BRATISLAVA - Ceny zemného plynu sú v súčasnosti ešte výrazne vyššie ako pred rokom 2020, no z rekordných viac ako 300 eur za megawatthodinu (MWh) už dávnejšie klesli na aktuálnych približne 40 eur za MWh. Spotové ceny plynu v Európe by sa mohli za priaznivých okolností dostať v nasledujúcich dvoch rokoch aj na predkrízové úrovne. Pre slovenských odberateľov však budú z dôvodu zvýšených prepravných nákladov stále výrazne vyššie. Na konferencii Energofórum organizovanej spoločnosťou Sféra to vo štvrtok povedal analytik spoločnosti EGÚ Brno Michal Kocůrek.
Toto nechcel nikto počuť. Aj napriek nižším cenám plynu na burze si Slovensko nepolepší. "Budú predkrízové v Holandsku a nebudú predkrízové na Slovensku, pretože tam budeme skladať jednotlivé tarifné poplatky, bohužiaľ, veľmi prísne, a Slovensko sa dostáva na koniec odberateľského reťazca," upozornil Kocůrek. Stane sa tak v prípade, že cez Ukrajinu prestane tiecť ruský plyn a Slovensko bude musieť plyn dovážať z juhu alebo zo západu.
archívne video
Keby cena plynu klesla na burzách aj na 20 eur/MWh, poplatky za prípadný dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG), opätovný prevod do plynného skupenstva a tranzit plynovodmi by mohli dosiahnuť aj hodnotu vyššiu ako 10 eur za MWh. "Takže, bohužiaľ, pre slovenskú konkurencieschopnosť to bude vždy úder," dodal analytik.
Vývoj v dodávkach plynu stále nie je jasný
Aký bude vývoj v dodávkach zemného plynu, však zatiaľ nie je jasné napriek tomu, že sa blíži koniec roka a vyprší zmluva Ukrajiny a ruským Gazpromom na prepravu tejto suroviny. Michal Ľalík, obchodný riaditeľ Slovenského plynárenského priemyslu, si myslí, že pokiaľ plyn cez Ukrajinu od Nového roka nepotečie, Slovensko bude pravdepodobne zásobované z juhu Európy. Zo západu je prekážkou nedostatočná kapacita plynovodu na hraniciach Česka a Nemecka a preprava cez Poľsko je výrazne drahšia.
Riaditeľ pološtátneho prepravcu plynu Eustream Rastislav Ňukovič pripomenul, že Slovensko je na diverzifikáciu dodávok plne pripravené, keďže má vybudované reverzné prepravné potrubia so všetkými susednými štátmi v dostatočnej kapacite. V Európe sa podľa neho od začiatku ruskej agresie na Ukrajine urobilo v oblasti zabezpečenia dodávok veľa, no problém s energetickou bezpečnosťou stále nie je celkom vyriešený.
Dôkazom je podľa Ňukoviča okamžitá reakcia trhu a zníženie ceny plynu po správe, že ruský plyn cez Ukrajinu bude tiecť aj po Novom roku. Po vyvrátení tejto informácie sa ceny vrátili na pôvodnú úroveň. Dodávky plynu pre všetkých odberateľov na Slovensku sú však na rozdiel od roku 2022 zabezpečené aj v prípade, že by bola tuhá zima. Otázkou už je len cena plynu, dodal.
Lacnejšie energie na Slovensku pravdepodobne už nebudú, hovorí analytik Nemky
Koniec vládnych dotácií od roku 2025 aj plánovaný rast dane z pridanej hodnoty (DPH) pri energiách spôsobia nárast cien energií. Rozdiely v nákladoch na vykurovanie sa budú dramaticky líšiť podľa toho, čím domácnosti vykurujú. Uviedol to vo štvrtok na stretnutí s novinármi analytik finančných trhov spoločnosti XTB Marek Nemky.
Trhové ceny energií sa podľa Nemkyho nachádzajú nad predcovidovými cenami, avšak sú na výrazne prijateľnejších úrovniach ako počas energetickej krízy. Domácností sa to zatiaľ nedotýka, ich ceny sú regulované a dotované. To sa má od roku 2025 zmeniť. "Trhové ceny takmer všetkých sledovaných druhov energií v porovnaní s minulým rokom klesajú. Z dôvodu zastropovaých cien však takéto poklesy slovenskí spotrebitelia nepociťujú," podčiarkol Nemky.
Na ceny vykurovania väčšiny domácností vplýva podľa analytika najmä cena plynu. Ceny energií z dôvodu zrušenia dotácií na plyn podľa neho porastú, niektoré domácnosti si priplatia aj o 30 % viac. "Ceny dreva mierne poklesli, vykurovať drevom je pre spotrebiteľov stále ekonomicky najvýhodnejšie. Na vykurovanie ho však využíva len menšina spotrebiteľov," podčiarkol.
Za elektrinu platia Slováci najmenej
Spresnil, že Slováci platia za elektrinu oproti zahraničiu najmenej, nemajú stret s burzovými cenami. To sa budúci rok zmení len minimálne. "Oplatí sa pozrieť na ponuky konkurenčných dodávateľov energií, najmä ak niekto vykuruje elektrinou. Pri jej cenách môžu byť rozdiely až okolo 20 %. Pri plyne výrazné rozdiely z dôvodu cenového stropu v súčasnosti nie sú," zdôraznil.
„Keď sa pozrieme na taký prípad Bratislavy alebo Košíc, tak tam je značná časť vykurovania, ktorá pochádza z plynu. Keďže ceny plynu výrazne rástli a historicky sme mali ceny tepla zafixované opäť vládou, tak ten nárast môže byť pomerne dramatický,“ upozornil analytik.
Poznamenal, že poradie druhov palív podľa ekonomickej výhodnosti sa za posledný rok nezmenilo. Drevo zostáva najlacnejším palivom z hľadiska výhrevnosti (eur/kWh), nasleduje zemný plyn, hnedé uhlie a ústredné kúrenie. Vždy však závisí od účinnosti kotlov a využitia energie. Napríklad tepelné čerpadlo môže vyrábať teplo približne na úrovni ceny plynového kotla, ale s vyššími obstarávacími nákladmi na kotol. Elektrické kotly majú najvyššiu účinnosť, ale zostávajú najdrahšou možnosťou vykurovania. Vykurovanie tuhým palivom je drahšie ako vykurovanie drevom alebo elektrinou.
Analytik doplnil, že najviac dokážu domácnosti ušetriť výraznými investíciami do izolácie domov, ale aj zmenou spotrebiteľského správania. „Napríklad skontrolovať si tesnenia okien a servisovať ho. Aby si spotrebitelia pamätali, že každý stupeň nadol, je ušetrenie nákladov o šesť percent na koncových cenách, ktoré vidíme na faktúre,“ ozrejmil Nemky. "Lacnejšie energie na Slovensku však pravdepodobne už neuvidíme," dodal.
ÚRSO predstavil približný nárast
Analytici svoj odhad opierajú o cenu plynu, ktorú určuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Ten očakáva rast zo súčasných 21 eur na trhových 37 eur za megawatt hodinu, uvádzajú Správy STVR. Vykurovanie plynom by tak mohlo zdražieť až o 26 percent v prípade domov, o 30 percent v prípade centrálneho kúrenia. ÚRSO však koncové ceny prezradí až v decembri, no šéf úradu však približnú maximálnu sumu naznačil už dávnejšie.
„Pre obyvateľov, ktorí sú plne plynofikovaní to znamená tarifa D3, kde je zhruba 35-tisíc odberateľov. Tam rátame s priemerným nárastom o 38 eur vrátane novej DPH,“ uviedol už v septembri predseda ÚRSO Jozef Holjenčík. Regulátor, ale aj samotné teplárne však poukazujú na to, že konečné slovo pri cenách plynu bude mať zrejme štát, ktorý prisľúbil adresnú energopomoc pre najzraniteľnejších. Konkrétnu podobu však nepredstavil.
