USA - Vedcov šokuje tajomstvo odhalené v súvislosti s najslávnejším obrazom Vincenta van Gogha. Hoci jeho Hviezdnu noc, ktorú namaľoval koncom 80. rokov 19. storočia, pozná takmer každý, je tu predsa len jeden nepovšimnutý a prehliadaný aspekt poukazujúci na zaujímavý atmosférický jav, ktorým sa až doteraz nikto veľmi nezaoberal.
Van Goghova Hviezdna noc patrí medzi najrozpoznateľnejšie umelcove diela. Napriek tomu, že je známe z podložiek pod počítačové myši, posteľných prikrývok a zdobí aj hrnčeky, vedci až teraz odhalili jednu zaujímavosť, na ktorú doteraz nikto neupozornil. V novej štúdii publikovanej v časopise Physics of Fluids totiž poukázali na ikonické víry, ktoré sú súčasťou tohto diela a domnievajú sa, že by mohli byť viac ako len osobným umeleckým výberom. Vedci vysvetlili, že už dlhšie obdobie prebieha diskusia o tom, či vírivé vzory na obraze a na mnohých iných obrazoch inšpirovaných turbulentnou oblohou môžu súvisieť s Kolmogorovou teóriou turbulencie.
Táto teória predpovedá pohyb a rozsah atmosféry na základe množstva energie. Pri pohľade na víriace sa tvary a víry Hviezdnej noci vedci dokázali zmerať rozsah a rozmiestnenie van Goghových ťahov štetcom, ako aj jasnosť rôznych farieb, ktoré použil. Práve tieto faktory boli pre štúdiu kľúčové. „Vďaka digitálnemu obrazu s vysokým rozlíšením sme mohli presne zmerať typickú veľkosť ťahov štetcom a porovnať ich s mierkami očakávanými na základe teórie turbulencie,“ povedal autor štúdie Yongxiang Huang. Pozorované proporcie a rozostupy odrážajú tvar, energiu a rozsah charakteristík atmosféry, zatiaľ čo jas farieb reprezentuje kinetiku pohybu. Táto energia prechádza z veľkých do malých turbulentných prúdov. „Van Gogh mal veľmi detailné pozorovanie skutočných prúdov, takže nielen veľkosti vírov na Hviezdnej noci, ale aj ich relatívne vzdialenosti a intenzita sa riadia fyzikálnym zákonom, ktorý riadi turbulentné prúdenie,“ uviedli vedci.
Znamená to, že tam, kde my ostatní vidíme pekné víry, van Gogh možno videl oveľa presnejšie zobrazenie atmosféry. Ale ani to nie je najpôsobivejšia časť tohto zistenia. Princíp, na ktorý sa odvolávajú autori štúdie, bol totiž prezentovaný až dlhé desaťročia po tom, ako umelec v 80. rokoch 19. storočia dokončil obraz. Huang pre portál Artnet uviedol: „To, čo sme zistili v prípade Hviezdnej noci, je pozoruhodné. Presne sa riadi fyzikálnym zákonom, ktorý objavil Kolmogorov v roku 1941.“ Odborník ďalej naznačil, že van Goghova presnosť mohla vychádzať zo štúdia pohybu mrakov a atmosféry, hoci je tiež možné, že mal vrodený zmysel pre to, ako zachytiť dynamiku oblohy.
