BRATISLAVA - Slovensko a okolité krajiny v posledných dňoch čelia ničivým dôsledkom extrémneho počasia. Silné zrážky a následné povodne postihli mnohé mestá a obce na západe krajiny, pričom spôsobili rozsiahle škody. Odborníci upozorňujú, že podobné extrémy budú čoraz častejšie a vyzývajú ministra životného prostredia Tomáša Tarabu na zmrazenie rokovaní o projekte Insula Magna, ktorý presadzuje Maďarsko.
archívne video
Jedným z príkladov, ako môže správne fungujúci riečny ekosystém pomôcť v boji proti povodniam, je podľa odborníkov staré koryto Dunaja a jeho ramenná sústava pod Bratislavou. Práve na jeho hodnotu a dôležitosť upozornila skupina 27 vedcov vrátane zástupcov WWF Slovensko, ktorí vyzývajú na zmrazenie rokovaní o projekte Insula Magna, Tento projekt, ktorý presadzuje Maďarsko, by zahŕňal výstavbu štyroch priečnych bariér, čo by podľa vedcov mohlo mať katastrofálne následky pre unikátny riečny ekosystém.
„Realizácia projektu by znamenala prakticky úplnú devastáciu pôvodného charakteru Dunaja a stratu 40 kilometrov voľne tečúcej rieky. To predstavuje nielen riziko pre tento biotop, ale aj pre úroveň podzemných vôd na Žitnom ostrove a protipovodňovú ochranu Bratislavy,“ varoval bývalý štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča (Demokrati).
Odborníci bijú na poplach
Odborníci z WWF Slovensko upozorňujú, že nové prehradenia by výrazne poškodili vodohospodárske funkcie Dunaja. „Staré koryto je unikátny, no zároveň veľmi krehký ekosystém, ktorého ochrana by mala byť prioritou pre všetky podunajské krajiny. V prípade povodní by nové bariéry mohli zvýšiť problémy,“ zdôraznila Martina Paulíková, manažérka WWF pre ochranu vôd.
Skupina 27 expertov preto vyzvala vládu SR a ministra životného prostredia na zmrazenie rokovaní s maďarskou stranou, aby sa otvorila široká odborná diskusia. Zároveň kritizujú, že doterajšie rokovania prebiehali bez účasti relevantných odborníkov a navrhované riešenia sú v rozpore s medzinárodnými snahami o zlepšenie stavu Dunaja.
Pod výzvu sa podpísali napríklad: Ing. Roman Havlíček, environmentalista a riaditeľ sekcie životného prostredia Magistrátu hlavného mesta Bratislava; Prof. RNDr. Vladimír Kováč, CSc., vedec v oblasti biológie a ekológie; Ing. Katarína Holubová, PhD., bývalá riaditeľka Výskumného ústavu vodného hospodárstva; doc. RNDr. Tomáš Derka, PhD., ekológ a hydrobiológ či Prof. Dr. Friedrich Schiemer, vedec v oblasti limnológie, oceánografie a ekológie ekosystémov z University of Vienna.
Cieľom rokovaní je vyriešiť spor na medzinárodnej úrovni
Minister životného prostredia Tomáš Taraba však označil obavy odborníkov za prehnané, pričom zdôraznil, že časť odklonenej vody patrí Maďarsku a cieľom rokovaní je vyriešiť spor na medzinárodnej úrovni. Argumentoval tiež, že o údajnom poškodení ekosystému počuje prvýkrát. „My sme odklonili Dunaj, hraničnú rieku, päťdesiatpercent tej vody, aj keď sa odklonila, je maďarských. O čom sa dnes s Maďarmi bavíme, je, za akých okolností vieme dať dole z Haagu tento spor,“ povedal na tlačovej besede, pričom projekt prirovnal k „vysypaniu kamienkov“.
Demokrati zároveň varovali, že maďarský projekt by ohrozil náhradnú dopravu v prípade poruchy na prívodnom kanáli Gabčíkova a Slovensku by tak hrozili sankcie. Minister reagoval, že starým korytom Dunaja nepremávajú žiadne lode. „Nech mi ukážu jedinú loď, ktorá ide po starom koryte. Tam môžete akurát ísť na kanoe dnes,“ uviedol.
