BRATISLAVA - Spomínam si na dávny pobyt v bratislavskej pôrodnici na Bezručovej, ktorá sa vymykala spomedzi ostatných pôrodníc. Pacientkam sa totiž denne z nemocničného rozhlasu prihováral mäkký, upokojujúci ženský hlas.
Ten hlas vysvetľoval novopečeným mamičkám, ako sa starať o dieťatko, ako nepanikáriť, ak začne kašlať a ako s ním cvičiť, aby si prdlo. Šéfom gynekológie bol v tých časoch Juraj Zajac a hlasom, ktorý sa nám prihováral, jeho manželka, herečka Ida Rapaičová. Jej hlas ju odjakživa priam predurčoval na kariéru recitátorky a herečky, hoci výrazne inklinovala aj k hudbe.
Ida Rapaičová sa narodila 22. augusta 1943 v Bratislave, absolvovala štúdium klavírnej hry na konzervatóriu v Bratislave, ale potom prevážil jej vzťah k herectvu. Bratislavskú Vysokú školu múzických umení ukončila v roku 1967 a bezprostredne potom začala pôsobiť ako členka činohry Novej scény v Bratislave. Jej herecký register bol od počiatku pozoruhodne široký. Predstavovala moderné intelektuálky i charakterové postavy. Humorným rolám vtlačila svoju pečať napríklad v kultovej slovenskej komédii Pacho, hybský zbojník (1975), pamätáme si ju aj z detského televízneho seriálu Leto s Katkou (1975), z televíznych filmov Ťapákovci (1977), Horacius (1980), Pasca (1981), Chrobák v hlave (1983), Smrť s fotografiou (1987), Mastný hrniec (1991), Gendúrovci (1994) či z televíznych seriálov Odsúdené (2009) alebo Aféry (2010).
Netradičná kráska s očami posadenými ďaleko od seba už v mladosti zaujala filmárov. Počas štúdia ju angažovali do filmov a televízie. V roku 1965 hrala napríklad v televíznom filme Kubo. Výrazná bola jej postava vo sfilmovanej dráme Neprebudený, kde jej v role nešťastného zaľúbeného mladíka sekundoval Marián Labuda st. Na filmovom plátne sa často objavovala hlavne v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Vďaka kulktivovanému hlasu a prejavu sa uplatnila aj v rozhlasových hrách a v dabingu. Za rozhlasovú hereckú tvorbu získala Ida Rapaičová Cenu Janka Borodáča, Krištáľovú ružu i ďalšie ocenenia, ako Pribinov kríž II. triedy za mimoriadny prínos v oblasti kultúry. Pamätáme si ju aj ako mimoriadne úspešnú recitátorku v Nedeľných chvíľkach poézie.
Herečka sa výrazne zasadzovala za práva žien. Ako mnohí jej hereckí kolegovia, napríklad Milan Kňažko, Štefan Kvietik či Richard Stanke, aj ona sa angažovala v politike v dobrej viere, že sa jej podarí presadiť ušľachtilé ciele. V rokoch 1994 až 1998 pôsobila ako poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) za Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a pracovala aj ako členka Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport. Nepoadrilo sa jej však naplniť, čo si predsavzala, a tak z politiky v roku 1998 odišla. Vrátila sa k svojmu pôvodnému hereckému povolaniu. Moderovala rozhlasovú reláciu pre seniorov, hosťovala v divadle vo Zvolene, v Nitre a v Spišskej Novej Vsi, pedagogicky pôsobila na Akadémii umenia v Banskej Bystrici.
"Moja generácia bola zvyknutá na väčšiu profesionalitu," vyjadrila sa v rozhovore pre Topky pri príležitosti svojho okrúhleho jubilea. "Ak sa dalo, roly som si vyberala, najmä dramatické, pretože nie som človek, ktorý hrá úlohy štekliace bránicu za každú cenu. Ani improvizátor nie som. Vychovali ma také osobnosti, ako bol Lacko Chudík alebo Vilo Záborský. Mnohí ľudia často spomínajú na pondelkové televízne inscenácie. Keď sa na ne spätne pozerám, uznávam, že to bol kus poctivej roboty, a môžem zodpovedne vyhlásiť, že sa za ne nehanbím. Na dnešnej tvorbe ma veľmi mrzí kvalita. Akoby ľudia zabudli, že okrem bránice majú aj srdce, dušu a rozum. Každý sa chce iba zasmiať a na druhý deň ani nevie, že niečo videl. Nás na vysokú školu vyberali s omnoho väčšími nárokmi. Vilo Záborský by napríklad nikdy neprijal niekoho bez poriadneho hlasu a dnes mnohí herci ani hovoriť nevedia. Napriek tomu, že milujem divadlo, na predstavenia už nechodím, lebo v piatom-šiestom rade už často ničomu nerozumiem."
Ida Rapaičová už dávnejšie dosiahla dôchodkový vek, ale ak ju osloví niektorý z režisérov alebo kolegov, ponuku neodmietne. Ako pred pár rokmi, keď sa zotavovala po operácii bedrového kĺbu, ale žiadosť režiséra Petra Hofericu prijala. Dobrý herec je dobrým hercom v každej situácii - vždy má čo povedať a odovzdať. Dnešnej jubilantke želáme dobré zdravie a ešte veľa možností obohatiť diváka.
