PARÍŽ - Francúzska ľavica, ktorá vyšla z predčasných volieb ako subjekt s najvyšším počtom poslancov, chce zostavovať vládu, ale pripúšťa, že povolebné rokovania budú náročné a vyžiadajú si čas. Informuje o tom v pondelok agentúra Reuters.
"Nebude to jednoduché a bude to chvíľu trvať," priznala Marine Tondelierová, líderka Strany zelených, ktorá je súčasťou ľavicového bloku Nový ľudový front (NFP). Medzi možnosti ľavice patrí vytvorenie menšinovej vlády - ktorá by však v prípade sporov o zákony bola vydaná na milosť a nemilosť pri hlasovaní o nedôvere -, alebo vznik koalície zo strán, ktoré nemajú takmer nič spoločné.
archívne video
NFP nemá jedného spoločného lídra a 184 mandátmi je ďaleko od hranice 289 poslancov potrebných na to, aby mala v parlamente absolútnu väčšinu. Väčšinu nemá v parlamente ani žiadna iná politická skupina. Macronovi centristi z bloku Spolu (ENS) skončili na druhom mieste a krajne pravicové Národné združenie (RN) vyšlo z volieb na treťom mieste.
Parlament je tak rozdelený do troch táborov, konštatuje Reuters, podľa ktorého takáto rozdrobenosť sťaží presadzovanie domácej agendy a zrejme oslabí úlohu Francúzska v Európskej únii a mimo nej. "Najbezprostrednejším rizikom je finančná kríza a ekonomický pokles vo Francúzsku," upozornil dosluhujúci minister financií Bruno Le Maire. Napriek politickej neistote je časť voličov spokojná s trojblokovým parlamentom. "Myslím si, že je skvelé mať také rôznorodé Národné zhromaždenie, s približne rovnakými zoskupeniami. Budú sa musieť dohodnúť," uviedla pre Reuters predavačka Valérie, ktorá pracuje v Paríži v obchode s luxusným tovarom.
Jean-Eudes du Mesnil zo združenia malých a stredných podnikov je však znepokojený, a to najmä plánmi reforiem, ktoré avizoval ľavicový blok NFP. Niektoré - napríklad razantné zvýšenie minimálnej mzdy - označil za "jednoducho nemysliteľné".
Reuters pripomenul, že ekonomický program NFP by v prípade realizácie bol zrejme veľkou záťažou pre ťažko skúšané verejné financie vo Francúzsku a pred voľbami bol na finančných trhoch vnímaný negatívne. Podľa Manuela Bomparda z krajne ľavicovej strany Nepoddajné Francúzsko (LFI) prezident Emmanuel Macron napriek týmto výhradám musí rešpektovať výsledok volieb a poveriť NFP zostavením vlády.
Bompard to podľa Reuters vyhlásil pred stretnutím so socialistami, zelenými a komunistami, na ktorom sa majú rozhodnúť o stratégii, ktorej sa NFP bude držať. Vodca socialistov Olivier Faure očakáva, že subjekty NFP sa dohodnú na pláne činnosti tento týždeň. Povedal to v rozhovore pre rozhlasovú stanicu France Info, pričom sa vyhol odpovedi na otázku, či je NFP prípadne pripravený rokovať s "macronistami".
Vodca LFI Jean-Luc Mélenchon pritom akúkoľvek dohodu s centristami vylúčil, a to už pred voľbami. Niektorí prominentní centristi z ENS už deklarovali, že sú pripravení pracovať na pakte s blokom NPF, ale nespolupracovali by so stranou LFI, ktorú mnohí považujú za rovnako extrémnu ako RN. Pre RN je výsledok volieb sklamaním. Prieskumy totiž už týždne pred voľbami predpokladali, že RN ich vyhrá. Líder RN Jordan Bardella priznal, že strana urobila chyby, a to aj pri výbere niektorých kandidátov. Uistil však, že nedeľné hlasovanie "zasialo semená pre budúce víťazstvo krajnej pravice".
Ustanovujúce zasadnutie nového francúzskeho Národného zhromaždenia bude 18. júla
Ustanovujúce zasadnutie francúzskeho Národného zhromaždenia, ktoré vzišlo z predčasných volieb, sa bude konať 18. júla. V programe tejto schôdze bude aj voľba predsedu, informovala v pondelok spravodajská stanica France 24. Časť z 577 poslancov zvolených v dvoch kolách predčasných volieb 30. júna a 7. júla sa v pondelok zišla v sídle parlamentu v Bourbonskom paláci, aby sa začali oboznamovať s priebehom zasadnutí a budúcim programom. Ďalšie takéto stretnutie je naplánované na utorok.
Ustanovujúcemu zasadnutiu parlamentu bude predsedať vekom najstarší zvolený poslanec, ktorému bude asistovať šestica vekom najmladších poslancov. Doyen parlamentu bude viesť aj voľbu predsedu, ktorý vo funkcii vystrieda Yaël Braun-Pivetovú. Predseda Národného zhromaždenia je v poradí štvrtým ústavným činiteľom. Má významné právomoci - vymenúva napr. členov Ústavnej rady či mediálneho regulačného úradu a riadi parlamentnú rozpravu na verejných zasadnutiach.
Očakáva sa, že 18. júla bude ukončené aj formovanie poslaneckých klubov, ktorý musí byť zložený z najmenej 15 poslancov. V ďalších dňoch poslanci zvolia šiestich podpredsedov zhromaždenia, 12 tajomníkov a určia troch kvestorov zodpovedných za financie parlamentu. Voliť budú aj predsedov ôsmich stálych výborov: finančného, kultúrneho, hospodárskeho, zahraničného, sociálneho, branného, legislatívneho a výboru pre trvalo udržateľný rozvoj. Ustanovujúca schôdza by mala by ukončená 2. augusta.
