USA - O tom, čo sa deje v telách zosnulých, existujú viaceré teórie. Niektoré z nich sú pravdivé, ale mnohé sú v skutočnosti iba mýty. Vedci, ktorí realizovali v tejto oblasti viaceré výskumy, objasnili dva najčastejšie mýty, ktoré sa spájajú s ľudskými mŕtvolami.
Historky o tom, čo všetko (ne)dokážu telá mŕtvych, dlhé roky kolujú medzi ľuďmi a majú rôzny pôvod. Vedci zistili, že proces rozkladu tela je záležitosťou mikróbov a tie nás sprevádzajú na ceste ku skeletizácii. Čo je však skutočnosť a čo iba mýtus? Odborníci zaoberajúci sa touto tematikou vysvetlili dve najznámejšie tvrdenia týkajúce sa ľudských mŕtvol, a zistili, či ide o skutočnosť alebo obyčajný mýtus.
Telá sa občas v márniciach posadia
Rigor mortis je jav, pri ktorom naše svaly po smrti stuhnú. Dochádza k nemu, pretože sa vyčerpá adenozíntrifosfát (ATP), ktorý je potrebný na rozpad aktín-myozínových vlákien vo svalových vláknach. Deje sa to všade súčasne, ale v niektorých svaloch to trvá dlhšie v závislosti od ich umiestnenia alebo veľkosti. Tvár je zvyčajne prvá a viditeľne stuhne približne dve hodiny po smrti, potom prichádzajú na rad ruky, paže a po nich nasledujú dolné končatiny. Trvá šesť až osem hodín, kým sa tento jav dokončí.
V ďalších dvanástich hodinách začne proteolýza rozbíjať všetky aktín-myozínové väzby a telo ochabne ešte viac. Táto fáza sa nazýva „sekundárna ochabnutosť“. Inštitút anatómie človeka uvádza, že na to, aby sa posadilo telo v márnici, je potrebné zapojenie niekoľkých svalových skupín, vrátane brušných svalov a bokov. Tie sa ale nepohnú, ak je mozog príliš mŕtvy na to, aby vysielal potrebné správy z čelného laloku do chrbtice a do príslušných svalov. Naše svaly sú schopné dokončiť veľké pohyby vytvorením väzieb myozínu a aktínu, ktoré sa pretrhnú a ďalej tvoria ďalšiu väzbu v akomsi záchytnom mechanizme. To sa nemôže stať bez ATP, ktorý by prerušil počiatočnú väzbu. Hoci sa svaly sťahujú, nerobia to spôsobom, ktorý by mohol uľahčiť prudké pohyby, napríklad sed v márnici.
Rigor mortis je zaujímavý, pretože môže byť užitočný pri vyšetrovaní trestných činov. V roku 2011 sa našlo telo stuhnuté v nezvyčajnej polohe. „Mŕtve telo ležalo na chrbte so zdvihnutými končatinami, čo odporovalo gravitácii. Smer škvŕn od slín na tvári tiež odporoval gravitácii. Vyslovili sme názor, že miesto výskytu trestného činu pravdepodobne nie je konečným miestom nálezu mŕtveho tela. Stopy odhaľovali vražedný čin a pokus o zničenie dôkazov,“ uvádza sa v prípadovej štúdii.
Vaše vlasy a nechty rastú aj po smrti
Antropológ William Maples vo vyhlásení uviedol: „Je to silný, znepokojujúci obraz, ale je to nezmysel. Nič také sa nevyskytuje.“ Vlasy sa skladajú z odumretých buniek, z dlhého reťazca, ktorý siaha až k folikulu v našej koži. V takzvanom vlasovom korienku udržiavajú drobné cievy základ pri živote, aby mohol pokračovať vo vytváraní nových vlasových buniek. Každá vrstva vytláča tie predchádzajúce ďalej, až sa nám plazia po chrbte. Je to šikovný proces, ktorý sa však zastaví, keď zomrieme. Naša krv totiž ďalej necirkuluje. A práve táto tekutina je nevyhnutná na udržanie vlasového korienka pri živote a produktivite.
Toto isté platí aj pre nechty. Pokiaľ ide o to, prečo si ľudia môžu myslieť, že rastú ďalej, môže to byť spôsobené tým, čo sa deje s našou pokožkou. Odumieranie s ňou nerobí zázraky, pretože jej vysychanie a vysušovanie spôsobuje aj jej sťahovanie a odťahovanie od základne vlasov a nechtov. To môže spôsobiť, že nechty budú vyzerať výraznejšie, pretože sme zvyknutí vidieť ich v kontexte živej ruky.
