USA - Nová štúdia odhalila spojitosť medzi ľudskými telami v rozklade a miestom, v ktorom sa rozkladajú. Odborníci skúmali mikrobiálnu sieť a našli kľúčové bakteriálne a hubové rozkladače, ktoré sú v širšom prostredí zriedkavé, ale v rozkladajúcom sa ľudskom tele sú neustále prítomné.
Zoskupenie mikróbov potrebných na rozklad mŕtvych tiel tvorí súčasť rozkladného ekosystému, o ktorom hovoril forenzný entomológ Devin Finaughty na virtuálnom podujatí CURIOUS Live 2023, ktoré organizoval vedecko-populárny portál IFLScience. Rozkladom organických pozostatkov prispievajú k životne dôležitému recyklačnému procesu, ktorý zabraňuje tomu, aby sme sa museli vysporiadať s nadbytkom mŕtvol v životnom prostredí. „Rozklad je technicky definovaný ako konzumácia organického materiálu inými organizmami a líši sa od fyzickej degradácie organických zvyškov fyzikálnymi, eróznymi silami, ako je voda," povedal Finaughty. „Rozkladný systém sa točí okolo mŕtveho tela ako zdroja, a to hlavne na potravu, ale mnohé organizmy ho využijú aj ako miesto na rozmnožovanie, ako škôlku, ale aj ako úkryt," dodal.
Môže to znieť pochmúrne, ale je to kľúčová súčasť života, pretože recyklácia mŕtveho materiálu podporuje základné funkcie ekosystému, ako je produkcia rastlín a dýchanie pôdy. Vieme, že mikrobiálne siete sú dôležitou zložkou pre rozklad, ale ich presná ekológia zostáva v nejasná, čo nám zatemňuje schopnosť presne pochopiť a modelovať funkciu ekosystému, odolnosť a biogeochemické rozpočty uhlíka a živín, vysvetlili autori štúdie.
S cieľom získať lepšiu predstavu o tom, ako sa rozkladné mikrobiálne spoločenstvá vytvárajú a kto sa pri tom objavuje, tím výskumníkov pochoval 36 ľudských mŕtvol, ktoré boli vedcom odovzdané na základe závete. Miesta pochovania a študijné okná zahŕňali tri rôzne lokality, podmienky prostredia a tiež zahŕňali štyri ročné obdobia, pričom výskumníci odoberali vzorky kože a okolitej pôdy 21 dní po smrti.
Mŕtvoly spájala spoločná vlastnosť
Výsledky publikované v časopise Nature Microbiology ukázali, že zoznam prítomných mikróbov bol univerzálny v celej vzorke - 36 mŕtvol, bez ohľadu na miesto pochovania alebo ročné obdobie. Tieto skupiny boli zriedkavé aj v prostredí bez rozkladu, čo naznačuje, že sa zhromažďujú len v prítomnosti mäsitých pozostatkov, či už ľudských alebo zvieracích. Autori predpokladajú, že hmyz môže zohrávať úlohu pri prenose húb a baktérií z jedného rozkladajúceho sa mŕtveho jedinca na druhého.
Okrem toho, že táto štúdia poskytuje zaujímavé spojenie medzi mŕtvymi organizmami v životnom prostredí, mohla by mať dôležitý význam pre forenzné vedy pri určovaní času smrti. Autori štúdie dokázali pomocou modelu strojového učenia presne odhadnúť, ako dlho boli mŕtve telá po smrti, na základe mikrobiálnej časovej osi ich rozkladu, čím zdôraznili, že tieto malé spoločenstvá sú potenciálnym zdrojom kľúčových informácií pri vyšetrovaní.
