BRATISLAVA - Martin Čurda, záhradník z televíznej relácie Nová záhrada, radí, ako si bez chémie poradiť s hmyzom aj patogénnymi hubami. Prináša nový recept na biopostrek, ktorý si môžete vyrobiť doma, no pripomína, že význam nestratilo ani bielenie stromov vápenným mliekom, ktoré zaviedli naši predkovia.
Globálne otepľovanie spôsobuje, že na jar sa prebúdzajú skôr rastliny aj ich škodcovia z ríše hmyzu. Môžu záhradkári rastliny ochrániť tak, aby zároveň neškodili aj tak už dosť trpiacej prírode?
Pravdaže môžu. Predovšetkým tak, že gro ich ochrany bude bez chemických prostriedkov, ktorých zvyšky by ešte viac destabilizovali už aj tak dosť krehkú rovnováhu v prírode. Používať bioochranu však nie je také jednoduché, ako keď len striekate pesticídmi... Musí sa naozaj veľmi presne načasovať a robí sa na viac krokov. Napríklad proti vrtivkám, ktoré všeobecne škodia na plodoch a najviac škodlivé sú vrtivka čerešňová a vrtivka orechová, robíme v rámci bioochrany počas roka päť úkonov. Spočívajú v zakrývaní pôdy, zbere plodov, použití parazitických hlístic... Kým klasický postup pozostáva z dvoch postrekov insekticídom.
Ovocné dreviny čelia aj ďalším škodcom, napríklad patogénnym hubám. Existuje bioochrana aj proti nim?
Keďže tieto huby sa môžu šíriť práve počas zimného oteplenia, treba ho využiť a v najbližších týždňoch eliminovať riziko hubových chorôb na ovocných drevinách využitím biopostrekov. Ich princíp je jednoduchý – namiesto z agresívnej chémie pozostávajú z rastlinných výťažkov s pridaním rastlinného oleja. Suspenzia tejto zmesi má neutrálne pH, ktoré hubám nevyhovuje, pretože prosperujú a rozvíjajú sa v prostredí s nízkym pH, čiže v kyslom prostredí.
Ako tieto postreky fungujú?
Po zaschnutí vytvoria na povrchu rastliny súvislý film, ktorý patogénnym hubám sťažuje nielen to, aby sa rozvinuli na povrchu, ale aj aby prenikali do rastliny. Zároveň má aj insekticídny účinok - proti prezimujúcim štádiám škodcov, ktoré sa ukrývajú pod kôrou, v pazuchách listov, či v záhyboch na povrchu rastliny. Súčasťou jemného filmu je totiž olejová zložka, ktorá po zaschnutí znemožňuje prezimujúcim štádiám hmyzu dýchanie.
Dajú sa biopostreky vyrobiť aj podomácky?
Na ochranu proti hubovým škodcom si možno doma vyrobiť prípravok z výťažkov rôznych rastlín a rastlinného oleja. Môžeme použiť aj žihľavový výluh, no už nepridávame repkový olej, ako sa to robilo v minulosti, ale radšej napríklad slnečnicový. Ak v tomto smere nemáme skúsenosti, môžeme si prípravok na báze výťažkov rastlín kúpiť. Ideálne je, ak ide o extrakt z vŕby, s prídavkom slnečnicového oleja, alebo s pridaním oleja z vŕby. Ide vlastne o tonikum, ktorého 10-percentná suspenzia vytvorí na povrchu rastlín prostredie nepriaznivé na rozvoj hubových chorôb, napríklad Plantonic, ktorý navyše účinne zvyšuje imunitný systém rastliny.
Mnohé pranostiky, ktorými sa záhradkári riadili, už vraj neplatia. Znamená to, že neplatia ani mnohé spôsoby ochrany rastlín, ktoré sa používali v minulosti?
Klíma sa mení a v záhradách je to veľmi zreteľné. Rastliny posledné roky čelia prudkým výkyvom počasia, dlhým obdobiam sucha, potom prívalovým dažďom, či extrémnym teplotám v lete… Prirodzene tomu treba prispôsobiť aj ich ochranu. No niektoré postupy, ktoré používali už naši dedovia, sa nemenia. Mám na mysli bielenie kmeňov ovocných stromov pred zimou. Jeho cieľom bolo zabrániť vzniku mrazových trhlín na kmeni, ktoré spôsobuje rozpätie teplôt v zime. Aj keď sú cez deň boli mrazy, počas pekného slnečného dňa teplota na povrchu tmavého kmeňa prirodzene vystúpi nad bod mrazu. V noci však zase klesne pod bod mrazu aj na povrchu kôry. Keďže pri zamŕzaní voda zväčšuje svoj objem, kôru rozťahuje a výsledkom sú trhliny, ktoré sa na jar stávajú vstupnými bránami pre najrôznejšie patogény - huby, baktérie, vírusy…
Toto vedeli už naši predkovia a preto natierali kmene až po prvé konáre koruny ochranným náterom z vápenného mlieka. Tento úkon je vhodný aj dnes. Ak ste tak doposiaľ neurobili, teraz je bielenie kmeňov výsostne aktuálne.
Polemizuje sa o už v minulosti používaných medňatých postrekoch pre rastliny, ktoré vraj škodia pôde. Existujú však aj biopostreky s obsahom medi. Možno ich teda naozaj považovať za bio?
Prípravky s fungicídnym účinkom sú na báze medi. Ak použijeme ako hlavnú postrekovú látku tonikum na báze výťažkov rastlín a jeho účinky podporíme pridaním nízkej dávky moderných meďnatých prípravkov, môžeme to považovať za ochranu proti hubám nechemickou cestou. Dôležité je totiž množstvo, ale aj účinná látka s obsahom medi – teda zlúčenina, ktorá meď obsahuje. Vhodné sú napríklad granule hydroxidu meďnatého rozpustné vo vode (KOCIDE 2000). Koniec koncov, aj vápnik môžete do pôdy dodať v rôznej forme, čiže prostredníctvom rôznych chemických zlúčenín.
Pred rokmi sa v našich končinách objavila bzdocha zeleninová z východnej Afriky, ktorá škodí rastlinám v záhrade a keďže tu nemá predátora, veľmi dobre sa jej u nás darí. Môžu si s ňou záhradkári nejako poradiť?
Keďže je to nový škodca, vývoj nechemickej ochrany proti nemu trvá trochu dlhšie. Pracuje sa na systéme biologickej ochrany, ktorej podstata spočíva vo viacerých krokoch. Ten najdôležitejší krok celého postupu však vyžaduje nechať v záhrade kúsok prirodzeného porastu, čiže burín, alebo kvitnúcej lúky, prípadne stačí aj roh záhrady ponechaný bez úpravy.
V jednom z krokov sa využívajú aj látky s opačným efektom ako majú repelenty, čiže také, ktoré hmyz neodpudzujú, ale lákajú a až v závere celého postupu sa postrieka plocha burín, či lúčka, z ktorej nebudeme nič konzumovať insekticídom – ale aj to v konkrétnom termíne a výlučne požerovým, nie kontaktným insekticídom, aby sme nezahubili opeľovače. Rovnako aj postreková látka je použitá v menšej miere, ako len pri klasickom postrekovaní. Vo veľkej miere však môžeme tento postup zakončiť aj bez toho mála postrekovania na konci, kedy jednoducho celú lúčku, či plochu buriny skosíme v konkrétnom čase dospelého štádia škodcu a tým ho fyzicky zlikvidujeme.
Posledná otázka sa netýka bioochrany, ale súvisí so skorším koncom zimy. Niektorí záhradkári vraj preto vysádzajú planty zeleniny už v januári. Je to dobré?
Určite nie, počasie je príliš neisté a posledné mrazy môžu prísť aj v čase, kedy si myslíme, že je tu už dávno jar. Neraz sa začiatok sezóny odďaľuje a výsledkom sú potom dlhé, vytiahnuté, ale slabé a neduživé planty, ktoré už mali byť dávno v zemi. Ak sú planty dlho v domácich podmienkach, aj po vysadení na hriadky sa dlhšie aklimatizujú. Pritom neskorším výsevom nič nezmeškáme, len si trocha predĺžime sezónu, čomu mimochodom nahrávajú aj klimatické zmeny. Za ostatné roky moja rodina zberá posledné plody rajčiaka vo fóliovníku ešte koncom októbra a ja na slnečnom balkóne ešte aj v prvej polovici novembra.
Čo teda môžu spraviť záhradkári v rámci bioochrany ovocných stromov v nasledujúcich dvoch týždňoch?
Majú viacero možností. Môžu natrieť kmene ovocných stromov vápenným mliekom. Môžu ich obaliť plsťami s dravým roztočom (Tyhlodromus pyri). Môžu postriekať stromy proti hubovým chorobám kombináciou rastlinného tonika s nízkou dávkou meďnatého prípravku.
