MOSKVA - Vladimir Putin chce nielen dobyť Ukrajinu, ale plánuje aj ruské impérium. Preto chce teraz rozšíriť svoj vplyv na Bielorusko. Aké plány údajne ruský prezident sleduje?
Už krátko po invázii do východoeurópskej krajiny sa ukázalo, že Vladimir Putin chce ovládnuť Ukrajinu. Kremeľskému tyranovi podľa viacerých vojnových expertov nejde len o zabratie a podmanenie si Ukrajiny. Skôr má v úmysle nielen podrobiť si krajiny, ale založiť ruské impérium. Aj preto chce mať aj v Bielorusku výrazne väčší vplyv.
Kremeľský despota a Lukašenko plánujú únijný štát
Alexander Lukašenko podporuje Vladimira Putina v jeho brutálnych vojnových plánoch a šíri aj ruskú propagandu. V stredu sa obaja stretli na dvojdňovom stretnutí v Moskve. Dôvod návštevy mohol súvisieť aj s tým, že Putin chce mať väčší vplyv na Bielorusko. Putin a Lukašenko najskôr diskutovali o otvorených otázkach o ich želanom zväzku Rusko-Bielorusko. „Kremeľ uviedol, že zasadnutie Najvyššej štátnej rady štátu únie sa bude zaoberať implementáciou únijnej zmluvy prostredníctvom 28 rôznych programov štátov únie od roku 2021 do roku 2023 – pravdepodobne ide o balík 28 integračných plánov, ktoré Lukašenko ratifikoval v novembri 2021,“ píše „Inštitút pre štúdium vojny“ (IFW) v nedávnej správe zo 4. apríla. Putin by sa mal „pravdepodobne pokúsiť prinútiť Bielorusko, aby sa ďalej integrovalo do spoločného zväzového štátu“. Presnejšie, správa hovorí: "Kremeľ by mohol tlačiť na Bielorusko, aby urobilo ďalšie integračné ústupky pod zámienkou obrany štátu únie pred údajnými západnými vojenskými a/alebo teroristickými hrozbami." To znamená, že ruská armáda by mohla operovať z Bieloruska.
Rozhovory sa vraj zaoberali aj „praktickými otázkami ďalšej integrácie“. Podľa správy IFW išlo pravdepodobne o zdieľanie rusko-bieloruských spravodajských informácií. Lukašenko sa 4. apríla pred stretnutím s Putinom stretol so Sergejom Naryškinom, riaditeľom ruskej zahraničnej spravodajskej služby (SVR).
Téma: Jadrové zbrane
Na druhý deň rokovaní chceli Putin a Lukašenko diskutovať o aktuálnych politických otázkach. Okrem plánovaného rozmiestnenia ruských taktických jadrových zbraní v Bielorusku na hraniciach s Poľskom to bola zrejme aj reakcia na vstup Fínska do NATO. Aby Lukašenko mohol v krajine umiestniť jadrové zbrane, nechal zmeniť ústavu tak, aby už neobsahovala štatút bez jadrových zbraní.
Umiestnenie ruských jadrových zbraní v Bielorusku, ktoré koncom marca oznámil šéf Kremľa Vladimir Putin, zhoršilo napäté vzťahy medzi Ruskom a Západom. Putin povedal, že rozmiestnenie nie je v rozpore so Zmluvou o nešírení jadrových zbraní, ktorá zakazuje šírenie jadrových zbraní, keďže Rusko si ponecháva plnú kontrolu nad raketami. Lukašenko túto verziu spochybnil, keď sa vo svojom prejave k národu prihlásil sám pod kontrolu jadrových zbraní. Bieloruská armáda teraz cvičí v ovládaní jadrových zbraní.
Rusko okrem toho potvrdilo odovzdanie jadrového raketového komplexu Iskander-M susednému Bielorusku. "Niektoré bieloruské lietadlá stíhacích letiek dostali príležitosť zaútočiť na nepriateľské objekty prostriedkami ničenia s jadrovými zbraňami," povedal v utorok v Moskve ruský minister obrany Sergej Šojgu. Potvrdil aj začiatok výcviku bieloruských vojakov na ruských jadrových raketách. "Posádka týchto jednotiek sa bude podrobne zaoberať otázkami údržby a použitia taktických jadrových zbraní raketového systému Iskander-M," uviedlo ministerstvo na Telegrame.
Podľa Šojgua môžu rakety Iskander-M niesť konvenčné aj jadrové hlavice. Minister označil prezbrojenie spojeneckej susednej krajiny za reakciu na západné dodávky zbraní Ukrajine. Za týchto okolností Moskva posilňuje bezpečnosť štátu únie medzi Ruskom a Bieloruskom. Šojgu vyjadril presvedčenie, že Rusko vyhrá útočnú vojnu proti Ukrajine, ktorú Moskva nazýva len vojenskou špeciálnou operáciou.
Podľa šéfa zahraničnej politiky EÚ Josepa Borrella plány na umiestnenie jadrových zbraní v Bielorusku ohrozujú európsku bezpečnosť. Ruský prezident eskaluje situáciu bez toho, aby niečo dosiahol, povedal Borrell v utorok v Bruseli.
