HONŠÚ - V marci 2011 zasiahlo východné pobrežie Japonska zemetrasenie s magnitúdou 9.0, ktoré posunulo zemskú os a skrátilo dni na Zemi. Najsilnejšie zemetrasenie v histórii, aké zasiahlo krajinu vychádzajúceho slnka, zapríčinilo posunutie osi planéty asi o sedemnásť centimetrov.
Zmenila sa aj rýchlosť rotácie Zeme, ako pri podobne veľkých zemetraseniach, uvádza IFL Science. "Zemetrasenia môžu zmeniť rotáciu Zeme preskupením zemskej hmoty. Toto robí rotujúca korčuliarka, aby sa točila rýchlejšie; približuje ruky k telu a svoju hmotu približuje k osi, okolo ktorej sa otáča. A zemetrasenia robia to isté. Toto zemetrasenie muselo presunúť hmotu o niečo bližšie k osi rotácie Zeme, aby sa Zem otáčala rýchlejšie a dĺžka dňa bola o niečo menšia," vysvetlil Richard Gross z NASA Jet Propulsion Laboratory.
Kontrolou modelov preskupovania hmoty Zeme pred zemetrasením a použitím odhadov toho, ako sa počas zemetrasenia posunula, Gross dokázal zistiť, ako sa zmenilo rozdelenie hmoty. "Zachovaním momentu hybnosti, ak viem, ako sa preusporiadala hmota Zeme, sa musela zmeniť rotácia Zeme." Celkovo zemetrasenie urýchlilo rotáciu Zeme asi o 1,8 mikrosekundy. Pre porovnanie, zemetrasenie v Indonézii v roku 2004 urýchlilo deň Zeme odhadom o 2,68 mikrosekundy.
Čo ovplyvňuje rotáciu Zeme?
Zemetrasenia nie sú jediné udalosti a faktory ovplyvňujúce rýchlosť rotácie Zeme. "Akákoľvek svetová udalosť, ktorá zahŕňa pohyb hmoty, ovplyvňuje rotáciu Zeme, od sezónneho počasia až po riadenie auta," vysvetlil Benjamin Fong Chao z Goddard Space Flight Center NASA po zemetrasení v Indonézii v roku 2004. Existujú rôzne faktory, ktoré ovplyvňujú rýchlosť rotácie, ako je zmena hladiny morí a posuny v rámci Zeme, aj keď najväčším faktorom je, že Mesiac sa vzďaľuje od Zeme. Keďže tieto dve telesá interagujú, výsledkom je spomalenie našej planéty, hoci z času na čas sa prudko zrýchli.
Vďaka starovekým koralom vedci zistili, že Zem sa pred 444 až 419 miliónmi rokov otáčala oveľa rýchlejšie. Koral každý deň pri svojom raste ukladá jemnú vrstvu vápnika a keďže koraly rastú viac v období sucha ako v období vlhka, podľa toho experti vedeli spočítať línie usadenín uhličitanu vápenatého a zistiť, koľko dní sa odohralo v roku. Pomocou tejto metódy zistili, že Zem v tom období mala 420 dní v roku, kým sa nespomalila vplyvom nášho Mesiaca.
