JASLOVSKÉ BOHUNICE - Prvá atómová elektráreň na československom území sa rodila dlho a ťažko. Reaktor, v ktorom sa reťazová reakcia prvýkrát rozbehla koncom októbra 1972 a na energetickú sieť bola napojená 25. decembra v tom roku, ale v Jaslovských Bohuniciach slúžil na výrobu elektriny len necelých päť rokov. Po havárii, ktorá podnik postihla vo februári 1977, totiž elektráreň odstavili. Jej budova, ktorá dodnes stojí vedľa novších blokov, tak pripomína neslávnu etapu jadrového výskumu.
Pôvodná myšlienka pritom nebola úplne zlá - v Jaslovských Bohuniciach od konca 50. rokov 20. storočia vznikal reaktor, ktorý by dokázal využívať ako palivo neobohatený urán dodávaný z českých baní. Už na samotnom vývoji tohto kľúčového zariadenia sa naviac významnou mierou podieľali i československí odborníci, samozrejme v spolupráci so sovietskymi kolegami. Nakoniec sa ale ukázalo, že koncepcia reaktora, s ktorou nemali veľa skúseností ani v Sovietskom zväze, nie je práve bezpečná.
Prvá havária si vyžiadala dve obete
Možnosť doplňovať palivo v priebehu prevádzky, ktorá sa najprv zdala byť veľkou výhodou použitého riešenia, totiž vyústila v obe vážne havárie, ktoré elektráreň zvanú A-1 postihli. Pri prvej v januári 1976 dokonca zahynuli dvaja muži z obsluhy. Kvôli zle namontovanej zátke sa vtedy nepodarilo uzavrieť kazetu s palivom, tá pod tlakom oxidu uhličitého používaného na chladenie reaktora vyletela do výšky a do haly elektrárne sa začal valiť jedovatý a naviac rádioaktívny plyn. Dvom technikom sa síce takmer podarilo uniknúť, osudným sa im ale stal zamknutý únikový východ, ktorý vedenie podniku dalo zablokovať kvôli častým krádežiam. Nehodu, ktorá bez hrdinstva a nasadenia životov ďalších zamestnancov mohla dopadnúť oveľa horšie, však komunistický režim pred verejnosťou utajil. Ľudia v Československu sa nedozvedeli ani o omnoho horšej nehode, ktorá sa stala o rok neskôr a kvôli ktorej bola nakoniec elektráreň koncom 70. rokov definitívne uzavretá.
Osudným udalostiam z 22. februára 1977 sa pritom, podobne ako prvému nešťastiu, dalo predísť, stačilo len trochu viac všímavosti. V jednom z palivových článkov, pripravených na zasunutie do reaktora, sa totiž roztrhlo vrecko s gélom, ktorý pohlcoval vlhkosť. Pracovníci elektrárne ale nepozbierali rozsypanú hmotu a zvyšný gél nakoniec po zavedení paliva upchal chladiace kanály. V dôsledku toho sa začal palivový reaktor prehrievať, teplom sa dokonca roztavila časť konštrukcie reaktora a do primárneho i niektorých častí sekundárneho okruhu unikla rádioaktivita. Na sedembodovej medzinárodnej stupnici závažnosti jadrových udalostí bola nehoda označená štvrtým stupňom. Tentokrát, našťastie, nebol nikto zranený, havária ale znamenala pre prvý československý elektrárenský reaktor definitívny koniec. Štiepnu reakciu v ňom zastavili v máji 1979.
O bohunických blokoch sa rokovalo pri vstupe do EÚ
To už ale v bezprostrednom susedstve fungoval reaktor nový a omnoho výkonnejší než 150-megawattový zdroj v elektrárni A-1. Druhý a tretí bohunický reaktor, každý s výkonom 440 MW, sa začali stavať na jar 1972 na základe sovietskej technológie a ako palivo im slúžil obohatený urán dodávaný zo Sovietskeho zväzu. Napriek tomu, že boli považované za možné bezpečnostné riziko už koncom socialistickej éry, dodávali elektrinu viac než štvrťstoročie. Štyri bohunické bloky (tretí a štvrtý pribudli v polovici 80. rokov) sa stali dôležitým bodom počas rokovaní o vstupe Slovenska do Európskej únie. Bratislava sa nakoniec zaviazala vypnúť dva staršie bloky ešte pred skončením ich technickej životnosti. Ani po odstavení zmienených dvoch blokov v rokoch 2006 a 2008 ale lokalita Jaslovských Bohuníc neosirela a predpokladá sa, že dva zostávajúce reaktory budú elektrickú energiu dodávať až do rokov 2044 a 2045.
Spoločnosť Slovenské elektrárne okrem dvoch blokov v Jaslovských Bohuniciach prevádzkuje aj dva reaktory v jadrovej elektrárni Mochovce, ktorá leží asi 60 kilometrov smerom na juhovýchod. Pripravuje sa tiež plné spustenie už dostavaného tretieho bloku v Mochovciach, do ktorého začali zavážať palivo vlani v septembri. Nový blok s výkonom 471 MW po nábehu do plnej prevádzky čo bude zrejme tento rok, pokryje 13 percent spotreby elektriny na Slovensku, čím sa staneme sebestačnými vo výrobe prúdu. Životnosť bloku je plánovaná najmenej na šesťdesiat rokov. Začatie prevádzky štvrtého bloku elektrárne sa podľa skorších informácií očakáva dva roky po spustení tretieho bloku. Atómové elektrárne majú už dnes na Slovensku najväčší podiel na výrobe elektrickej energie, dlhodobo dodávajú vyše polovicu vyprodukovanej elektriny.
