ČERNOBYĽ - Následky jadrovej katastrofy, ku ktorej došlo pred takmer štyrmi desaťročiami v ukrajinskom Černobyle, pociťujeme dodnes. Jej pripomienkou je rádioaktívny materiál nazývaný Slonia noha. Vďaka tomuto objavu môžu odborníci pracovať na vývoji bezpečnostných stratégii, aby sa podobné udalosti už nikdy neopakovali.
26. apríla 1986 došlo v jadrovej elektrárni v Černobyle ku katastrofálnej havárii. Výbuch v štvrtom reaktore, spôsobený množstvom ľudských chýb a technických porúch, uvoľnil do životného prostredia obrovské množstvo rádioaktívneho materiálu. Katastrofa mala ničivý vplyv na okolie a jej následky pociťujeme dodnes. Jedným z pozostatkov tejto udalosti je vysoko rádioaktívny materiál podobný láve prezývaný Slonia noha. Je to obrovská masa vzácnej látky korium, ktorá meria približne tri metre. Dokáže usmrtiť človeka už po niekoľkých minútach vystavenia, pretože jej úrovne rádioaktívneho žiarenia sú stále vysoké.
Objav Slonej nohy
Niekoľko mesiacov po výbuchu tím inžinierov preskúmal pozostatky reaktora. V suteréne závodu objavili neznámu masu. Okamžite ju pomenovali Slonia noha kvôli podobnosti s nohou exotického zvieraťa. Vyfotili ju a zhromaždili vzorky štruktúry, aby zistili úroveň rádioaktívneho žiarenia. Nález Slonej nohy bol dôležitou súčasťou vyšetrovania černobyľskej katastrofy. Vedcom to pomohlo pochopiť celý rozsah škôd spôsobených výbuchom. Po výbuchu sa rádioaktívny materiál z reaktora dostal do spodnej časti nádoby a spadol na podlahu. Tam reagoval s betónom a zmenil svoje zloženie. Nakoniec sa ochladil a stuhol, čím sa vytvorila Slonia noha. Odhaduje sa, že počas havárie materiál dosiahol teplotu viac ako 2600 Celzia.
Slonia noha je vyrobená zo zmesi vysoko rádioaktívnych materiálov vrátane uránu, plutónia a iných produktov štiepenia. Pozostáva tiež z betónu, piesku a iných materiálov, ktoré sa v čase výbuchu nachádzali v aktívnej zóne reaktora a v betónovej ochrannej zóne. Korium sa prirodzene tvorí počas jadrovej havárie a vzniklo iba päťkrát - raz v Černobyle, raz pri havárii na Three Mile Island v roku 1979 a trikrát pri katastrofe vo Fukušime v roku 2011. Presné zloženie Slonej nohy v Černobyle nie je známe kvôli jej vysoko rádioaktívnej povahe. Jej hnedastá farba však naznačuje, že obsahuje veľké množstvo oxidu kremičitého.
Napriek svojim rizikám zostáva Slonia noha dôležitou vedeckou kuriozitou. Osvetľuje dôsledky jadrových katastrof a správanie vysoko rádioaktívnych materiálov. Vedcom môže pomôcť s vývojom lepších bezpečnostných opatrení, aby v budúcnosti k podobným katastrofám nedochádzalo.
