SEATTLE - Podľa novej štúdie môže pobyt na dennom svetle pomôcť k ľahšiemu spánku v noci. Počet hodín spánku účastníkov výskumu počas leta, jesene, zimy a jari bol podobný, zatiaľ čo v zimných mesiacoch chodili spať neskôr večer a vstávali neskôr ráno. Je za tým svetlo.
Tím, ktorý stojí za novou štúdiou, si myslí, že menšie vystavenie sa svetlu počas dňa môže byť zodpovedné za posuny našich telesných hodín, ktoré potom ovplyvňujú to, že sme menej pripravení na spánok počas noci. "Naše telá majú prirodzené cirkadiánne hodiny, ktoré nám hovoria, kedy máme v noci spať," hovorí biológ Horacio de la Iglesia z University of Washington v Seattli. "Ak sa počas dňa, keď je vonku slnko, dostatočne nevystavujete svetlu, oneskoruje to vaše hodiny a posúva začiatok spánku v noci."
Štúdie sa zúčastnilo 507 vysokoškolských študentov, pričom údaje boli zhromaždené v rokoch 2015 až 2018 prostredníctvom monitorov na zápästí. Monitory merali spánkovú aktivitu aj vystavenie účastníkov svetla. Počas zimy chodili študenti spať v priemere o 35 minút neskôr a vstávali v priemere o 27 minút neskôr ako cez leto. Vedci naznačujú, že vystavenie svetlu má rôzny vplyv na cirkadiánne hodiny v rôznych časoch dňa. Svetlo počas dňa s väčšou pravdepodobnosťou spôsobí, že budete spať skôr, zatiaľ čo svetlo v noci, možno z umelých zdrojov, toto načasovanie posunie, čo znamená, že vaše telo bude ospalé neskôr, uvádza Science Alert.
Analýza údajov odhalila, že každá hodina denného svetla, dokonca aj v zamračených dňoch, posunula cirkadiánne fázy študentov dopredu o približne 30 minút. Každá hodina večerného svetla však posunula tieto fázy späť asi o 15 minút. "Je to ten push-and-pull efekt," hovorí de la Iglesia. "A tu sme zistili, že keďže študenti v zime nedostávali dostatok denného svetla, ich cirkadiánne hodiny boli v porovnaní s letom oneskorené." Všetci sme do určitej miery ovplyvnení našimi cirkadiánnymi rytmami, ktoré prebiehajú v cykle 24 hodín.
Chod týchto hodín môže byť ovplyvnený naším vekom, stravou a využívaním technológii. Táto štúdia ukazuje, že vplyv má aj vystavenie svetlu počas dňa a noci, pričom umelé svetlo hrá úlohu už od vynálezu elektrickej žiarovky. Naše aktivity už nie sú obmedzené hodinami denného svetla ako kedysi. Bez ohľadu na náš vek alebo spôsob života, väčšie vystavenie prirodzenému svetlu počas dňa môže byť kľúčom k udržaniu stabilnejších cirkadiánnych fáz a spaniu každú noc v podobnom čase.
