BRATISLAVA - Situácia s energetickou krízou a zvyšovaním cien energií začína ovplyvňovať každý segment nášho života. Inflácia zvyšuje úroky, peniaze strácajú na hodnote, potraviny a tovar je čoraz drahší. Avšak, situácia s energiami ovplyvňuje už aj vzdelávanie. Regionálne školy doteraz hovorili o zatváraní, podobný problém už majú aj univerzity. Študenti sú v neistote.
Vysoké ceny energií už dali do pozoru každého z nás a tlejú v nás obavy z nadchádzajúcej zimy. Mnohé veľké spoločnosti už poukázali na to, ako energetická kríza ich preddavky a platby za energie, najmä elektrinu. Mnohé školy sa preto začali vyhrážať tým, že ak vláda a štát nezačnú niečo robiť, budú musieť školy zatvoriť a vyučovať dištančne. A k rovnakým slovám sa už uberajú aj vysoké školy.
VIDEO Otvorenie akademického roka 2022/2023 na UK v Bratislave
Tie začiatkom nového akademického roka 2022/2023 poukazujú na viaceré problémy, jedným z nich sú narastajúce ceny energií. Slovenská rektorská konferencia dokonca hovorí, že hrozí kolaps vysokých škôl. "Vysoké školy sú na pokraji kolapsu. V ostatných rokoch už nie je možné hovoriť o ich rozvoji, no dnes ani o ich dôstojnom prežití či prežití vôbec," zdôraznila konferencia vo svojom vyhlásení. Vládu žiada, aby zvrátila negatívny vývoj financovania vysokých škôl a aby sa financovanie dostalo minimálne na úroveň roka 2020. Požaduje tiež, aby sektoru vysokých škôl kompenzovala výpadky spôsobené energetickou krízou a aby dofinancovala výpadky v národných a európskych projektoch tak, ako sa to deje v okolitých krajinách. "Ak nedôjde k naplneniu týchto požiadaviek, vysoké školy od 17. novembra 2022 zatvoria svoje brány a prestanú plniť svoje poslanie," odkázala konferencia.
Hrozí ďalšie dištančné vyučovanie
Doteraz totiž vysoké školy trápila pandémia koronavírusu. Tá spôsobila, že školy prišli o časť peňazí, ale aj to, že študenti sa museli vzdelávať dištančne. Po tom, ako sa situácia začala stabilizovať, sa mnohí tešili, že štúdium sa bude podobať na to spred roka 2020. No teraz im energetická kríza uštedrila ďalšiu ranu do života a mnohí tak nevedia, ako bude nadchádzajúci akademický rok vyzerať. V pondelok otvorili svoje brány viaceré veľké univerzity na Slovensku, ďalšie to čaká v utorok. Slová rektorov ale boli jasné a naháňali hrôzu.
Rektor najstaršej univerzity na Slovensku - Univerzity Komenského Marek Števček nie sú problémom len vysoké ceny energií či inflácia, ale aj neustále sa znižujúca štátna dotácia do vysokého školstva. "Obzvlášť v týchto časoch ju považujeme za absolútne likvidačnú," povedal rektor UK vo svojom príhovore. Skonštatoval, že najväčšej slovenskej univerzite len v tomto roku chýba na energie 5,5 milióna eur., pričom dodávky elektriny majú zazmluvnenú do konca tohto roka. Obáva sa preto nadchádzajúceho kalendárneho roka a cien energií, ktoré im budú vyrúbené.
Univerzita však nenecháva nič na náhodu a na tento stav sa pripravujú už niekoľko mesiacov. A to tým, že hľadá spôsoby, ako ušetriť, okrem iného realizuje energetické audity budov a optimalizuje spotrebu energie. Počas septembra bude ešte vedenie univerzity ďalej rokovať s fakultami o ďalších možných opatreniach, ako znížiť spotrebu. Šetrením či obmedzovaním kúrenia vie univerzita odhadom znížiť spotrebu o desať až 15 percent, pričom nárast cien je v rádoch stoviek percent.
Problémy hlási aj Slovenská technická univerzita v Bratislave. Tá už v súčasnosti realizuje kroky na zníženie energetickej náročnosti prevádzky budov ich rekonštrukciami s využitím moderných zatepľovacích systémov, respektíve tepelným vyregulovaním, a ďalšie kroky pripravuje a zvažuje. "Ich nasadenie bude závisieť od vývoja cien a od poskytnutia/neposkytnutia financií na kompenzáciu zvýšených nákladov zo strany štátu," uviedol hovorca univerzity Juraj Rybanský. Do úvahy prichádza napríklad zníženie vykurovania budov na hygienické minimum, priestorový audit budov a operatívne riešenie využívania priestorov s cieľom zníženia spotreby tepla či nastavenie a regulácia útlmov vykurovaných priestorov.
"Ako krajné riešenia v prípade, ak by štát nekompenzoval enormný nárast cien, aj odstavenie bazénov, počas skúškového obdobia zimného semestra uzavretie internátov a skúšanie online, prípadne prechod vybraných zamestnancov na prácu z domu a len temperovanie budov," priblížil Rybanský. V hre je aj úplné odstavenie budov, ktoré sú minimálne využité, zapínanie vybraných druhov energeticky náročných strojov, prístrojov a zariadení len na nevyhnutne potrebný čas a výmena svietidiel za úsporné LED.
Otvorenie akademického roka prebehlo aj na Ekonomickej univerzity v Bratislave. Rektor Ferdinand Daňo vyjadril nádej, že ani súčasná situácia spojená s vysokým nárastom cien energií a tým spojenými vysokými nákladmi na prevádzku univerzity neobmedzí v priebehu akademického roka bežný pracovný a študentský život. Rovnako však neskrýval obavy nad tým, čo bude. "Spolieham na to, že zodpovední si túto situáciu plne uvedomujú a prijmú také opatrenia, ktoré pomôžu univerzitám a vysokým školám plne realizovať ich poslanie a úlohy," povedal Daňo vo svojom príhovore zverejnenom na webe univerzity. Myšlienky o znovuzavedení online výučby z dôvodu nedostatku prostriedkov na bazálny chod univerzity nie sú v tomto prípade namieste.
Opatrenia zavádza aj Vysoká škola múzických umení (VŠMU) v Bratislave, ktorá aktuálne finišuje s projektami obnovy svetelného parku. Nahradené budú svetelné zdroje vo viacerých priestoroch. "Taktiež zrýchľujeme výmenu konvenčných žiaroviek za úsporné žiarivky a pripravujeme sa na inštaláciu senzorických vypínačov v spoločných priestoroch," uviedol prorektor pre zahraničie, styk s verejnosťou a projektovú činnosť VŠMU Matúš Benža. Z krátkodobých opatrení škola zvažuje úpravu režimu víkendovej prevádzky budov a tiež reguláciu vykurovania. Aktuálne má škola zazmluvnené ceny elektrickej energie do decembra 2022 a plynu do apríla 2023. Rozsah a intenzita ďalších opatrení sa bude podľa Benžu odvíjať od výšky zmluvných cien.
Na horšie časy sa pripravuje aj Košická univerzita. Tá pripravuje v súvislosti s rastom cien energií operatívne usmernenia pre zamestnancov a študentov, a to, aby sa neprekurovali priestory, šetrilo sa elektrickou energiou a znižovala sa uhlíková stopa produkovaná v kampuse univerzity. Uviedla to jej hovorkyňa Laura Hoľanová.
Súčasťou dlhodobých opatrení je aj regulácia vykurovania či optimalizácia spotreby elektrickej energie postupnou výmenou klasických žiaroviek za úsporné svietidlá. "Ale to, čo vidíme okolo seba v segmente cien energií, je nad rámec úspor týchto dlhodobých opatrení," dodala Hoľanová. Ak má univerzita napĺňať svoje základné poslanie, nemôže podľa jej slov obmedziť svoje činnosti v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu. Kvalitné vzdelávanie opierajúce sa o medzinárodne akceptovaný výskum si podľa UPJŠ vyžaduje neustály kontakt s infraštruktúrou univerzity.
"Drvivá väčšina špičkovej infraštruktúry si vyžaduje nonstop prevádzku, dočasné vypnutie môže byť sprevádzané jej znehodnotením. Samozrejme, že skúsenosti s online vzdelávaním budeme naďalej využívať ako doplnkovú formu vzdelávania," doplnila s tým, že sa však chcú vyhnúť nahrádzaniu výučby v online priestore z energetických dôvodov.
Premiér: Študentov nenecháme na "holičkách"
Akademickou slávnosťou otvorila v utorok Univerzita Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici nový rok 2022/2023 a pripomenula si tiež 30. výročie svojho vzniku. Ako zdôraznili rečníci v príhovoroch, po turbulentných rokoch pandémie, keď sa študenti vzdelávali dištančne, či po vypuknutí vojnového konfliktu na Ukrajine, ani nový akademický rok nebude ľahký, a to aj z dôvodu narastajúcich cien energií. Slávnosti UMB sa zúčastnil aj premiér Eduard Heger (OĽANO).
"Energetickej krízy sa absolútne nemusíte obávať. Som si istý, že spolu to zvládneme, my vás určite nenecháme na 'holičkách'. Verím tomu, že 17. november bude deň oslavy hrdinstva našich študentov a určite to nebude deň zatvárania škôl," zdôraznil predseda vlády, ktorý univerzite zablahoželal k "úspešnému 30-ročnému príbehu". "Pre mňa ako premiéra sú vzdelávanie a zdravotníctvo najvyššou prioritou. Chcem stavať na dvoch pilieroch, na zdravom a vzdelanom národe. Pre krajinu, ktorá ho má, nič nie je nemožné," dodal Heger.
30 miliónov ako pomoc
Na dávku kritiky už zareagoval aj štát, respektíve ministerstvo financií. Avšak, nie tak, aby si vysoké školy a univerzity predstavovali. Rezort pod vedením Igora Matoviča totiž ešte v pondelok rozpočtovým opatrením uvoľnil 30 miliónov eur pre regionálne školy, teda školy zriaďované samosprávami. Peniaze sú určené na kompenzáciu zvýšených cien energií. Vysoké školy sa podpory zatiaľ nedočkali.
