BRATISLAVA - Európska centrálna banka sa rozhodla pre razantný krok. Po dlhých úvahách, ako zareaguje na zvšujúcu sa infláciu, pristúpila k navyšovaniu úrokových sadzieb. A to o 0,5 percentuálneho bodu. Krok centrálnej banky spôsobil rozruch. Ako naň zareagovali naše banky? Majú sa spotrebitelia opäť obávať nárastu úrokov? Makroekonomici bánk to povedali jasne.
Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok 21. júla prvýkrát od roku 2011 zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu z vkladov o 50 bázických bodov na nulu. Okrem toho ECB zvýšila sadzbu na svojich týždenných a denných hotovostných aukciách o 50 bázických bodov, a to na 0,50 % a 0,75 %. A naznačila, že tento rok pravdepodobne príde ďalšie zvýšenie jej troch sadzieb. "Na nadchádzajúcich zasadnutiach Rady guvernérov bude vhodná ďalšia normalizácia úrokových sadzieb," uviedla ECB.
Archívne VIDEO Pokles dvojcifernej inflácie sa očakáva až v roku 2024, uviedol guvernér NBS Peter Kažimír
Reakcie slovenských analytikov
Ako však na tento krok reagujú slovenské banky a analytici? Podľa investičného analytika portálu Fingo Františka Burdu môžu banky prísť s ďalším výraznejším zvýšením úverových produktov ako pre firmy, tak aj bežných klientov. "Čiže zdražejú aj hypotéky, spotrebné úvery, lízingy, kreditné karty či povolené prečerpania. Banky by zároveň mohli jemne zvýšiť aj úročenie na termínovaných vkladoch alebo sporeniach, ktoré poskytujú svojim klientom," avizoval investičný analytik Fingo.sk František Burda.
Pri hypotékach sa však podľa neho určite nemusíme obávať takých vysokých úrokov, aké zažíva Česká republika. "Keďže nie je súčasťou eurozóny, Česká národná banka (ČNB) sa rozhoduje sama. V reakcii na vysokú infláciu začala dvíhať sadzby už vlani, no a najnovšie koncom júna základnú sadzbu potiahla na 7 %. Takýto hrozivý scenár na Slovensku neočakávam, ale určite platí, že ak úroky porastú rýchlejším tempom, ľudia si vzhľadom na svoje príjmy nebudú môcť dovoliť takú vysokú hypotéku ako dnes," upozornil ekonóm.
Obdobné slová volí aj výkonný riaditeľ Finančného kompasu Matej Dobiš. Ako vysvetlil, náhla zmena rétoriky centrálnej banky ho prekvapila. "Je to ukážka toho, ako si ECB uvedomuje svoju doterajšiu uvoľnenú politiku. Razantnejší návrat do normálu z pohľadu navýšenia sadzieb však mohol pokojne prísť skôr. Banky už reagovali predčasne, no ďalšie úpravy nevylučujem," povedal pre Topky.sk. Ako dodal, veľmi rád by povedal, že banky na tento krok ECB nezareagujú, no obáva sa, že opak bude pravdou.
Poukázal na to, že deň po ohlásení noviniek prišla so zmenou sadzieb VÚB banka a následne aj Prima banka. "Obavy z nárastu už sú z môjho pohľadu vzájomné, banky na jednej strane prahli po vyšších úrokoch na úveroch z dôvodu výnosovosti na požičaných peniazoch. Na strane druhej dokázali v čase nízkych sadzieb klientovi ponúknuť k hypotéke ďalšie produkty. Bude zaujímavé sledovať úroky v priebehu ďalších mesiacov," konštatoval Dobiš.
Ako vysvetlil, kým začiatkom roka boli úrokové sadzby rekordne nízke a držali sa pod jedným percentom. Odvtedy niektoré banky navýšili sadzby 5 až 6-krát, v priemere sa zakaždým navyšovalo o 0,20% niekedy však aj viac. "Tie najlacnejšie sadzby sú dnes na úrovni tých, ktoré boli v januári na 10 – ročných fixáciách. To, kam až sa úrokové sadzby vyšplhajú, podľa mňa veľmi individuálne, či už podľa bánk, ale aj podľa fixácií, zdražovať však budú skôr dlhšie fixácie," uzavrel.
Čo na to banky?
Oslovili sme preto najväčšie slovenské banky, aby sa vyjadrili, ako vnímajú zdražovanie úrokov zo strany Európskej centrálnej banky.
Analytik najväčšej slovenskej banky - Slovenskej sporiteľne Matej Horňák uviedol, že o oznámenom zvyšovaní sadzieb, ako malo pôvodne byť, sa uvažovalo niekoľko týždňov. "Vzhľadom na prístup ECB z posledných mesiacov sa však v základnom scenári nepredpokladalo, že poruší postup, ktorý oznámila v júni. Na druhej strane to vnímame skôr ako iné časové rozloženie zvýšenia sadzieb, ktoré by aj tak nastalo," uviedol pre Topky.sk. Ako dodal, ohlásené navýšenie v júli a septembri môže centrálna banka len vymeniť, a tak na jeseň príde len k nárastu o 25 bázických bodov. Tým pádom by sa nič nemenilo.
Konštatoval, že vzhľadom na fakt, že trh navyšovanie zo strany centrálnej banky očakával, si nemyslí, že by negatívne ovplyvnil ceny hypoték, a teda ďalšie zdražovanie. "Každá banka má však špecificky nastavený obchodný model a v závislosti od neho môžu ešte individuálne sadzby meniť. V súčasnosti predpokladáme, že kľúčové sadzby by sa do konca budúceho roka mohli vyšplhať k dvom percentám. Predpokladáme, že ECB pristúpi k zvýšeniu sadzieb v tomto roku ešte dvakrát – koncom leta a v závere roka, následne bude pokračovať v tom budúcom. Razantnejšie zvyšovania, aké môžeme teraz vidieť napríklad v Česku či Maďarsku, nateraz neočakávame," ozrejmil.
Slovenské hypotéky na úrovni 3,5 percenta?
Obdobne sa na to pozerá aj makroanalytik VÚB banky Milan Lehuta. Podľa jeho slov centrálna banka svojimi krokmi potvrdila, že je pripravená dvíhať sadzby tak, ako je to vzhľadom na infláciu potrebné. Aj z toho dôvodu očakáva, že rast sa zastaví zrejme až v budúcom roku okolo 2 percent ročne. "Čo by znamenalo výnosy 10-ročných slovenských dlhopisov možno okolo 2,5%, a preto by slovenské hypotéky mohli nakoniec stáť v priemere okolo 3,5%," vysvetlil svoje obavy Lehuta. Avšak, ako dodal, dlhopisové trhy sa v súčasnosti skôr upokojili, pričom slovenský výnos dosahuje 2,22 percenta. Rekord bol 21. júna na úrovni 2,77%.
Na zvyšovanie úrokov zo strany centrálnej banky sa pripravovala aj Tatra banka. Aj napriek tomu však podľa hovorkyne Simony Miklošovičovej bol krok zo strany banky prekvapením, pretože odhady analytikov predpokladali s nárastom o 25 bázických bodov. Má to však svoje ale. "Je však potrebné zdôrazniť, že centrálna banka zvyšuje krátkodobé úrokové sadzby, pričom sadzby mnohých bankových produktov sa odvíjajú od dlhodobých trhových úrokových sadzieb, ktoré nereagujú ani tak na jednotlivé zvýšenia sadzieb zo strany ECB, ale dopredu započítavajú celú očakávanú dlhodobú trajektóriu pohybov úrokových sadzieb ECB. Tá sa minulotýždňovým rozhodnutím ECB dramaticky nezmenila, očakávané dosiahnutie cieľovej úrovne základných sadzieb sa iba priblížilo," upozornila Miklošovičová.
Archívne VIDEO Mzdy rástli svižným tempom aj začiatkom roka 2022, v mnohých odvetviach ale nestačili rozbehu inflácie
Priznala ale, že zvyšovanie sadzieb zo strany centrálnej banky prirodzene vytvára tlak na rast sadzieb bankových produktov. Záleží však na konkrétnom bankovom produkte, ako sa zdražovanie zo strany ECB na neho premietne. Pre klientov má aj dobré správy - pokračujúce zvyšovanie sadzieb zo strany ECB časom povedie aj k nárastu úrokov na depozitných produktoch. A aký vývoj na trhu predpovedajú analytici banky na najbližšie obdobie? "Aktuálna prognóza kolegov z Raiffeisen RESEARCH počíta do konca roka so zvýšením hlavnej úrokovej sadzby ECB na 2% a depozitnej sadzby na 1,5%," uzavrela.
Očakávajú ďalšie zdražovanie
Podľa hovorkyne ČSOB banky Anny Jamborovej musí centrálna banka, rovnako ako všetky banky na svete, reagovať na zvýšenú infláciu. Po dlhej dobe sa tak naštartoval cyklus zvyšovania úrokov a centrálne banky v ňom budú pokračovať, aby ukotvili inflačné očakávania obyvateľstva a celkovo v ekonomike. Očakáva, že ECB pravdepodobne bude pokračovať v sprísňovaní menovej politiky v podobnom rozsahu tempom zhruba raz za štvrťrok až do začiatku budúceho roka. "Samozrejme, tento vývoj môže a bude závislý od príchodu ďalších ekonomických dát. V každom prípade sú súčasné sadzby vzhľadom na veľkosť inflácie neúmerne nízke a ECB preto bude aj naďalej reagovať," konštatovala Jamborová. Poukázala na to, že ČSOB aktuálne ponúka sadzbu od 2,35 percenta v prípade trojročnej fixácie, v prípade štvor- a päťročnej fixácie to je úrok od 2,65 percenta a od 3,05 percenta pri desaťročnej fixácii.
Podľa analytika Unicredit Bank Ľubomíra Korsňáka samotné zvýšenie základnej úrokovej sadzby ovplyvní skôr krátkodobé sadzby, ako sú napríklad bežné účty sporiteľov. "Ak sa súčasné očakávania investorov nenaplnia v plnej miere, je možné očakávať aj korekciu sadzieb na finančných trhoch smerom nadol. Takýto scenár by nastal napríklad v prípade, že sa naplnia čoraz častejšie sa objavujúce obavy z významného spomalenia globálnej ekonomiky, ktoré by dostalo eurozónu až na hranicu recesie alebo do recesie. To by najskôr viedlo i k zmierneniu inflačných očakávaní v strednodobom horizonte. Nižší dopyt by totiž bránil plnému prenosu ponukových šokov do spotrebiteľskej inflácie," ozrejmil Korsňák.
Poukázal aj na to, aký dopad by mal na ekonomiku pravý opak. "Naopak, ak by sa ukázalo, že ekonomika eurozóny odoláva externým šokom (napríklad vojna na Ukrajine) lepšie ako sa pôvodne očakávalo, t.j. spotrebný dopyt v eurozóne by ostal silný a uľahčoval tak prenos externých šokov do spotrebiteľskej inflácie, nedá sa vylúčiť ani významnejšie zvyšovanie sadzieb ako sú súčasné očakávania. Takýto scenár však v aktuálnom rozpoložení globálnej ekonomiky považujeme za menej pravdepodobný," dodal. Korekcia úrokov na finančných trhoch by tak podľa analytika mala stabilizovať aj klientske úrokové sadzby na slovenských hypotékach, kde sa zatiaľ dostala len časť zvýšenia úrokov na finančných trhoch z úvodu roka. "Na druhej strane, spomaliť prenos aktuálne nižších sadzieb na finančných trhoch do klientskych sadzieb by mohol nárast rizikovej prirážky krajiny, napríklad z dôvodu politickej nestability alebo významného zhoršenia kvality verejných financií," uzavrel.
Po dlhých 11 rokoch
Centrálna banka eurozóny až do štvrtka minulého týždňa nezvýšila sadzby 11 rokov a jej depozitná sadzba bola od roku 2014 záporná. Tento krok vyvoláva nové otázky o tom, či zdražovanie úverov uvrhne veľké ekonomiky do recesie za cenu uvoľnenia cien pre ľudí, ktorí míňajú viac na potraviny, palivo a ďalšie položky. Očakáva sa, že po zvýšení úrokov ECB o pol percentuálneho bodu bude v septembri nasledovať ďalšie zvýšenie, možno tiež o pol bodu. Prezidentka banky Christine Lagardová minulý mesiac naznačila zvýšenie o štvrť percentuálneho bodu.
ECB prichádza so zvyšovaním úrokových sadzieb neskôr ako iné veľké centrálne banky. Inflácia v eurozóne je však vyššia a udrží sa nad 2 % cieľom ECB dlhšie, ako sa pôvodne očakávalo. Prispieva k tomu vojna na Ukrajine a závislosť Európy od ruskej ropy a zemného plynu. Predpovede recesie na koniec tohto a budúceho roka pribúdajú, keďže prudko rastúce účty za elektrinu, palivo a plyn zasiahli podniky a kúpnu silu ľudí.
