BLACKSBURG - Geologické útvary Yellowstonského národného parku v USA s prameňmi horúcej vody priťahujú každý rok milióny návštevníkov. Najnovší výskum mapoval cesty horúcich hydrotermálnych vôd, ktoré prenikajú na povrch a trasoval geologické zlomy určujúce ich cestu. Výsledky pozorovania, ktoré môžu využiť odborníci z mnohých oblastí, sú publikované v časopise Nature.
Nová štúdia po prvý raz odhaľuje niektoré zo skrytých detailov Yellowstonského národného parku. Jej autori sa sústredili na pozorovanie podpovrchových vrstiev tejto jedinečnej lokality bohatej na hydrotermálny vodný systém. Údaje zhromažďovali pomocou systému SkyTEM312 umiestneného na helikoptére, ktorá vysiela elektromagnetické signály smerom nadol, čo viedlo k rôznym reakciám v závislosti od vlastností horniny pod povrchom. Podľa geofyzika Stevena Holbrooka z univerzity Virginia Tech majú doterajšie poznatky o Yellowstone "podpovrchovú medzeru" a to, čo sa deje pod jeho povrchom, je ako záhadný sendvič. "Vieme veľa o povrchových útvaroch z priameho pozorovania aj o magmatickom a tektonickom systéme. V skutočnosti však nevieme, čo je uprostred. Tento projekt nám umožnil prvýkrát vyplniť túto medzeru," povedal Holbrook.
Údaje zozbierané so SkyTEM boli starostlivo analyzované a na ich základe bol zostavený prierez hĺbok pod parkom. Výskumníci zistili, že mnoho z najznámejších prvkov leží na vrchole kanálov s vysokým prietokom pokrytých hlinou, ktoré vedú pozdĺž zlomov a dislokácií sopečných hornín a prejavili sa podľa ich nízkeho elektrického odporu. Analýza zároveň odhalila, že pozdĺž týchto kanálov tečie plytká podzemná voda, ktorá sa mieša s ohriatou vodou stúpajúcou z hĺbky viac ako kilometer pod parkom. Variácie v tejto zmesi vedú k dekompresnému varu, odplyneniu a vodivému chladeniu, čo spôsobuje tepelný jav, ktorý je typický pre túto lokalitu.
Jedným z prekvapivých zistení štúdie zverejnenej v časopise Nature bola podobnosť v hlbšej štruktúre pod časťami parku s veľmi odlišnou chémiou a teplotami na povrchu. Zdá sa, že tieto rozdiely sú spôsobené rôznymi vplyvmi, vďaka ktorým sa mieša podzemná a zohriata voda. "Kombinácia vysokej elektrickej vodivosti a nízkej magnetizácie je ako odtlačok prsta hydrotermálnej aktivity, ktorý sa veľmi jasne odzrkadľuje v údajoch. Táto metóda je v podstate detektorom hydrotermálnej dráhy," vysvetľuje geofyzik. Vrtuľník so SkyTEM nedokázal pokryť celý park s rozlohou takmer 9000 štvorcových kilometrov a rozlíšenie skenovania nebolo dostatočne vysoké na identifikáciu jednotlivých vodných kanálov vedúcich k špecifickým prvkom.
Zhromaždené údaje sú však veľmi užitočné pre vedcov z rôznych oblastí. Prejavili už o ne záujem biológovia, geológovia a hydrológovia, ktorí chcú vedieť všetko od mikrobiologickej diverzity v parku až po historické záznamy minulých tokov lávy. Výsledky štúdie by mohli byť dokonca použité na získanie varovania pred sopečnými nebezpečenstvami, ku ktorým dochádza, keď sa hlinené vrstvy pod Yellowstone dočasne upchajú, čím spôsobia nebezpečné hromadenie potenciálne výbušného plynu. "Súbor údajov je veľký, a to sme zatiaľ iba poškrabali povrch. Teším sa na pokračovanie v tejto práci a na to, s čím prídu aj iní. Bude to súbor údajov, ktorý bude mať pokračovanie," dodal Holbrook.
