BOULDER - Pred pár dňami vypukli na oboch zemských póloch extrémne horúčavy. Neobvyklé poveternostné javy, ako sú tieto, sa v posledných rokoch stávajú čoraz častejšími. Napriek tomu je nezvyčajné a mimoriadne alarmujúce, že oba póly zaznamenali extrémne teplo súčasne. Podľa odborníka sme vstúpili do novej extrémnej fázy klimatických zmien oveľa skôr, ako sa očakávalo.
Začiatok jesene na južnej pologuli je zvyčajne charakteristický klesajúcimi teplotami v Antarktíde, zatiaľ čo skorá jar má tendenciu spôsobiť mierne zvýšenie teplôt. 18. marca však oba póly zaznamenali extrémne horúčavy. Jedna z antarktických meteorologických staníc zaznamenala teploty o 40 stupňov Celzia vyššie, ako udáva priemer, zatiaľ čo časti Arktídy sú momentálne o 30 stupňov Celzia teplejšie, než by v tomto období mali byť. Vidieť také ohromujúce skoky v oboch regiónoch v tomto ročnom období spôsobilo medzi klimatológmi veľký rozruch. "Sú to opačné ročné obdobia. Bežne nevidíte, ako sa severný a južný pól topia súčasne. Je to určite nezvyčajný jav," povedal Walt Meier z Národného centra údajov o snehu a ľade v Boulderi v štáte Colorado.
Veľmi nepravidelné teploty boli zaznamenané na mnohých meteorologických staniciach, pričom stanica Concordia v Antarktíde hlásila -12,2 stupňa Celzia, čo je o 40 stupňov teplejšie ako je priemer pre toto ročné obdobie. Vysokohorská stanica Vostok medzitým dosiahla -17,7 stupňa, čím prekonala svoj historický rekord o neuveriteľných 15 stupňov. Inde v Antarktíde dosahovali teploty hodnoty výrazne nad bodom mrazu.
V Arktíde meteorologické stanice v blízkosti severného pólu zaznamenali teploty, ktoré zvyčajne nie sú viditeľné až do vrcholného leta. Nektoré merania dosahujú 30 stupňov Celzia nad priemerom pre toto ročné obdobie. Podľa Marka Maslina, profesora vedy o zemskom systéme na University College London, tieto intenzívne horúčavy ukazujú, že sme vstúpili do novej extrémnej fázy klimatických zmien oveľa skôr, ako sme očakávali. Meier si myslí, že mimosezónne horúčavy v Antarktíde môžu byť skôr náhodnou udalosťou spôsobenou veľkou atmosférickou riekou teplého vzduchu, než znakom zrýchlenej zmeny klímy. Vedci sa však zhodujú v tom, že účinky týchto simultánnych vĺn horúčav by mohli zhoršiť klimatickú krízu.
Arktický ľad hrá kľúčovú úlohu pri ochladzovaní planéty odrážaním slnečného žiarenia, no zvyšujúce sa teploty spôsobujú, že sa väčšina tohto ľadu topí. To umožňuje tmavšej vode alebo pevnine pod ním absorbovať viac slnečného tepla. Minulý mesiac dosiahol antarktický letný morský ľad svoju najnižšiu zaznamenanú úroveň. Niektoré odhady naznačujú, že Arktída by v polovici budúceho desaťročia mohla byť v lete už úplne bez ľadu.