LONDÝN - Topenie večne zamrznutej pôdy v Arktíde, ktoré môže uvoľniť obrovské množstvo skleníkových plynov, ohrozuje nielen miestnu infraštruktúru, ale aj celú planétu. Podľa agentúry AFP to vyplýva z novej štúdie, ktorú v polovici januára zverejnil odborný časopis Nature.
Permafrost, ktorý sa netopí ani v lete, pokrýva tridsať miliónov kilometrov štvorcových planéty, z toho približne polovicu v Arktíde. Obsahuje dvojnásobok množstva oxidu uhličitého, než ktorého je v atmosfére, a trojnásobok množstva, ktoré sa do vzduchu dostalo od roku 1850 v dôsledku ľudskej činnosti. Teplota sa v Arktíde kvôli zmenám klímy zvyšuje rýchlejšie než vo zvyšku sveta, a to o dva až tri stupne Celzia v porovnaní s teplotou pred priemyselnou revolúciou. Odborníci v regióne taktiež zaznamenali množstvo meteorologických anomálií.
Večne zamrznutá pôda, ktorá musí mať podľa oficiálnej definície najmenej dva roky nula stupňov Celzia a menej, zaznamenala v rokoch 2007 až 2016 zvýšenie teploty v priemere o 0,4 stupňa. Rastúce teploty permafrostu "vyvolávajú obavy z rýchleho topenia a potenciálneho uvoľňovania oxidu uhličitého", uviedla autorka štúdie Kimberley Minerová, ktorá pracuje v Laboratóriu tryskového pohonu (JPL) vesmírnej agentúry NASA. Podľa štúdie dôjde do roku 2100 k strate približne štyroch miliónov kilometrov štvorcových permafrostu, a to aj v prípade, že sa podarí zastaviť globálne otepľovanie. Výskum uvádza, že svoju úlohu v tom budú hrať i požiare. Počet týchto nekontrolovateľných živlov by mohol do polovice storočia vzrásť o 130 až 350 percent, čím by sa z permafrostu uvoľňovalo stále viac oxidu uhličitého.
Our first paper of 2022 is out!
— Dr. Kimberley R. Miner (@DrKimberley) January 11, 2022
We review permafrost carbon across scales- from the microbially mediated release at the soil level to wildfire dynamics across the tundra- check it out!@queenofpeat @NASAClimate #ClimateEmergency https://t.co/0DI6hqMwdD
Podľa ďalšej štúdie vedenej Janom Hjortom, výskumníkom z fínskej Univerzity v Oulu, je bezprostredne ohrozených takmer 70 percent ciest, potrubia, miest a tovární postavených na permafroste. Obzvlášť ohrozené je Rusko. Takmer polovica ropných a plynových polí v ruskej Arktíde sa nachádza v oblastiach permafrostu. V roku 2020 pri meste Norilsk uniklo kvôli topiacej sa zamrznutej pôde z nádrže tepelnej elektrárne vyše 21 000 ton nafty a maziva, ktoré sa dostali do niekoľkých riek a do jazera. Cesty a ropovody sú ohrozené topením permafrostu aj v Severnej Amerike.
Napriek tomu, že vedecké poznaytky o permafroste sú stále hlbšie, niektoré otázky zostávajú doteraz nezodpovedané, vrátane toho, koľko oxidu uhličitého sa môže uvoľniť. Podľa Minerovej a jej kolegov nie je topenie permafrostu dostatočne zohľadnené v modeloch globálneho otepľovania. Nie je tiež jasné, či topenie povedie k zalesneniu arktickej oblasti, kde budú rastliny schopné absorbovať uvoľnený oxid uhličitý, alebo k vysušeniu oblasti s častejšími požiarmi.
