BRATISLAVA – Najviac vie sused, či kolega?! Slovensko v očkovaní zaostáva. Vakcínu proti koronavírusu si u nás nechalo vpichnúť len niečo cez 50 percent ľudí a v zaočkovanosti patríme na chvost Európskej únie. Matematik Richard Kollár sa preto pozrel na to, akým informáciám veríme, keď príde reč na túto tému. Pre mnohých bude možno prekvapením, že našim hlavným zdrojom nie sú lekári, sociálne siete či média.
Matematik sa zameral na to, ako respondenti v krajinách Európskej únie odpovedali na otázku, ktorému zdroju informácií dôverujú ohľadom vakcín najviac. "Čakal som, že rozhodujúce bude to, koľko ľudí verí najviac lekárom. Ale nie, u nás lekárom v oblastí vakcín v období na začiatku vakcinácie dôverovalo relatívne viac ľudí ako v Taliansku, či na Cypre a rovnako veľa ako v Dánsku," uviedol.
Ďalším potenciálnym zdrojom informácií mohli byť sociálne siete. "Tam sa najviac šíria nezmysly o čipoch vo vakcíne, či o úmrtiach a náraste tretieho a štvrtého oka všetkých naokolo po očkovaní," povedal, avšak ukázalo sa, že percento ľudí, ktorí najviac veria ohľadom vakcín sociálnym sieťam je u nás 7 percent. To je takmer rovnako málo ako v Nemecku.
Ukázalo sa, že nerozhoduje ani to, koľko ľudí dôveruje médiám, vláde a jej inštitúciám, webstránkám či Európskej únii. "Iste, vidno tam rôzne korelácie, ale nie sú dostatočne silné a presvedčivé," okomentoval Kollár.
Švagor, sused, brat vedia najlepšie
Čo je teda pre Slovákov rozhodujúce? Ukázal to stĺpec o počte tých, ktorí dôverujú svojmu blízkemu okoliu. "A tam zrazu až na jednu výnimku (Rakúsko) trčia najvyššie Bulharsko (39%), Chorvátsko (32%), Rumunsko (30%), Maďarsko (28%), Poľsko (26%) a, samozrejme, Slovensko (28%). V týchto krajinách najviac veríme sami sebe. O vakcínach vie najviac náš švagor, kolega, šofér autobusu, kamarátka predavačka, či suseda," podotkol s tým, že väčšie percento už verí len lekárom a zdravotníckym inštitúciám.
"Európska lieková agentúra môže tvrdiť, že vakcína je bezpečná, ale teta pozná kolegyňu, ktorej stryná padla po očkovaní ako kabela. Vo večerných správach môžu odborníci tvrdiť, že vedľajšie účinky sú veľmi zriedkavé, ale Fero v krčme hovoril, že to tak nie je, a on by mi predsa neklamal. Jeho suseda upratuje v nemocnici, hovorila mu o tých mŕtvolách všade, ktoré nevykazujeme a klameme o príčine ich smrti. Hovorila tiež, že plné špitály sú zaočkovaných, vypadávajú im všetky vlasy a šúpe sa im koža. Dostávajú rakovinu. A všetci majú čipy," uviedol ilustračné príklady.
V porovnaní s tým napríklad v Dánsku veria svojím blízkym ako hlavnému zdroju informácií o vakcínach len 3 percentá populácie, v Portugalsku a vo Fínsku je to 5 percent.
Tento problém sa netýka iba koronavírusu
Navyše sa tiež ukázalo, že pokiaľ ide o rozlišovanie informácií, ktoré sú klamlivé, patríme k tým, ktorí veria svojej vlastnej mienke. "Viac si v tomto veria v Európe už len Rumuni, Poliaci, Maďari, Chorváti, Gréci, Cyperčania a Nemci s Rakušanmi. Tak dobre ako my (sarkazmus), sa orientuje len relatívne polovičné množstvo Belgičanov," poznamenal matematik.
Kľúčovým bodom na presvedčenie veľkej časti populácie tak je presvedčenie ľudí o tom, že je potrebné dôverovať dôveryhodným zdrojom informácií. Opakovanie informácií v médiách, či volanie lekárov v tomto prípade nepomôže. "Potrebné je totiž presvedčiť švagrinú, suseda, či kolegu a to v čase, keď oni sami najviac dôverujú svojim švagrinám, susedom a kolegom," povedal.
archívne video
Tento problém sa však netýka iba koronavírusu, ale tiež zahranično-politickej orientácie našej krajiny, ľudských práv, postoju k cudzincom, či k vzdelávaniu. "Ja za tým naivne vidím najmä to, že veľkú časť našej spoločnosti štát v posledných desaťročiach opustil. Nezaujíma sa o nich, neposkytuje im to, čo by od neho oni subjektívne potrebovali. Lekári majú veľa pacientov a nemajú čas si ich príbehy poriadne vypočuť, nesprávajú sa k ním tak, ako by verejnosť očakávala (tu môže byť rozdiel vo veľkých mestách). Štátne inštitúcie ľudí len otravujú s hovadinami, nedokážu vymôcť spravodlivosť, nepomôžu s reálnymi problémami bežných občanov. Školy učia síce chemické vzorce, ale nie to, o čom majú ľudia pocit, že to budú potrebovať. A aj mnohí vzdelaní, si o nezaočkovaných myslia, že sú to samí hlúpi dezoláti a sú všetkému na vine," vysvetlil.
Podľa neho necháme tak obrovskú skupinu ľudí napospas samým sebe a keď je zle, pomôže im práve ich sused, kolega, či švagor. "Im môžu veriť. Oni im reálne pomáhajú. Aj teraz s informáciami o vakcínach. Sú v nich čipy, švagrova kolegyňa pozná jedného, čo si ho po očkovaní vytiahol," dodal.
