BRATISLAVA – 21. feburára 2018 bude v slovenskej histórii navždy zapísaný čiernymi písmenami. V pondelok to boli presne 4 roky od brutálnej a chladnokrvnej vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Výročie tohto ohavného činu je však poznačený pandémiou a variantu omikronu, s ktorou už bojujeme takmer dva roky. Čo sa za ten čas zmenilo? Matematik Richard Kollár upozornil na krutú pravdu.
Omikron vlna u nás zasiahla vo veľkom, situácia sa napriek desaťtisícom pozitívnych denne nezlepšuje. Podľa matematika Richarda Kollára nežijeme v najlepších časoch a aj keď mnohí, najmä politici považujú vlnu variantu omikronu za vybavenú, nie je to celkom tak. Podľa Kollára sa v súčasnosti nachádzame zhruba na vrchole vlny a nemocnice zrejme čaká ešte najväčšia záťaž. Matematik dúfa, že to bude trvať len krátko.
Archívne VIDEO Na Námestí SNP v Bratislave odhalili pamätník pre Jána a Martinu
Okrem toho bol pondelok veľmi výnimočný. A to z dôvodu, že sme si pripomínali štvrté výročie smrti Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Odvtedy sa toho na Slovensku veľa zmenilo, avšak, aj veľa ostalo. „Napríklad k poslancovi Benčíkovi, ktorý proti neonacistickým zmrdom dlhodobo systematicky bojuje, prišli domov priamo do paneláku. Pred tým sa na to neodvážili. Avšak teraz, podporení politickými zmrdmi, ktorí bezcitne oportunisticky využívajú situáciu, sa už nebáli. Však keď títo politickí zmrdi môžu v parlamente proklamatívne porušovať predpisy, zákony, či nariadenia, tak čo bráni tomu, aby tak robili aj oni? A áno, aj ja si pamätám, kto s takýmto správaním začal. Odkaz Kuciaka a Kušnírovej je tak dnes pošliapaný v blate. O skutočnom blate však až neskôr,“ uviedol Kollár na sociálnej sieti.
Poukázal na to, že. Mnohé vysoké školy v súčasnosti neučia, avšak tentokrát v tom už nemá „prsty“ pandémia, ako to bolo počas posledných semestrov, ale ako „štrajk“ voči novele vysokoškolského zákona. Napriek tomu však vyučovanie na základných a stredných školách naďalej funguje, aj napriek vrcholu vlny. Pripomenul aj to, že napriek pandémii, kedy šport dostal prakticky stopku, sa našim hokejistom podarilo na zimných olympijských hrách v Pekingu vybojovať bronzové medaily, či to, že Petra Vlhová vybojovala pre Slovensko zlatú medailu v lyžovaní. Napriek tomu nezažívame ako krajina dobré obdobie. A aj keď tieto skutočnosti potešili, problémy krajiny ostali.
Spoloční nepriatelia
V porovnaní s inými krajinami sú však naše problémy iné. Poukázal napríklad Rusko-Ukrajinský konflikt, ktorý je v posledných dňoch a týždňoch témou číslo jeden. „Dúfam, že Ukrajinci, vrátane tých, ktorí si dovolili žiť v "separatistických republikách", nebudú musieť čoskoro povinne vítať osloboditeľské tanky, ako my v 1968-om. Je to len scenár, ale je veľmi reálny a veľmi strašidelný,“ upozornil. Rovnako pripomenul aj obrovské devastujúce povodne a zosuvy pôdy, ktoré sa v posledných dňoch stali v meste Pétropolis v Rio de Janeiru. Uviedol, že tieto povodne sú oveľa väčšie, ako tie, ktoré sme mali nedávno u nás, či tie, ktoré zažili naši susedia.
„V tomto kontexte by sme mali vnímať naše pandemické, občianske, či vysokoškolské problémy takmer ako triviality. Tobôž nejaké vyhrotené diskusie na facebooku. Svet je k mnohým v týchto dňoch skutočne krutý, nielen krutý na internete. Najťažšie časti pandémie, tie spojené s desiatkami tisíc obetí, tie sú už zrejme za nami (aj keď s istotou to nevieme ešte povedať). Avšak nálady v našej občianskej spoločnosti sú dnes extrémne vyhrotené, namiesto toho, aby sme sa spolu najmä tešili, že už je to preč,“ konštatoval matematik s tým, že pri riešení vážnejší problémov by sme mali vidieť veci z väčšej perspektívy. Na záver uviedol, že si musíme uvedomiť, kto sú naše skutoční a spoloční nepriatelia. „Že naši spoloční nepriatelia sú najmä tí pred domovým vchodom Jána Benčíka. A porazíme ich len vtedy, ak sa my zvyšní na tom spoločne dohodneme a nerozkopeme si medzi nami hlboké jamy,“ uzavrel.
