LONDÝN - V apríli si pripomenieme 110. výročie od potopenia svetoznámej lode Titanic. Švédsky historik sa bližšie pozrel na to, ako je tragédia zachytená vo filme, ktorý sa stal pred zhruba 25 rokmi svetovým hitom, a porovnal to so skutočnosťou. Ozrejmil niekoľko mýtov, ktorým ste možno uverili aj vy.
Pre takmer 110 rokmi sa v southamptonskom doku zhromaždili nadšené davy, aby sledovali prvú plavbu najväčšej lode sveta - RMS Titanic. Luxusný parník mal byť podľa jeho výrobcov neporaziteľný, no už necelý týždeň po vyplávaní z prístavu narazil na ľadovec a potopil sa do mrazivých vôd Atlantického oceánu. Námorná tragédia z nej urobila najslávnejšiu loď všetkých čias, spolu s mnohými mýtmi o tom, čo sa v osudnú noc 15. apríla 1912 skutočne stalo.
Historik vyvracia teórie o potopení Titanicu: TAKTO sa to naozaj nestalo!
"Hollywoodsky film Titanic v réžii Jamesa Camerona je najlepším filmom, aký bol kedy nakrútený o tom, čo sa nikdy nestalo," povedal švédsky historik Claes-Göran Wetterholm, ktorý je kurátorom výstavy Titanic v Londýne, pre denník The Sun. "Je toľko vecí, s ktorými nemôžem súhlasiť a keď som sa stretol s Cameronom na premiére, povedal som mu to. Ale téma filmu je fantastická a dokonale vystihuje atmosféru na lodi. Strávil som mnoho rokov skúmaním toho, čo sa v tú noc naozaj stalo, a hovoril som s tými, ktorí prežili aj ich rodinnými príslušníkmi, aby som pomohol odhaliť skutočný príbeh," doplnil, pričom odhalil tie najčastejšie mýty o posledných hodinách Titanicu.
Najprv ženy a deti? Nie tak celkom
Kvôli spoločenským normám v roku 1912 verejnosť prijala príbeh o tom, že muži nechali ženy a deti nastúpiť do záchranných člnov ako prvých. V skutočnosti sa však veľa mužov a mužskej posádky vrhlo do člnov skôr ako ženy a deti. Podľa dostupných údajov je rozdiel medzi zachránenými mužmi a ženami len desať ľudí.
Kapitána Smitha vo vode nevideli, možno sa psychicky zrútil
V čase tragédie sa objavili správy, že pasažieri videli kapitána lode Edwarda Smitha vo vode, čo naznačuje, že sa pokúsil zachrániť. Jeho telo sa však nikdy nenašlo. Wetterholm pochybuje, že sa to stalo, pretože sa síce aktívne nezúčastňoval záchrany posádky, ale dohliadal na ňu. Dôkazy naznačujú, že sa psychicky zrútil a nedokázal sa vyrovnať s tragickou situáciou, vrátil sa na kapitánsky mostík a potopil sa s loďou.
Posádka nebola pod vplyvom alkoholu
Nič nenasvedčuje tomu, že by posádka bola pod vplyvom alkoholu a že to spôsobilo haváriu. Tieto povesti začali medzi verejnosťou kolovať v roku 1912, keď redaktor jedného časopisu napísal, že kapitán Smith nebol v čase zrážky triezvy. Údajne sa zúčastnil večere, ktorú pre neho usporiadali cestujúci prvej triedy George a Eleanor Widenerovci a ich syn Harry. Pani Widenerová ale neskôr uviedla, že kapitán nevypil ani kvapku alkoholu a že si dal iba vodu, takže bol určite triezvy.
Muži, ktorí prežili, nepriznali skok do záchranných člnov
Niekoľko mužov skočilo do mora a prežilo, ale väčšina mužov, ktorí prežili, skočila rovno do záchranných člnov. "V roku 1912 to nebolo možné pripustiť, pretože by vás považovali za zbabelca a stali by ste sa spoločenským vyvrheľom," vysvetlil historik.
Záhada poslednej piesne kapely
Na začiatku 20. storočia boli ľudia stále hlboko veriaci a chceli veriť, že posledná pieseň, ktorá zaznela na potápajúcej sa lodi, bola kresťanská hymna. Preto tvrdili, že kapela zahrala pieseň "Nearer My God, To Thee", kresťanskú hymnu z 19. storočia. Wetterholm však verí, že posledná pesnička, ktorá zaznela v podaní hudobníkov pred potopením, bola "Songe d'Automne".
Prvý dôstojník sa nezastrelil ako vo filme
V hollywoodskom trháku je scéna, kde prvý dôstojník William Murdoch zastrelí pasažiera a potom otočí zbraň proti sebe. Ale sú to len fámy. Murdocha zamestnávalo oslobodenie posledného člna, no v jednom momente ho vlna uniesla preč. Murdoch zmizol a pravdepodobne sa utopil. Dvanásť ľudí v záchrannom člne prežilo.
Prežilo viac mužov z tretej triedy než z druhej triedy
Je zaujímavé, že spomedzi mužov cestujúcich v tretej triede prežila väčšia časť v porovnaní s tými, ktorí cestovali v druhej triede. Väčšina mužov v druhej triede boli totiž Briti a boli vnímaní ako džentlemani. Nesnažili sa zachrániť seba, ale ženy a deti. Len osem percent mužov v druhej triede prežilo v porovnaní s 13 percentami mužov z tretej triedy. "Považujem za zarážajúce, že tak málo mužov z druhej triedy prežilo napriek tomu, že sa mohli ľahko dostať do záchranného člna na pravoboku," dodal Wetterholm.
