ADAŽI - Prezidentka SR Zuzana Čaputová počas pondelkovej návštevy vojenskej základne v lotyšskom Adaži ocenila pôsobenie slovenských vojakov v rámci Posilnenej predsunutej prítomnosti (Enhanced Forward Presence - eFP) NATO. Vyzdvihla tiež nasadenú slovenskú techniku; nové samohybné kanónové húfnice Zuzana 2. S prezidentom Lotyšska Egilskom Levitsom hovorila o situácii na hranici s Bieloruskom i na rusko-ukrajinskej hranici.
"Som rada, že sa táto návšteva tesne pred Vianocami mohla uskutočniť, napriek ťažkej covidovej dobe. Je to istá tradícia, že hlava štátu navštívi jeden z kontingentov. Tento v Lotyšsku je v podstate najväčší v prepočte na počet obyvateľov," skonštatovala Čaputová s tým, že prínos slovenských vojakov ocenil aj lotyšský prezident.
Ako poukázala hlava štátu (Čaputová), vojaci sú počas operácie v službe permanentne, na vojenskej základni strávia aj vianočné sviatky. Prezidentka vojakom priviezla i darčeky - typické slovenské koláče a horské bicykle. Vojakom sa za službu poďakoval aj minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) a náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniel Zmeko, ktorí boli takisto prítomní na základni v Adaži. Súčasťou programu bola aj ukážka novej techniky, samohybných kanónových húfnic Zuzana 2. "Na slovenské produkty môžeme byť hrdí, sú dobrým artiklom," poznamenala prezidentka.
Prezidenti SR a Lotyšska hovorili počas stretnutia v Rige aj o aktuálnej situácii na hraniciach členských krajín EÚ s Bieloruskom v súvislosti s migračnou krízou a venovali sa aj prítomnosti ruských vojsk na ukrajinskej hranici. Čaputová je rada, že sa začal dialóg medzi ruským a americkým prezidentom. "To hlavné, na čo máme vyvíjať legitímny tlak, je diplomatické riešenie celého sporu. Pokiaľ ide o požiadavky, je dôležité, že sme súčasťou NATO a akýkoľvek postoj Aliancie má reflektovať záujmy každého jednotlivého štátu. Tento postoj sa bude formovať v najbližších týždňoch," dodala.
Operácia NATO v Pobaltí je reakciou na zmeny v bezpečnostnom prostredí, nové bezpečnostné hrozby a udalosti na Ukrajine. Jej cieľom je predovšetkým posilnenie vojenskej prítomnosti koaličných jednotiek na území Litvy, Lotyšska, Estónska a Poľska. Slovenská republika sa k eFP pripojila v roku 2018 a aktuálne v nej pôsobí 135 vojakov. Mandát na pôsobenie v operácii bol schválený až do jej ukončenia.