BRATISLAVA/STARÁ ĽUBOVŇA - Okres Stará Ľubovňa bol v čiernej farbe dávno predtým, než Slovensko začalo uvažovať o lockdowne. Riaditeľ tamojšej nemocnice Peter Bizovský v rozhovore pre Topky uviedol, že táto vlna je horšia a vírus je agresívnejší. Zdravotníci sú vyčerpaní a keby neexistovala vakcína, Slovensko by teraz bolo na kolenách.
Okres Stará Ľubovňa bola medzi prvými piatimi okresmi v čiernej farbe a odvtedy sa situácia nezlepšila. Priam naopak. Kritická situácia u nich trvá už od 18. októbra, v nemocniciach leží takmer 90 percent nezaočkovaných a personál je veľmi vyčerpaný. Nebyť vakcíny, Slovensko by tretiu vlnu nezvládlo.
Epidemiologická situácia sa naďalej zhoršuje: LOCKDOWN je len dočasné riešenie! Potrebujeme očkovať
Takmer 90 percent pacientov je nezaočkovaných
Riaditeľ Ľubovnianskej nemocnice opísal, aká je u nich momentálne situácia. V nemocnici majú hospitalizovaných 33 pacientov, z toho štyria sú na umelej pľúcnej ventilácii, šiesti na highflow terapii z celkového počtu majú aj dvoch detských pacientov vo veku do dvoch rokov. Až 29 pacientov, čo je 88 percent, je nezaočkovaných. Štyria pacienti na UPV sú takisto nezaočkovaní a ich priemerný vek je 52 rokov. Bližšie o tom, aký je rozdiel oproti druhej vlne a ako vníma tretiu vlnu porozprával riaditeľ v rozhovore pre Topky.
Ako je to s kapacitou? Máte ešte voľné lôžka?
Čo sa týka kyslíkových lôžok, tam si vieme kapacitu zabezpečiť aj nad povinnú reprofilizáciu, podľa potreby ich vieme navýšiť o nejakých šesť lôžok, to sú však už nekyslíkové lôžka. Nie každý pacient však potrebuje kyslík, lebo sú tam aj COVID pozitívni pacienti s inými ochoreniami, ktorí musia byť izolovaní.
Nad limit, ktorý nám stanovilo ministerstvo zdravotníctva, sme si museli reprofilizovať 15 detských lôžok, lebo bolo obdobie, kedy sme mali až šesť detí na detskom oddelení. Čo sa týka UPV, tam sú štyri lôžka a to je nemenný stav. Jednak priestorovo a jednak personálne, lebo obhospodarujeme aj nekovidové ARO s UPV, kde máme k dispozícii ďalšie tri ventilátory pre nekovidových pacientov.
Ako vnímate priebeh ochorenia u pacientov? Je to horšie v porovnaní s druhou vlnou? Niektorí lekári hovoria, že je to agresívnejší vírus, než v druhej vlne.
Určite. Môžem potvrdiť tú agresivitu aj virulenciu (nákazlivosť, pozn. red.), lebo tých pacientov je viac ako v druhej vlne. Vtedy sme mali maximálne 34 pacientov. V tretej vlne napríklad minulý týždeň sme mali aj 45 pacientov. Priebeh je ťažší a to vidíme hlavne u pacientov na UPV, kde úspešnosť, že sa z ťažkej situácie dostanú, je niekde okolo 20 – 25 percent, kým v druhej vlne to bolo na úrovni okolo 45 percent.
Ako vy osobne vnímate situáciu okolo tretej vlny? Na začiatku sa hovorilo, že ten počet pozitívnych alebo hospitalizovaných by mal rýchlo stúpnuť, ale následne rýchlo klesnúť. Už niekoľko týždňov však vidíme rast prípadov a situácia je naozaj kritická a nevyzerá, žeby pokles mal byť rýchly. Je to väčší tlak na nemocnice?
Bratislava pociťuje ťažkú situáciu možno dva týždne. Po Dušičkách si zrejme tí, čo cestujú na sviatky domov na stred alebo východ Slovenska, priniesli COVID späť do Bratislavy. My s tým však bojujeme už celý október. Nie je to len nejaké vzplanutie a rýchly pokles. Teraz je to prakticky rozšírené skoro rovnomerne na celom Slovensku.
My tu s tým bojujeme už 6 týždňov, ľudia sú unavení a majú toho dosť. Únava pramení aj z toho, že minulá zima bola ťažká, v lete sme museli dobiehať neakútnu starostlivosť, takže veľké dovolenky neboli. Teraz tí ľudia dostávajú ďalšiu dávku. Musím povedať, že tretia vlna je vlnou nezaočkovaných. Netvrdím, že sa nenakazia aj očkovaní, ale priebeh ochorenia je oveľa ľahší, nekončia na kyslíkových lôžkach a už vôbec nie na ventilovaných lôžkach.
Ja si neviem predstaviť, že by sme nemali ten dar vakcíny, ktorú sme dostali v zime, keď pri 45 percentnej zaočkovanosti Slovenska, samozrejme, na hanbu slabej, dnes máme 3200 obsadených lôžok a 270 ventilátorov obsadzujú kovidové diagnózy. Predstavte si, že by sa pridalo aj tých 45 percent, kde je hospitalizácia kvôli očkovaniu mizivá... Bojím sa len pomyslieť na to číslo, že by to bolo okolo 5000 hospitalizovaných a 400 ventilovaných pacientov. Takú kapacitu ani technickú, ani personálnu Slovensko nemá. Boli by sme úplne na lopatkách.
Stalo sa to, čo sa stalo. Niektoré krajiny sú na úrovni 80 – 90 percentnej zaočkovanosti a aj spoločensky, aj zdravotne prebieha pandémia ľahšie. My sme podľahli rôznym vysvetľovačom, hoaxerom a antivaxerom. Nebyť tých 45 percent zodpovedných ľudí, ktorí sa dali zaočkovať, dnes by bolo Slovensko na kolenách.
Myslíte si, že sa ešte zvýši zaočkovanosť?
My očkujeme aj v nemocnici, aj dnes (vo štvrtok 25. novembra, pozn. red.) u nás očkujú tri tímy. Ak by bolo potrebné a ľudia chcú prísť, vieme zaočkovať aj 400 ľudí. Denne sa u nás momentálne prvou dávkou dáva zaočkovať okolo 70 až 80 ľudí. Postupne to stúpa. Som zvedavý, ako to bude pred sviatkami.
My máme v okrese vysoké vysťahovalectvo za prácou. Veľa ľudí tu cestuje za prácou za hranice. Veľmi ťažko sa bude dať dostať späť do okolitých krajín, lebo začínajú vyžadovať plnú zaočkovanosť pri prechode cez hranice. Možno potom bude pred sviatkami tlak na očkovanosť. Ľudia však skôr vyhľadávajú jednodávkovú vakcínu, kde plná zaočkovanosť platí po troch týždňoch, aby sa mohli vrátiť do práce. Možno tu prevládne záujem o očkovanie nie preto, že sa boja o svoje zdravie alebo žeby chceli pomôcť spoločnosti ako celku, ale bude to možno individuálny záujem dostať sa späť za prácou do zahraničia.
Čo si myslíte o prijatí núdzového stavu a zavedení lockdownu? Myslíte si, že to pomôže situácii? Samozrejme, za predpokladu, že sa budú opatrenia dodržiavať.
Máme núdzový stav, lockdown je jedno z opatrení v rámci núdzového stavu. Keby sa to dodržiavalo, tak vírus síce nevymizne, ani nové prípady, ale určite by sa to spomalilo. Aj tlak na nemocnice by nebol taký veľký. Osobne si myslím, že politici by sa mali menej hádať medzi sebou a viac počúvať odborníkov. Tieto opatrenia mali byť prijaté skôr. Nemuseli sme byť v situácii, v akej sme teraz.
Veľký boj prebehol aj pri školách. Či ich zavrieť, alebo nie. Vy by ste ich zavreli?
Viete, to je taká dvojsečná zbraň. Ak zatvoríme školy, čo nám vyrastie? Aká generácia, keď už dva roky nebude chodiť do školy? Nie je to len o poklese kvality vzdelania, ale aj o návykoch, ktoré pestujeme u mladých ľudí, ale aj u mladých z horšieho sociálneho prostredia. Ak to budú brať na ľahkú váhu, akú tu budeme mať generáciu za 10 alebo 15 rokov?
Na druhej strane uznávam, že medzi deťmi sa COVID šíri. Ochorenie prebieha bezpríznakovo, niečo zachytia antigénové test, ale nie všetko. Vieme, že úspešnosť záchytu je 50 na 50 a ide aj o to, ako bol ster spravený, kým bol spravený, lebo určite mnohokrát nebol spravený odborne.
Nie je to ani biele, ani čierne. Kde sa dá, treba školy držať otvorené. Za chvíľu idú prázdniny, možno by bolo dobré, keby sa začali skôr a mierne sa predĺžili. Sledujem to aj na chrípkových epidémiách. Keď sa školy zatvorili v jednotlivých regiónoch na dva týždne, určite to pomohlo. Je ťažké na to odpovedať.
Máte odhad, kedy zhruba by sa mohla situácia s treťou vlnou dostať do normálu?
No určite, v lete sa zase rozbehneme za dovolenkami. Ja osobne si myslím, že pred zimou na budúci rok budeme v rovnakej situácii ako dnes. Nie som virológ, aby som povedal, že vírus zmutuje tak, že sa už neobjaví, no ak príde nejaká ďalšia mutácia, nie je dôvod myslieť si, žeby sa takáto situácia nezopakovala aj na budúci rok.
Vírus sa chytí aj zaočkovaných a tí, ktorí sa zaočkovali prirodzene (COVID prekonali, pozn. red.) už budú dlho potom, takže si myslím, že u nich to prebehne znovu. Ale keďže máme strašne vysoké percento nezaočkovaných nad 50 rokov, myslím si, že aj na budúci rok sa môžu opäť plniť nemocnice.
Česi už prešli na rakúsky model, povinne budú očkovať zdravotníkov, pracovníkov sociálnych služieb, možno aj príslušníkov armády alebo policajtov. Možno sa dostane aj na ľudí nad 60 rokov. To je to, čo potrebujeme.
Ak to prebehne ako chrípka, tak v poriadku, ale nech to nezabíja a nech to neparalyzuje zdravotníctvo. Často neočkovaní hovoria, že robíme v zdravotníctve rozdiely medzi očkovanými a neočkovanými. Nie, my robíme rozdiel medzi infekčnými a neinfekčnými, lebo musíme držať bielu medicínu aj pre nezaočkovaných, ktorí majú ďalšie diagnózy, pre rôzne úrazy, havárie a podobne. Musíme tie biele lôžka držať aj pre nezaočkovaných, ale aj pre celú populáciu.
On aj keď je infekčný, tak je infekčný určitú dobu, ale potom je aj nezaočkovaný neinfekčný, ale my ho musíme liečiť. No už ho nemáme kde a nemá ho hlavne ani kto liečiť. Lôžka sú voľné, ale nie sú ľudia. Nemôžete reprofilizovať chirurgické oddelenie na kovidové oddelenie. Chirurgické sestry ešte starostlivosť zvládnu, ale chirurgovia internistické diagnózy už ťažko. Problém s tým majú už neurológovia. Dnes máme veľmi úzke špecializácie.
Vy by ste boli za povinné očkovanie aspoň v rizikových skupinách?
Na to vám nepoviem ani áno, ani nie. Poviem vám príklad. My máme u nás v nemocnici zdravotníkov zaočkovaných na 85 až 86 percent. Ak vezmem, že z tých nezaočkovaných sa ešte nejaký počet zaočkoval prirodzenou cestou, tak výsledok je taký, že mám všetkých ľudí v práci.
Mám ľudí zodpovedných, chodia sa testovať dvakrát do týždňa. Zrejme to každý robí zodpovedne, lebo nikto nechce nakaziť kolegu. A asi zodpovední sú, keďže z 550 zamestnancov je momentálne na kovidovej PN-ke jeden zdravotnícky pracovník.
U zdravotníkov si myslím, že keby sme nevymýšľali hoaxy ako napríklad, že zaočkovaná mladá žena neotehotnie alebo potratí, ak by toto nepočúvali, tak dnes sú asi zdravotníci zaočkovaní komplet všetci okrem diagnóz, kvôli ktorým sa nemôžu očkovať.
Je paradox, že v DSS sme donútili zaočkovať sa takmer všetkých klientov, ale je veľké percento obslužného personálu, ktorý je nezaočkovaný. Myslím si, že je to veľká skupina zraniteľných klientov a je to trošku nezodpovedné.
