BRUSEL - Organizátori Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE) sú "povzbudení" vysokým počtom návštev mnohojazyčnej digitálnej platformy a schválenými témami. Uviedol to v piatok spravodajský portál EurActiv s odkazom na hovorcu konferencie. Rovnako v piatok sa formou online vstupov začal tretí tematický panel občianskych debát, zameraný na klímu, životné prostredie a zdravie.
Internetová stránka futureu.europa.eu funguje vo všetkých 24 národných jazykoch EÚ ako vôbec prvá platforma svojho druhu. Inštitúcie Únie tam pozývajú občanov zo všetkých 27 členských štátov, aby diskutovali o budúcnosti Európy, prichádzali s nápadmi a organizovali rôzne miestne podujatia.
"Cieľom viacjazyčnej digitálnej platformy je podporiť diskusiu medzi občanmi a zabezpečiť dostupnosť a transparentnosť konferencie. Platforma je otvorená pre všetkých občanov EÚ a boli by sme radi, keby svojimi nápadmi prispelo čo najviac z nich," uviedol hovorca CoFoE pre EurActiv. Do piatku sa na platformu prihlásilo 179.513 ľudí, ktorí predložili 10.001 nápadov, zanechali 16.828 komentárov a dohodlo sa cez ňu 3899 podujatí. Podľa EurActivu počet účastníkov platformy možno považovať za "významný" vzhľadom na to, že národné médiá a politici sa konferencii príliš nevenujú.
Prieskum, ktorý organizátori CoFoE uskutočnili minulý týždeň na online stretnutí druhého občianskeho panelu, zameraného na demokraciu a hodnoty, naznačil, že iba tretina účastníkov o konferencii ako takej počula v médiách. Občianski účastníci CoFoE priznali, že majú preto obavy, či ich nápady a návrhy budú brať vážne poslanci Európskeho parlamentu, pred ktorých so svojimi závermi predstúpia. Medzi najdiskutovanejšie témy na platforme patria klimatické zmeny a ochrana životného prostredia. Svoje návrhy a aktivity môžu predstavovať aj občania európskych krajín, ktoré nie sú členmi EÚ.
Digitálna platforma je len jedným z prvkov konferencie. Medzitým prebiehajú aj práce súvisiace so štyrmi občianskymi panelmi, na ktoré bolo náhodne vybraných 800 občanov zo všetkých členských krajín EÚ. Od piatku do nedele (19.11. – 21.11) sa uskutoční v poradí už tretí tematický panel občianskych debát. Hlavným témam – klíme, životnému prostrediu a zdraviu – sa bude prostredníctvom videokonferencie venovať 200 občanov, ktorí sa prvýkrát osobne stretli 1. až 3. októbra v Štrasburgu.
Cieľom víkendového online podujatia je prehĺbiť diskusie o témach tohto panelu, ktoré si účastníci vytýčili na prvom stretnutí, a pracovať na zostavení konkrétnych odporúčaní. Finálne odporúčania tohto panelu budú dokončené a schválené v treťom a poslednom kole, ktoré by sa malo konať formou fyzického zasadnutia začiatkom januára 2022 vo Varšave. Ešte predtým by 20 "veľvyslancov" tohto občianskeho panelu malo v decembri v Štrasburgu predstaviť svoje závery pred poslancami Európskeho parlamentu, poslancami národných parlamentov a zástupcami Európskej komisie. Na konci procesu občianske panely zozbierajú všetky nápady a výsledky, na ktorých sa ich účastníci dohodli ako na dôležitých pre budúcnosť Európy, a odošlú ich na posúdenie predsedom Európskej komisie, Európskej rady a Európskeho parlamentu.
Podľa Bilčíka CoFoE vyčleňuje kľúčové návrhy, ktoré by mali ovplyvniť budúcu EÚ
Konferencia o budúcnosti Európy (CoFoE) sa dobre rozbehla a vyčleňuje najkľúčovejšie návrhy, ktoré by mali ovplyvniť budúcu podobu EÚ. Myslí si to slovenský europoslanec Vladimír Bilčík, patriaci do 108-člennej skupiny európskych zákonodarcov, ktorí dotvárajú parlamentné zhromaždenie zaoberajúce sa CoFoE. "Konferencia začala skutočne fungovať, nielen v pléne, ale aj v pracovných skupinách," uviedol. Pripomenul, že sa zriadili pracovné skupiny, kde sú okrem zástupcov občanov aj europoslanci, národní poslanci a predstavitelia vlád. On bol zaradený do skupiny, ktorá sa venuje základným ľudským právam a ktorú vedie eurokomisárka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová.
Doterajšie podnety zo strany občanov, ktorí sa priamo zúčastňujú na Konferencii o budúcnosti Európy (CoFoE), sú veľmi užitočné. V rozhovore to uviedol podpredseda Európskej komisie (EK) pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič. Spoločne s dvoma ďalšími podpredsedníčkami EK - Věrou Jourovou a Dubravkou Šuicovou - pracuje vo Výkonnom výbore Konferencie o budúcnosti Európy, pričom každý z nich vedie aj jednu pracovnú skupinu. Šefčovič vedie pracovnú skupinu pre zdravotníctvo. Prvé zasadnutie tejto skupiny v Štrasburgu považuje za veľmi užitočné a podnetné.
"Od občanov prichádzali dobré podnety ohľadom cezhraničného zdravotného poistenia, aby bol v Európe zaistený univerzálny prístup v oblasti zubárskej starostlivosti, ale aj o tom, aby bol kvalitný prístup k liekom všade v Európe," priblížil.
Šefčovič tvrdí, že CoFoE odštartovala veľkú európsku debatu s názormi občanov
Konferencia o budúcnosti Európy odštartovala veľkú európsku debatu, v ktorej európski občania dostali možnosť povedať, čo by v Európskej únii zlepšili. Myslí si to podpredseda Európskej komisie (EK) pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič. Porovnal súčasnú CoFoE a Európsky konvent, známy aj ako Konvent o budúcnosti Európy. Poukázal, že na rozdiel od rokov 2001 - 2003 teraz dostali veľký priestor na vyjadrenie európski občania. Vtedajšie debaty boli podľa Šefčoviča viac zamerané na vnútorné fungovanie usporiadania v rámci Únie.
Európsky konvent bol zriadený Európskou radou v decembri roku 2001 a jeho cieľom bolo vytvoriť návrh ústavy EÚ. Konvent skončil svoju prácu v júli 2003 s Návrhom zmluvy ustanovujúcej ústavu pre Európu. "Konvent bol zameraný na ústavnú zmluvu pre EÚ, ktorá sa zaoberala hlavne inštitucionálnym usporiadaním a tým, ako majú inštitúcie EÚ fungovať, hlavne po vstupe nových členských krajín," opísal situáciu. Vďaka CoFoE môžu teraz hovoriť európski občania o budúcej podobe Európy.
Šefčovič ocenil, že príslušné debaty prebiehajú aj na mnohojazyčnej digitálnej platforme, kde vidí pomerne veľkú intenzitu diskusie vo všetkých národných jazykoch. Za neoceniteľné však považuje priame stretnutia s európskymi občanmi. Tí boli na účasť v konferencii vybraní náhodne a tak, aby tomu zodpovedala parita medzi mužmi a ženami a aby tam bola najmenej tretina účastníkov do 25 rokov.
"To sú tie najobohacujúcejšie stretnutia, kde počujete konkrétne návrhy a námety. Tie chceme preniesť do praxe, pokiaľ by to bolo možné, ešte počas tohto mandátu Európskej komisie," vysvetlil slovenský eurokomisár. Súčasná exekutíva EÚ ukončí svoj mandát koncom roka 2024. Šefčovič doplnil, že nikto v inštitúciách EÚ si neželá, aby konferencia bola iba "dlhodobým diplomatickým cvičením", ale aby sa námety občanov zhrnuli počas budúcoročného francúzskeho predsedníctva v Rade EÚ. Eurokomisia Ursuly von der Leyenovej by tam mala ešte najmenej dva roky na implementáciu najdôležitejších a najreálnejších očakávaní občanov do konkrétnych opatrení a legislatívnych návrhov.
