BRATISLAVA - Veľký deň pre premiéra a vládu je tu. Eduard Heger (OĽaNO) minulý týždeň už avizoval vytvorenie pracovnej skupiny pre obnovu dôvery v právny štát. Tá dnes na Úrade vlády začína fungovať a jej členmi by mohli byť aj členovia vlády či špeciálny prokurátor.
VIDEO Eduard Heger z Úradu vlády SR:
Pozrite si fotografie z rokovanie pracovnej skupiny:
Z fotografií je vidieť, že sa okrem avizovaného Igora Matoviča a premiéra Eduarda Hegera rokovania pracovnej skupiny zúčastnili aj viacerí členovia vlády ako Veronika Remišová, Richard Sulík, Roman Mikulec či Ján Budaj.
VIDEO Zábery z rokovania skupiny (záznam je z pochopiteľných príčin bez zvuku):
Heger potvrdzuje dnešné prvé stretnutie skupiny. Slovenská republika je podľa neho právnym štátom a nechce, aby táto definícia zostala iba na papieri. "Preto vznikla táto skupina, jej zloženie na Slovensku je bezprecedentné," hovorí Heger. Prvou témou bolo zatýkanie policajtov, ktorí dosiahli úspechy v boji s organizovaným zločinom. Heger týmto zrejme naráža na zadržaných vyšetrovateľov NAKA.
Heger hovorí aj riešení aktuálnej témy o trestnom stíhaní novinárov z Denníka N. "Ak sa ukáže, že pre zvýšenie kvality spravodlivosti je nutné urobiť systémové zmeny, vláda je ich ochotná urobiť," povedal premiér. Úrad vlády novinárom dokonca odovzdáva menný zoznam členov pracovnej skupiny.
Presný zoznam členov
Premiér sľúbil, čo novinárom povedal a poskytol im presný zoznam členov pracovnej skupiny, ktorí sa dnešného rokovania zúčastnili. Na rokovaní sa zúčastnili také mená ako: Miroslava Vozayová, Eva Kurrayová, bývalý policajný prezident a aktuálny poradca Jaroslav Spišiak, Marián Kačmár, Daniel Bednár, Peter Vačok, Pavel Franko, Veronika Remišová, Ján Magušín, Tomáš Rulišek, Tomáš Čičmanec, Richard Sviežený, Lucia Patkolová, Tomáš Hubiňák, Ján Hrubala, Igor Králik, Stanislav Jakubčík, Barbora Hubertová a predseda Súdnej rady SR Ján Mazák.
Zo zoznamu teda vyplýva, že členmi komisie sú predstavitelia aktuálnej vlády, bývalí vyšetrovatelia, advokáti, zamestnanci SIS, predseda Súdnej rady či zamestnanci Generálnej prokuratúry alebo Šepcializovaného trestného súdu.
Premiér prelomil mlčanie: Ani nie týždeň po oznámení pracovnej skupiny tu máme PRVÉ MENÁ!
Premiér sa s Kollárom od stredy nestretol
Heger s predsedom koaličnej Sme rodina Borisom Kollárom nekomunikoval od minulej stredy, kedy ešte súhlasil so vznikom pracovnej skupiny. "Pán Boris Kollár reagoval mediálne bez toho, aby ma informoval. Preto som aj ja nahral odkaz, kde hovorím, že verím, že každý koaličný partner podporí aktuálnu myšlienku," zopakoval Heger. Ten si vie predstaviť aj kombináciu novej vlády bez hnutia Sme rodina s dvoma nezaradenými poslancami Miroslavom Kollárom a Tomašom Valáškom.
Heger zároveň potvrdil, že Daniel Lipšic skutočne na rokovanie pracovnej skupiny nedorazil, pričom prišlo vysvetlenie aj z Generálnej prokuratúry od Maroša Žilinku. "Z toho, čo som pochopil, tak mi to prišlo tak, že čelný predstaviteľ rozhoduje o tom, koho nominuje. Ten nominoval pani Hubertovú a nenominoval nikoho ďalšieho. Podľa mňa ale došlo k nedorozumeniu, pretože mne išlo o to, aby sme tam mali bohaté zastúpenie štátnych inštitúcií, vrátane prokuratúry," dodal prekvapený Heger.
Lipšic mal dostať zákaz
Podľa Denníka N mala Generálna prokuratúra zakázať špeciálnemu prokurátorovi Danielovi Lipšicovi účasť na medzirezortných aktivitách mimo prokuratúr vrátane účasti na spomínanej pracovnej skupine bezpečnostnej rady, a to aj v pracovnej skupine k zmene paragrafu 363. Úkon sa mal ustanoviť dnes ráno na operatívnej porade.
Šikuta z Najvyššieho súdu zástupcu nevyšle, Hegera uzemnil
Predseda Najvyššieho súdu Ján Šikuta dospel k záveru, že Najvyšší súd do pracovnej skupiny Bezpečnostnej rady svojho zástupcu nevyšle. Reagoval tak na žiadosť predsedu vlády Eduarda Hegera.
Najvyšší súd je vraj i naďalej pripravený podieľať sa na pripomienkovaní pripravovanej legislatívy v rámci zákonom stanovených mechanizmov, zároveň však vidí nemalé riziká, ktoré by mohli byť spojené s účasťou nominanta Najvyššieho súdu v kreujúcej sa pracovnej skupine „Pre obnovu dôvery v právny štát“. Predseda Ján Šikuta zastáva názor, že tvorba trestnej politiky štátu je predovšetkým vecou moci zákonodarnej a výkonnej, úlohou moci súdnej je realizácia trestného práva v konkrétnych prípadoch aplikačnej praxe v súlade s pravidlami zavedenými zákonodarcom.
Ján Šikuta predsedovi vlády ďakuje za možnosť poskytnutú Najvyššiemu súdu vyslať nominanta do tejto pracovnej skupiny, po zrelej úvahe a porade v rámci vedenia súdu však dospel k záveru, že bude lepšie, ak Najvyšší súd do pracovnej skupiny Bezpečnostnej rady svojho zástupcu nevyšle. Samozrejme, Najvyšší súd podporuje odborné diskusie na témy spojené s právnym štátom, ktoré by mohli prispieť kvalite jeho fungovania a je aj naďalej pripravený podieľať sa na pripomienkovaní pripravovanej legislatívy v rámci zákonom stanovených mechanizmov.
Predseda Súdnej rady SR Ján Mazák pripomenul, že súdna rada nie súdom, nevykonáva súdnu moc a je definovaná ako ústavný orgán sudcovskej legitimity. "Rozhodol som sa, že sa rokovania tejto pracovnej skupiny zúčastním. Zásadným dôvodom je to, že ak chceme obnoviť dôveru v právny štát, nemôžeme žiadnym spôsobom narúšať legitimitu súdov, ktorej strážcom je súdna rada. Moja prítomnosť v pracovnom prostredí skupiny bude teda slúžiť na ochranu tejto ústavnej hodnoty – legitimity súdov, sudcov," vysvetlil Mazák.
Osemhodinové pôsobenie denne
Na Úrade vlády SR od pondelka začala fungovať odborná pracovná skupina zameraná na obnovu dôvery v právny štát. Jej zriadenie schválila minulý týždeň bezpečnostná rada štátu ako reakciu na situáciu v bezpečnostných zložkách. Pre vládu a parlament má pripraviť návrhy zmien na zlepšenie fungovania súdov, polície a prokuratúry. Pracovať má osem hodín denne.
Minister financií a šéf hnutia OĽaNO Igor Matovič očakáva prvé výsledky pracovnej skupiny už za pár dní. „Pre očistu, ktorú Slovensko nevyhnutne potrebuje, potrebujeme v prvom rade garantovať statočným a odvážnym vyšetrovateľom a prokurátorom, aby mohli ísť po krku tzv. našim ľuďom alebo zbohatlíkom, ktorí tu roky rozkrádali Slovensko," uviedol pred rokovaním. Myslí si, že treba napríklad jasne vymedziť právomoci generálnej a špeciálnej prokuratúry. Paragraf 363 by zrušil alebo výrazne oklieštil. Hnutie Sme rodina, ktoré sa na skupine odmieta zúčastňovať, chce Matovič ubezpečiť, že zmeny nie sú namierené proti niekomu, ale za očistu a spravodlivosť pre každého.
Treba zadefinovať hranice, myslí si Matovič
„Myslím si, že keď chceme zabrániť vojne v ozbrojených silách a rivalite medzi špeciálnou a generálnou prokuratúrou, tak by bolo veľmi dobre vykolíkovať ihrisko generálnej prokuratúre a vykolíkovať ihrisko špeciálnej prokuratúre. Jednoducho povedať, že odkiaľ pokiaľ siahajú kompetencie generálneho a odkiaľ pokiaľ kompetencie špeciálneho prokurátora, aby si neliezli do kapusty. Aby každý išiel po tom zločine, ktorý má na starosti jeho konkrétna prokuratúra,“ vyjadril sa líder Obyčajných s tým, že jedným zo základných krokov k dosiahnutiu spravodlivosti je zušenie „čarovného“ paragrafu 363, na ktorý sa podľa neho všetci vagabundi v súčasnosti spoliehajú.
Matovič tiež prízvukoval, že novovzniknutá Pracovná skupina pre obnovu dôvery v právny štát bude zasadať osem hodín každý jeden deň dovtedy, kým sa situácia nevyrieši. „Predpokladám, že po dvoch – troch dňoch budeme vidieť, že cieľ sa nám rysuje a že naozaj o pár dní bude výsledok vidieť,“ povedal a zároveň doplnil, že urobí všetko pre to, aby hnutie Sme rodina dostal na palubu boja proti korupcii. „Cieľom je aby sme sa dohodli na zmenách spoločne a aby sme ubezpečili Sme rodina, že tieto zmeny nie sú namierené proti niekomu, ale sú za očistu a za spravodlivosť pre každého. Je úplne jedno, či pred tým súdom skončím ja, náš minister, alebo Fico, alebo niekto iný, ale aby každý jeden mal garantovaný spravodlivý proces.“
Začnú policajnou inšpekciou
Matovič dodal, že predmetom riešenia novej skupiny bude aj policajná inšpekcia. „Je tam podľa všetkého brloh ľudí, ktorých sa tam svojho času dosadili Robert Kaliňák s Denisou Sakovou na to, aby sa tvárili, že policajný zbor nie je zneužívaný nitrianskou mafiou. Skutočnosť však poznáme všetci,“ uzavrel.
Zmeny v inšpekcii presadzuje aj Remišová
Líderka strany Za ľudí a vicepremiérka Veronika Remišová považuje za nevyhnutné zmeny na policajnej inšpekcii, ale aj na špeciálnej a generálnej prokuratúre. "Stav v polícii a na prokuratúre sa musí zmeniť. Rovnako sa musia ozrejmiť podozrenia z opakovaného zneužívania tajnej služby. Prinášam konkrétne návrhy na zmeny policajnej inšpekcie, na zmeny na špeciálnej a generálnej prokuratúre, na nový prístup k sporným zákonným ustanoveniam a aj k výberu sudcov, prokurátorov a policajtov," avizovala na sociálnej sieti.
"Zápas za očistu Slovenska a za právny štát je mimoriadne dôležitý práve v tejto dobe. To, že generálna prokuratúra zakázala prítomnosť špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica na medzirezortných aktivitách mimo prokuratúr, vrátane účasti na pracovnej skupine Bezpečnostnej rady ako aj na pracovnej skupine k zmene paragrafu 363, stíhanie vyšetrovateľov, ktorí vyšetrujú korupciu na najvyšších miestach v policajnom zbore a najnovšie aj obvinenia novinárov sú súčasťou tohto zápasu. Nikto nečakal, že zápas bude ľahký, no práve preto sú kľúčové riešenia, ktoré posilnia právny štát tak, aby sa systém spravodlivosti nedal zneužívať ani oligarchami, ani mafiou a ani politikmi. Takýchto systémových opatrení sa najviac bojí Robert Fico a jeho skupina, preto vyvíjajú obrovské úsilie na spochybnenie a zablokovanie všetkého, čo by narušilo roky budovaný systém “našich ľudí.”," dodala.
Sulík hovorí o zamotanej situácii, Kollár kričal, že je proti a nezúčastní sa
Zriadenie skupiny odobrila aj koaličná SaS. Jej predseda a minister hospodárstva Richard Sulík minulý týždeň označil aktuálnu situáciu v bezpečnostných zložkách za neprehľadnú a zamotanú.
Predseda Sme rodina a šéf parlamentu Boris Kollár oznámil, že hnutie sa nebude zúčastňovať na pracovnej skupine. Uviedol, že nebude podporovať vytvorenie tzv. druhej mafie, podozrenia sú podľa neho vážne. Vyzval koalíciu, aby sa vrátila k práci, ktorú sľubovala voličom.
O vzniku pracovnej skupiny rozhodla vo štvrtok (16.9.) bezpečnostná rada. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) ju zvolal po tom, ako Úrad inšpekčnej služby zadržal štyroch vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry, ale aj dočasného riaditeľa inšpekcie. Obvinili ich zo zneužívania právomoci verejného činiteľa, dvoch policajtov zároveň aj v trestnej veci takzvaného ovplyvňovania pravdivosti výpovedí svedkov.
