REYKJAVIK - Na Islande blízkosti Reykjavíku vybuchol vulkán, v tejto oblasti ide o prvú erupciu po 800 rokoch. Informoval o tom islandský meteorologický úrad. Sopečná činnosť sa začala v piatok večer. V sobotu večer už podľa úradu poľavuje a nemala by narúšať leteckú dopravu. Vedci sopečnú erupciu predpovedali. Nikto neutrpel zranenia a miestni obyvatelia sú nadšení.
Medzinárodné letisko Keflavík uviedlo, že lety sa už uskutočňujú podľa plánu. "Neexistuje žiadne bezprostredné riziko pre leteckú dopravu," zdôraznil meteorologický úrad. Výbuch podľa úradu nastal na polostrove Reykjanes zhruba 30 kilometrov na juhozápad od metropoly. Oblasť je ohniskom sopečnej a seizmickej aktivity, v minulých týždňoch ju otriaslo až 40 000 výbuchov.
Islandské médiá ponúkli fotky nočnej oblohy ožiarenej jasne červenou farbou. Na miesto sa vydal vrtuľník s vedeckou posádkou s cieľom posúdiť rozsah erupcie. Dramatický pohľad miestnych obyvateľov nadchol, a to vrátane speváčky Björk, ktorá na sociálnych sieťach dala najavo úľavu, že "sa príroda prejavuje". Má vraj radosť, že "to stále funguje". Istá obyvateľka rybárskeho mestečka Grindavík, ležiaceho asi osem kilometrov od erupcie, agentúre Reuters povedala, že z okna vidí červenú žiaru na oblohe. "Všetci nasadajú do áut, aby sa tam išli pozrieť," dodala.
Úrady však vyzvali ľudí, aby sa k láve nepribližovali, ostali v uzavretých priestoroch a neotvárali okná. Prvé známky sopečnej činnosti zaznamenala meteorologická stanica včera o 22:40 SEČ. Erupciu potom potvrdili satelitné snímky z webovej kamery, uviedla stanica na svojom webe. Na Twitteri napísala, že seizmograf ale zaznamenal len veľmi malé turbulencie. Islanďanov v posledných týždňoch neustále rušili desiatky tisíc zemetrasení, z ktorých niektoré dosiahli silu až 5,7 stupňa.
Island leží medzi eurázijskou a severoamerickou tektonickou doskou, ktoré sa od seba pomaly vzďaľujú rýchlosťou asi dva centimetre za rok. V dôsledku toho Island zažíva časté zemetrasenia. Zdrojom poslednej vlny otrasov bola veľká masa roztavenej horniny známej ako magma, ktorá sa pohybovala asi kilometer pod povrchom polostrova a snažila sa predrať na povrch.
