BRUSEL - Situácia v Európskej únii okolo vakcíny proti covidu-19 od firmy AstraZeneca je okrem iného výsledkom snahy vystupovať jednotne a "dominového efektu" spusteného rozhodnutím Nemecka. Vo svojej utorkovej analýze to napísal denník The New York Times (NYT). Podľa neho sa zdá byť čím ďalej jasnejšie, že pozastavenie očkovania daným liekom bolo vedľa vedeckých úvah rovnako silno motivované úvahami politickými.
KORONAVÍRUS Šéfka EMA prehovorila o vakcíne AstraZeneca: Jasné stanovisko ku krvným zrazeninám
Veľké európske krajiny používanie vakcíny AstraZenecy na začiatku týždňa prerušili niekoľko dní potom, čo miestni lídri uisťovali, že na niečo také nie je dôvod. Zároveň zasiahli v momente, keď vakcinácia nepostupuje podľa plánov a západnej Európe hrozí nový nápor epidémie covidu-19.
"Bola to politická voľba," povedal denníku La Repubblica šéf talianskeho úradu pre kontrolu liečiv AIFA Nicola Magrini. "Žiadne nebezpečenstvo tu nie je. Na epidemiologickej úrovni nie je žiadna korelácia," uviedol zase predseda administratívnej rady AIFA Giorgio Palù ohľadom niekoľkých úmrtí medzi miliónmi ľudí očkovaných vakcínou AstraZenecy.
Podobne sa do tohto týždňa vyjadrovali aj taliansky minister zdravotníctva Roberto Speranza a premiér Talianska Mario Draghi. Podľa NYT ale prístup talianskej vlády zmenil pondelkový telefonát, v ktorom sa Speranza od svojho nemeckého náprotivku Jensa Spahna dozvedel, že najľudnatejšia krajina Európskej únie kvôli krvným zrazeninám u niekoľkých očkovaných osôb používanie vakcíny preventívne pozastaví.
Neúnosný tlak verejnosti
"Keď pán Speranza o veci informoval premiéra Draghiho, spomenul aj neúnosný tlak verejnosti, ktorému by Taliansko čelilo, keby ako jediné používalo vakcínu považovanú za príliš nebezpečnú pre zvyšok Európy," píše NYT. Podľa denníka sa Draghi následne spojil s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a spoločne s ministrom zdravotníctva rozhodol o dočasnom odstavení "oxfordskej" vakcíny.
Mnoho európskych krajín vrátane Česka a Slovenskou s ňou očkuje naďalej, zatiaľ čo k Nemecku sa v rýchlom slede okrem Talianska pripojili Francúzsko, Španielsko či Švédsko. Obrat podobný tomu talianskemu sa pritom odohral aj v samotnom Nemecku. Inštitút Paula Ehrlichoma (PEI), ktorý v krajine dohliada na bezpečnosť vakcín, minulý týždeň uviedol, že prínos očkovania v prípade AstraZenecy prevyšuje známe riziká. V pondelok však minister Spahn vyhlásil, že očkovanie "z obozretnosti" pozastavuje na odporúčanie PEI.
Cieľ očkovania v nedohľadne
Niektoré vlády rozhodnutie v tomto smere prezentovali ako súčasť snahy posilniť dôveru vo vakcíny proti covidu-19. Podľa NYT sa ale zatiaľ taký dopad nejaví ako pravdepodobný, zatiaľ čo intervencie ďalej brzdia "zakopávajúcu" očkovaciu kampaň v EÚ a môžu ohroziť životy najmenej stoviek ľudí. Denník pripomína, že žiadna z členských krajín únie aktuálne nesmeruje k naplneniu cieľa v podobe očkovania 70 percent obyvateľstva do konca leta.
"Musíme robiť to, čo znižuje záťaž celkového rizika v populácii," uviedol epidemiológ Naor Bar-Zeev z americkej Univerzity Johnsa Hopkinsa. "To v tejto fáze znamená pokračovať vo vakcinácii a zároveň zabezpečiť, aby sme mali veľmi rýchle, veľmi dôkladné a čo najlepšie analýzy dostupných dát o bezpečnosti," dodal.
