Kornel Földvári narodený v nesprávnom čase (13. 2. 1932) a v nesprávnej rodine, od pubertálnych začiatkov si vypracoval umný systém pseudonymov. Podľa časopisu RAK „najpopulárnejší neznámy autor“.
Pod jedným dôveryhodne znejúcim menom vydal Haškovou Lipnicou ocenený súbor humoresiek Netypické príbehy (1963), pod iným po rokoch malú monografiu o Dušanovi Polakovičovi (1987) a pod vlastným menom debutoval v roku 1999 knihou O stručnosti.
V roku 2003 konečne vydal dlhoočakávanú knihu humoresiek Príbehy z naftalínu (podtitul Humoresky 1963–1977), v ktorej uverejnil prózy zo starých, časom zažltnutých rukopisov a niekoľko aj z Netypických príbehov.
K jeho záľubám patrí publikovanie doslovov – počnúc Bretom Hartom cez Karla Maya až po Agathu Christie a Raymonda Chandlera (ale aj Marka Twaina, Michaila Zoščenka, Karla Čapka a Lasicu so Satinským) – nehovoriac už o prekladaní, najmä z nemčiny (Zweig, Werfel, Enzensberger) a o množstve časopiseckých príspevkov.
No ešte predtým ho stihli (žiaľ, pod vlastným menom) vyhodiť z vysokej, a kým narukoval na jednu zo šácht kladnianskeho revíru, „zrastal s robotníckou triedou“ v Preme Stará Turá. Po návrate do civilu bol trinásť rokov redaktorom Kultúrneho života, resp. Mladej tvorby a po príchode bratských tankov vďaka úspešnému lobovaniu Milana Lasicu rok a kúsok riaditeľom Divadla na korze.
Nasledujúcich dvadsať rokov normalizácie prečkal bez možnosti písať i prekladať; živil sa ako obchodná referentka, aby sa nakoniec vynoril ako starecky ufrflaný námestník ministra kultúry. Vydal knihu Príbehy z naftalínu (2003, podtitul Humoresky), Svet pre dvoch o Lasicovi a Satinskom (2004), zostavil antológiu slovesnkej prózy Slovenská čítanka - 14 ostrých (Gutenberg, Praha, 2005), Päťadvadsať s podtitulom Kniha o slovenskej karikatúre. Za svoju poslednú knihu, zbierku esejí O karikatúre (2006) získal najprestížnejšie slovenské literárne ocenenie Cenu Dominika Tatarku.
Humorista a kritik Kornel Földvári spolu s ďalšími významnými predstaviteľmi spoločenského života tento rok zasadne v porote súťaže Novinárska cena 2007, ktorú už štvrtý rok udeľuje Nadácia otvorenej spoločnosti.
Viac informácií o novinárskej cene nájdete na www.novinarskacena.sk >>
|
Kornel Földvári odpovedal online na vaše otázky Bleskovkách. |
Rozhovor
13:29:17 - otázka od: marika Dobrý deň, ako sa vám spolupracovalo s Lasicom a Satinským? Je vám ich humor blízky? S Lasicom a Satinským sa mi spolupracovalo tak, že rok a niekoľko mesiacov, ktoré som s nimi prežil v Divadle na korze, som dokonca aj vo svojej knihe označil za jeden z najkrajších rokov svojho života. Mali humor, ktorý bol aj je nielen na Slovensku jedinečný a neopakovateľný, človek v ich blízkosti pookrial a nadobúdal sebavedomie, kde sa čosi také zrodilo práve u nás. Boli inteligentní a pritom dokonale ľudskí, normálni a hraví, vždy ochotní zapojiť sa do skvelej hry nazývanej humor. Boli majstrami improvizácie a zároveň svoje texty pri publikovaní bravúrne vycizelovali, pracovali skôr s náznakom, intelektuálnou skratkou, nepoužívali otrepané "humorné" schémy. Vedeli rozosmiať intelektuála i celkom obyčajného človeka z ulice bez toho, že by čo len na chvíľu znižovali úroveň toho, čím sa mu prihovárajú. Myslím, že sa zaslúžene dostali do čítaniek a medzi maturitné otázky a zároveň sa nestali obávaným povinným čítaním, ktoré mládež skôr odpudzuje, než by ju učila čítať. I keď sa smrťou Jula Satinského, nespravodlivo skorou, uzavrela jedna kapitola, povedal by som, že pre generácie mladých ľudí boli Lasica a Satinský a najmä ich účinkovanie na Korze vysokou školou života, orientovania sa v jeho faktoch a peripetiách a hlavne schopnosti nebrať sa priveľmi vážne a vedieť sa zasmiať aj nad sebou, čo je pre normálnu ľudskú existenciu nevyhnutné. Možno som sentimentálny, ale mám pocit, že najmä ich dvojica mladých klaunov dodnes žije medzi nami a kladne ovplyvňuje naše myslenie i vývin.
13:40:56 - otázka od: petra Akú vysokú ste študovali, keď vás vyhodili? A prečo vás vyhodili, ak to nie je tajomstvo? Študoval som na filozofickej fakulte slovenčinu a literárnu vedu do roku 1953, keď zatkli môjho otca a strýka, ktorí mali ako spoločníci hodinárstvo a zlatníctvo v Trenčíne. V treťom ročníku ma z fakutly vyhodili a poslali "zrastať s robotníckou triedou" do Starej Turej. Hoci mám obe ruky ľavé, v Presnej mechanike som pracoval na sústruhu a iných strojoch, o ktorých dnes už ani neviem, ako sa odborne nazývajú a okrem niekoľkých škrabancov som to prežil v zdraví. A musím povedať, že i medzi vyslovene dobrými ľuďmi, ktorí sa ukázali oveľa láskavejší a charakternejší, než viacerí moji "intelektuálni" známi. Tam vlastne začala moja univerzita života, ktorá potom pokračovala 26 mesiacov na vojenčine u "čiernych barónov". Absolvoval som niekoľko semestrov v bani, na stavbách i na šumavských polomoch. Pôvodné štúdium sa mi horko-ťažko podarilo skončiť popri zamestnaní v redakcii až v roku 1960.
13:45:17 - otázka od: kornel Kornel Földvári je vaše vlastné meno alebo tiež jeden zo pseudonymov? Možno moje meno znie niekomu malebne, ale je to naozaj meno, ktoré mám i na rodnom liste a iných papieroch. Moje početné pseudonymy sa rodili ako nevyhnutnosť v čase, keď som pod svojim normálnym menom nemohol publikovať. Bolo ich naozaj veľa, obávam sa, že viaceré som už i zabudol, ale keďže priznanie je poľahčujúca okolnosť, uvediem aspoň dva: Humoristické poviedky som písal pod menom Miroslav Kostka (pod týmto menom som aj v roku 1963 získal cenu Haškovej Lipnice) a kritiky a recenzie pod menom Peter Horňák.
14:07:50 - otázka od: jana Dobry den, pan Földvári, co si myslite o urovni sucasnej slovenskej zurnalistiky a slovenskych zurnalistov? Myslite si, ze sucasne rychlokvasene medialne hviezdicky mozu robit kvalitnu novinarcinu, ci publicistiku? Ako starý novinár, ktorý podstatnú časť z 13 rokov strávených v redakcii pracoval pod nepríjemnou kontrolou cenzúry, závidím dnešným žurnalistom ich slobodu, to, že môžu pokojne vyjadrovať vlastné názory bez obáv z represií a konca kariéry. No na vlastnej koži som sa v roku 1968 presvedčil, že táto sloboda značí aj oveľa väčšiu zodpovednosť, kde človek sám musí rozhodnúť, často po vyčerpávajúcom vnútornom boji, či to, čo publikuje, je naozaj správne a či niekomu či niečomu nespravodlivo neubližuje. Ak má novinár pravdu, má nielen právo, ale aj povinnosť ísť hoci aj proti všetkým - pravdaže dobrý novinár vie, že nemusí ísť rovno hlavou do múra, že všetko to, čo ho ťaží môže rovnako dobre a možno ešte účinnejšie vysloviť aj náznakom či metaforou. Iba vďaka tejto metóde mohla v rokoch neslobody vznikať kvalitná literatúra, najmä humor a satira. Bez tohto básnického zveličenia a alegórie by bol nemysliteľný povedzme humor Lasicu a Satinského, Janovica a mnohých iných... Čo mi na dnešnej žurnalistike prekáža a veľmi ma ako starého praktika rozčuľuje, je klesajúca starostlivosť o jazyk, lajdácke korektúry, množstvo tlačoviek a to, čo by sa naozaj nemalo stať ani najväčším omylom - ypsiloniek nielen v texte, ale neraz aj v titulkoch.
14:07:55 - otázka od: Elan87 Mate radi Elan? Ktoru pesnicku najradsej? Dakujem Ospravedlňujem sa Elánu i všetkým ostatným skupinám, žiaľ, som tak dokonale nemuzikálny, že ma ako jediný prípad za 300 rokov piaristického gymnázia v Trenčíne povinného cirkevného spevu. Obdivujem vitalitu "old skautov" z Elánu, ale ak ma niečo naozaj vie potešiť, sú to starí a dobrí Voskovec s Werichom a pesničky Lasicu a Satinského. Keby som stroskotal na osamelom ostrove a vybudoval by som na ňom štát s jediným obyvateľom, oficiálnou hymnou by bola Balada o vodných stavoch.
14:14:49 - otázka od: Hana Skovayova Ahoj Korusko (tak, ako Ta familiarne volame), aj ked je tento priestor vyhradeny na otazky, ja ho vyuzijem na vyjadrenie nesmiernej radosti a hrdosti, ktoru som pocitila, ked som si dnes ako kazde rano otvorila bleskovky.sk - a uvidela tam tvoju fotografiu s avizom na online rozhovor. Chcem Ti len povedat, ze aj ked uz par rokov zijem mimo Slovenska, neprejde ani jeden den, aby som na Teba a na Nadku nemyslela, patrite k najdolezitejsim ludom v mojom zivote a velmi mi chybate. Zaroven chcem popriat obom vsetko najlepsie k bliziacim sa narodeninam a podakovat aj portalu bleskovky.sk ze si dal tu namahu a prehovoril Ta na tento online rozhovor:)) (viem, ze namiesto pocitaca by si urcite radsej mal pred sebou stary pisaci stroj, ktory je tvojou neodmyslitelnou sucastou!) vela pozdravov od tvojej pra-netere Hanky! Drahé naše dieťatko, dokonale si mi vyrazila dych, neviem, čo ti v tomto zmätku od radosti povedať. Iba ak to, že tvoj príspevok je opäť pre mňa i pre Naďku bezpečne najkrajší darček k narodeninám. Viem, že keby som sa od mechanického písacieho stroja dotackal k počítaču, naše kontakty by boli oveľa živšie, no nemysli si, že medzi nami nie si ustavične prítomná. V spominenkach zo spoločných dovoleniek i na fotkách, z ktorých sa na nás aspoň takto usmievaš. Vieš, že vzdialenosť na našom vzťahu nič nemení a vždy sa tešíme, keď sa ako dobrá víla vynoríš v Bratislave aj so svojou mačičkou. Veľmi ti držíme palce a sme hrdí, že si si svojim rozumom, šarmom a najmä vytrvalosťou vybojovala svoje miesto v ďalekom svete - aj za nás.
14:19:43 - otázka od: Matúš Novotný Dobry den vazeny pan Foldvari, studujem na Presovskej univerzite a minule som sa zucastnil na jednej akcii, ktora sa konala v univerzitnej kniznici. Boli ste tam este s panom Bagalom a "tichsim" Marekom Vadasom. Chcel by som sa vam podakovat za ozaj fantasticky zazitok, tak dobre som sa uz dlho nezasmial. Mate vycibreny zmysel pre humor a ja si to vazim. PS: ako ste pokrocili so skrotenim pocitacovej techniky? :-) Majte sa pekne Milý Matúš, ďakujem za milé riadky. Ubezpečujem vás, že keby som sa medzi vami necítil výborne (rovnako Marek Vadas i Kali Kertés Bagala), tak by mi to celkom iste tak nehovorilo. Ako doteraz vždy v Prešove boli ste skvelé a inšpirujúce obecenstvo. Dúfam, že sme sa nestretli naposledy.
14:23:47 - otázka od: Lívia V. Nebola vasa podpora v zaciatkoch tvorby Michala Hvoreckeho prehnana ? Ako by ste hodnotili jeho diela v sucasnosti ? Prajem pekny dnik :) Nijaká podpora mladého talentovaného autora nie je prehnaná. Dôležité je, aby mal možnosť preraziť, tých úderov a prehier ho čaká dosť v ďalšom živote. Neodvažujem sa takto na krátko vynášať úsudky o ďalších knihách Michala Hvoreckého, ak môžem niečo povedať len a len za seba a za svoj vkus, stále si ho cením predovšetkým ako autora výborne napísaných poviedok a dúfam, že sa ešte k nim vráti. Aj keď teraz má na ne iný názor.
14:28:47 - otázka od: martin dobry den pan foldvari. chcel by som sa opytat, ci je pre vas vacsou vyzvou preklad alebo autorske texty. pristupujete k prekladu inak, inym postupom, ako k pisaniu vlastneho textu? Ak sa mám priznať, prekladateľom som sa stal vlastne iba z núdze, v čase, keď som nemohol publikovať. Vlastne aj značnú časť prekladov som musel robiť pod menom nejakého "pokrývača". Ak by som to mal zhrnúť, preklad má výhodu, že nemusíte vymýšľať príbeh, dramatické zápletky, budovať charaktery. Teda to, čo musíte robiť vo vlastnej tvorbe. Nevýhodou je to, že musíte korektne slúžiť autorovi a nemôžete do jeho textu zasiahnuť ani tam, kde sa vám zdá, že by ste ho vedeli zlepšiť. Jednou z výhod prekladu bolo pre mňa, že som sa musel hlbšie zamýšľať nad jazykom, hľadať jeho jednotlivé roviny a najmä neobratnosťou alebo neporozumením nepokaziť jeho vtip a pointy.
14:33:12 - otázka od: janushka ..ktora je vasa oblubena literarna postava a preco? Cyrano z Bergeracu. Pre jeho trpkú sebairóniu, vtip i hrdinskú odvahu postaviť sa hoci aj stovke zabijakov pri bráne Nesle.
14:41:19 - otázka od: Imro prajem vam prijemny den. som rad, ze sa na bleskovkach objavila aj skutocna osobnost. zelam vam vela zdaru a uspechov:) ake su vase najblizsie pracovne plany? na com momentalne pracujete? Ďakujem za pozdrav i otázku. Ak to nie je v mojom veku trúfalé, rád by som ešte pripravil zopár kníh. Teraz mám rozpracovaný súbor O detektívke a dozrel čas a dúfam, že i peniaze, aby vyšlo pripravované pokračovanie knihy Päťadvadsať s originálnym názvom Šesťadvadsať, ktoré by predstavilo ďalších slovenských karikaturistov. Inak ma môj vydavateľ i priatelia nahovárajú, aby som vydal svoje pamäte. Dosť sa tomu bránim, pretože napriek pokračujúcej skleróze si ešte kadečo pamätám a spomienky sa najlepšie píšu, keď človek už pomaly ani nevie, ako sa volá, takže jeho fantázii nestojí nič v ceste. Tak vznikajú najkrajšie autobiografie. Nepravdivé, ale vzrušujúce.
14:47:17 - otázka od: jessie Ste optimista? Ak ano, boli ste nim vzdy, alebo ste sa k tomuto "stavu" dopracovali? Pre istotu som celoživotný pesimista, pretože keď sa všetko zosype, aspoň som na to pripravený. A naopak, happyend je príjemným prekvapením. Ak mi niečo pomáha prekonávať životné zákruty je to skôr bolestne nadobudnutá schopnosť sebairónie. Keď sa človek neberie vážne, neberie celkom vážne ani príkoria a nepríjemnosti, ktoré sa na neho valia, takže majú celkom obyčajný každodenný rozmer a nestávajú sa osudovým démonom, ktorý človeka pohltí.
Ďakujem všetkým zúčastneným za otázky, ktoré ma potešili svojim množstvom a mnohé aj donútili zamyslieť sa. Veľmi ma mrzí, že sa mi nepodarilo odpovedať všetkým, no úplne všetkých aspoň takto pozdravujem a dúfam, že sa ešte niekedy stretneme. Ak nie v éteri, tak povedzme v kaviarničke Ex Libris.
