GAZA - Palestínske radikálne hnutie Hamas v stredu opätovne zdôraznilo, že je pripravené na uzavretie prímeria s Izraelom. Reagovalo tak na správy o ukončení bojov medzi Izraelom a libanonským proiránskym hnutím Hizballáh. Informuje o tom správa z agentúry AFP.
"Informovali sme sprostredkovateľov v Egypte, Katare a Turecku, že Hamas je pripravený na dohodu o prímerí a serióznu dohodu o výmene väzňov," uviedol vysokopostavený predstaviteľ Hamasu pre agentúru AFP. Izrael obvinil, že bráni uzavretiu dohody.
archívne video
Hamas pripravenosť na uzavretie prímeria deklaruje už dlhšie. V polovici novembra člen jeho politického vedenia Básim Naím vyhlásil, že "Hamas je pripravený uzavrieť prímerie v Pásme Gazy, ak bude predložený návrh a pod podmienkou, že ho Izrael bude rešpektovať."
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v utorok uviedol, že po uzavretí prímeria s Hizballáhom ostal Hamas osamote a deklaroval, že izraelský tlak voči nemu bude rásť. Cieľom prímeria v Libanone podľa neho bolo oddeliť severný a južný front a izolovať palestínske radikálne hnutie Hamas, ktorého teroristický útok na juh Izraela v októbri 2023 rozpútal vojnu v regióne.
Doterajšie rokovania medzi Izraelom a Hamasom sprostredkované USA, Egyptom a Katarom zlyhali. Bojujúce strany sa nezhodli na podrobnostiach výmeny unesených izraelských rukojemníkov za palestínskych väzňov v Izraeli.
Izrael tiež odmietol stiahnuť svoje sily z tzv. filadelfského koridoru na južnej hranici palestínskej enklávy. Asi 100 metrov široký neobývaný pás územia sa tiahne v dĺžke 14 km od Kerem Šalom po Stredozemné more. Ako nárazníkovú zónu ju vytvoril Izrael v rámci svojho stiahnutia sa z Pásma Gazy v roku 2005 a odvtedy ju spravovala egyptská pohraničná stráž. Izrael ju obsadil v máji 2024 s cieľom zabrániť pašovaniu zbraní cez podzemné tunely pre hnutie Hamas.
Turecko či Egypt vítajú prímerie v Libanone, apelujú aj na koniec vojny v Gaze
Turecko, Egypt či Irán vítajú prímerie, ktoré dnes začalo platiť v bojoch medzi Izraelom a libanonským hnutím Hizballáh. Ankara vyjadrila nádej, že pokoj zbraní bude trvalý, a zdôraznila, že pre stabilitu regiónu je nutné zastaviť čo najskôr aj vojnu v Pásme Gazy. Iránska diplomacia privítala prímerie ako koniec izraelskej "agresie" v Libanone.
"Je nevyhnutné, aby medzinárodné spoločenstvo vyvíjalo tlak na Izrael, aby plne dodržiaval prímerie a poskytol náhradu za škody, ktoré v Libanone spôsobilo," uviedlo dnes turecké ministerstvo zahraničných vecí. Čo najskôr je nutné vyhlásiť pokoj zbraní aj v Pásme Gazy, dodalo.
Vojnu Izraela v Gaze začalo vlani 7. októbra palestínske teroristické hnutie Hamas, podporované rovnako ako Hizballáh Iránom. Deň nato začalo takmer každodenné cezhraničné ostreľovanie izraelskej armády s Hizballáhom. V druhej polovici septembra Izrael rozšíril bombardovanie objektov Hizballáhu na takmer celé územie Libanonu a od októbra začal na juhu pozemnú operáciu. Vzájomné ostreľovanie si vyžiadalo v Libanone viac ako 3800 mŕtvych, väčšinou členov Hizballáhu, ale tiež stoviek civilistov. Na izraelskej strane zomrelo od vlaňajšieho októbra osem desiatok ľudí, rovnako vrátane civilistov.
Egypt takisto privítal prímerie
Dnes vyhlásené prímerie v Libanone privítalo aj egyptské ministerstvo zahraničia, ktoré tiež vyjadrilo nádej, že to povedie k zníženiu napätia v regióne. Iránska diplomacia privítala prímerie ako koniec izraelskej "agresie" v Libanone a zopakovala iránsku "pevnú podporu libanonskej "vláde, národu" a libanonskému "odporu". Prímerie v bojoch medzi Hizballáhom a izraelskou armádou vstúpilo do platnosti dnes o 4.00 h miestneho času (3.00 h SEČ) a má trvať najmenej 60 dní.
Libanonský premiér Nadžíb Miíkátí prímerie označil za základný krok k obnoveniu stability v regióne. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že Izrael dohodu o prímerí prijíma, rázne ale odpovie na akékoľvek jej porušenie zo strany Hizballáhu.
Hizballáh je najmocnejšou vojenskou silou v Libanone a má aj niekoľko ministrov vo vláde a poslancov v parlamente. Proti Izraelu bojuje už od svojho vzniku v 80. rokoch a niektoré krajiny, vrátane USA, ho považujú za teroristickú organizáciu. EÚ označuje za teroristické len vojenské krídlo Hizballáhu. O prímerí rokovali Hizballáh a Izrael nepriamo, namiesto Hizballáhu viedol rozhovory americkým návrhom predseda libanonského parlamentu Nabíh Barrí.
