HAMILTON - Mýty a legendy sa spájajú s Bermudským trojuholníkom už od čias Krištofa Kolumbusa. Oblasť medzi Floridou, Portorikom a Bermudami, kde miznú lode, lietadlá a ich pasažieri bez stopy, vzbudzuje obavy. Pred 75 rokmi, 5. decembra 1945, tu záhadne zmizlo päť amerických torpédových bombardérov Grumman TBM Avenger z letu číslo 19.
Záhada Bermudského trojuholníka sa stala inšpiráciou pre vznik stoviek kníh, filmov, článkov či diskusií. Prežíva aj v 21. storočí, i keď vďaka satelitom a ďalšej technike sú zmiznutia hlásené omnoho zriedkavejšie. Neobvyklé anomálie a podivné úkazy tú zaznamenal už Krištof Kolumbus v roku 1492. Podľa jeho denníka sa kompas správal čudne, nad morom preletel ohnivý pás, námorníci videli pohybujúce sa svetlo a nezvyčajné záblesky. Prvé štyri historicky zdokumentované zmiznutia v tejto oblasti sa stali v rokoch 1782 až 1812. Ale až prípad americkej letky zo začiatku decembra 1945 vzbudil väčšiu pozornosť.
Pred sto rokmi záhadne zmizol v Bermudskom trojuholníku parník: Konečne zistili, čo sa s ním stalo!
Pätica bombardérov sa za jasného a pokojného dňa vydala na cvičný let. Veliteľ Charles Taylor začal náhle v komunikácii s vežou hovoriť o zhoršení viditeľnosti, čudnej farbe mora a podivnom správaní oboch palubných kompasov. Potom sa spojenie prerušilo a lietadlá v oblasti trojuholníka zmizli. Nikdy sa nenašli a navyše sa stratilo aj pátracie lietadlo Martin Mariner s trinásťčlennou posádkou. Zomrelo vtedy 27 ľudí. Zvyšky lietadiel, ktoré mohli patriť letu 19, objavila údajne v máji 1991 spoločnosť, ktorá na dne Atlantického oceánu hľadala stroskotanú španielsku galéru. Svedectvo a opis objavených lietadiel sa ale z neznámych dôvodov neskôr zmenili.
Prvý článok zaoberajúci sa tajomným miznutím lodí a lietadiel sa v tlači objavil v roku 1950. O dva roky neskôr bola prvýkrát vytýčená tajomná oblasť v Atlantiku ako trojuholník medzi Bermudami, Portorikom a Miami. Dnešný názov dostala až v auguste 1964 v článku Vincenta Gaddisa Smrtiaci Bermudský trojuholník. V časopise Argosy rekapituloval všetky dovtedajšie zmiznutia, v dôsledku čoho vznikla legenda. Všetky zmiznutia mali rovnaký priebeh. Počasie bolo krásne, lietadlá a lode nehlásili ohrozenie ani nežiadali o pomoc. Tak ako loď Cyclops s nákladom mangánovej rudy, ktorá zmizla začiatkom marca 1918 počas plavby z Barbadosu do Norfolku vo Virgínii. Alebo loď Marine Sulphur Queen vo februári 1963 s nákladom síry na ceste z Beamontu v Texase tiež do Norfolku. Vzniklo množstvo hypotéz vrátane únosu Kubáncami.
Podľa jednej z teórií majú bermudské záhady mimozemský charakter. Iné zas tvrdia, že všetko sa dá vysvetliť prirodzeným spôsobom. Oblasť trojuholníka je totiž mimoriadne frekventovaná a taktiež sa v nej vyskytuje veľa hurikánov a tornád, ktoré dvíhajú do veľkých výšok obrovské masy vody. Môžu zmiesť malú loď, ale aj nízko letiace lietadlo. Pozdĺž západného okraja oblasti naviac prúdi Golfský prúd a styk jeho teplých vôd s chladnou vodou Atlantiku vyvoláva neobvyklé javy, ako napríklad náhle hmly či vzdušné turbulencie. V regióne je tiež veľmi členité morské dno s hĺbkou miestami šesť až osem kilometrov, takže hľadať vraky lodí a trosky lietadiel je takmer vylúčené. Navyše tu skutočne existuje magnetická anomália. Kompas vtedy zlyháva, strelka chaoticky kmitá a namiesto magnetického ukazuje ku geografickému severnému pólu.
Nedávno k možným vysvetleniam pribudla hypotéza o vybuchujúcom metáne. Hydrát metánu leží na dne a v pevnom stave ho udržuje vysoký tlak vody. Občas sa však kus oddelí a stúpa k hladine, kedy sa za nižšieho tlaku mení na plyn. Pri hladine môže mať guľa plynu priemer až niekoľko stoviek metrov. Keby nad takým miestom plávala loď, mohla by sa vďaka zníženej hustote vody potopiť. Ani všetky prirodzene znejúce argumenty ale nemenia nič na skutočnosti, že sa vo väčšine prípadov príčinu zmiznutia lodí a lietadiel nepodarilo objasniť. A tak naďalej zostáva priestor pre fantáziu novinárov, spisovateľov, filmových tvorcov i vedcov.
