BRATISLAVA – Zimný slnovrat, teda aj najkratší deň roka, nastane tento rok v pondelok 21. decembra. Presne o 11.02 h stredoeurópskeho času (SEČ) sa začne na severnej pologuli astronomická zima. V okamihu zimného slnovratu sa Zem na svojej obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, keď sa stred slnečného kotúča nachádza v rovine obratníka Kozorožca. Inými slovami, slnečné lúče dopadajú kolmo na obratník Kozorožca, teda pozorovateľ, ktorý stojí na tomto mieste, má slnko presne v nadhlavníku a jeho postava nevrhá tieň.
Tento jav vyplýva zo sklonu zemskej osi – keby bola zemská os kolmá na obežnú dráhu Zeme, dopadali by slnečné lúče po celý rok kolmo na rovník. Zemská os je však naklonená o 23,5 stupňa. Vďaka tejto jej "šikmosti" potom aj oblasť, na ktorú kolmo dopadajú slnečné lúče, kolíše počas roka medzi obratníkom Raka (cca 23. rovnobežka na severnej pologuli) počas letného slnovratu a obratníkom Kozorožca (cca 23. rovnobežka na južnej pologuli) v čase zimného slnovratu. V období jarnej či jesennej rovnodennosti dopadajú kolmo na rovník.
Počas zimného slnovratu je južná pologuľa najviac priklonená k Slnku, naopak, na severnú pologuľu dopadajú slnečné lúče najšikmejšie. V miernych zemepisných šírkach na severnej pologuli dosahuje slnko počas dňa najmenšiu výšku nad obzorom a čas medzi jeho východom a západom je najkratší. Slnko napríklad v Bratislave vyjde ráno o 7. hodine 39. minúte a zapadne o 16. hodine stredoeurópskeho času (SEČ), teda bude nad obzorom 8 hodín a 21 minút. V Banskej Bystrici nastane východ slnka o 7.33 h a západ o 15.49 h (dĺžka dňa 8 hodín 16 minút), v Žiline o 7.37 h a 15.48 h (dĺžka dňa 8 h. 11 min.) – platí, že čím viac na sever, tým je deň kratší.
Napríklad v Štokholme najkratší deň v roku trvá 6 hodín a 5 minút (8.43 h - 14.48 h SEČ). V oblastiach za severným polárnym kruhom slnko nevychádza nad obzor vôbec. V meste Tromso na severe Nórska vyšlo naposledy 26. novembra o 11.09 h a zapadlo o 11.55 h SEČ. Odvtedy ostáva skryté pod horizontom až do 15. januára, kedy vyjde opäť 11.27 h a znovu len na krátkych 52 minút. Naopak, smerom k rovníku sa rozdiely medzi najkratšími a najdlhšími dňami v roku zmierňujú. Na južnej pologuli sa v pondelok 21. decembra začína astronomické leto a v oblasti za južným polárnym kruhom slnko vôbec nezapadá.
Zvláštnosťou tohtoročného zimného slnovratu bude ojedinelý astronomický úkaz – mimoriadna konjunkcia planét Jupiter a Saturn, ktoré sa po západe Slnka okolo 17. hodiny na oblohe priblížia do blízkosti 6 uhlových minút, čo je cca pätina priemeru mesiaca v splne. Hoci sa konjunkcie Jupitera a Saturnu opakujú cca raz za 20 rokov, takáto výnimočná nastala naposledy 16. júla 1623 a opäť sa zopakuje 15. marca 2080. Ako povedal astronóm Juraj Tóth, prodekan Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, konjunkcia Jupitera a Saturnu by mohla byť vysvetlením pôvodu tzv. betlehemskej hviezdy, ktorá sa spomína v Matúšovom evanjeliu ako hviezda, ktorá sa po narodení Ježiša Krista zjavila nad jasličkami trom kráľom.
