WASHINGTON - V Spojených štátoch sa v utorok začal volebný deň. O prezidentský úrad súperia republikánsky prezident Donald Trump a ostrieľaný demokrat Joe Biden. Informovali o tom agentúry DPA či AFP.
Hlasovanie v USA sa začalo v dvoch malých obciach v americkom štáte New Hampshire - v Dixville Notch a Millsfield. Zachovali tradíciu aj napriek pandémii koronavírusu. Volebné miestnosti sa tam otvorili v utorok o 00.00 h miestneho času (06.00 h SEČ).
Voliči v Dixville Notch, obci s 12 obyvateľmi, odovzdali prvé hlasy s úderom polnoci. Obec sa nachádza uprostred lesa, neďaleko kanadskej hranice, a už od roku 1960 tradične hlasuje ako prvá v celej krajine. Susedná dedina Millsfield takisto začína hlasovať o polnoci.
Väčšina volebných miestností na východnom pobreží USA sa otvorí v utorok o 06.00 h či 07.00 h miestneho času (12.00 h či 13.00 h SEČ). Biden neustále vedie v prieskumoch verejnej mienky, vrátane dôležitých tzv. nerozhodnutých štátov. Republikán Trump bojuje o udržanie sa v Bielom dome po turbulentných štyroch rokoch v prezidentskom úrade.
Výsledok volieb však ani zďaleka nie je istý. Voliči vo všetkých štátoch hlasujú aj v celom rade referend o rôznych záležitostiach od daňovej politiky až po zákony o drogách, o 35 kreslách v Senáte, o celej Snemovni reprezentantov a o početných štátnych a miestnych úradoch.
Voľby v číslach
Voliči v Spojených štátoch rozhodujú v utorok vo volebných miestnostiach o novom prezidentovi krajiny. Vyzývateľom súčasného amerického prezidenta a zástupcu republikánov Donalda Trumpa je bývalý viceprezident Joe Biden, ktorý háji záujmy demokratov.
Celkovo je v USA oprávnených voliť 239.247.182 ľudí. Vyplýva to z údajov portálu United States Elections Project. Podľa agentúry AP však už viac ako 93 miliónov Američanov svoj hlas odovzdalo poštou alebo v predstihu osobne na určených miestach. Počet ľudí využívajúcich uvedené spôsoby hlasovania sa oproti voľbám z roku 2016 zvýšil aj pre obavy z čakania v radoch v spojitosti so šírením koronavírusu SARS-CoV-2.
Hlasovanie poštou a v predstihu počas pandémie má vplyv aj na proces sčítavania hlasov. Postupy v jednotlivých štátoch sú rôzne, čo sťažuje predpovede v súvislosti s výsledkami, upozorňuje agentúra AP. Otváracie časy volebných miestností závisia od konkrétneho štátu. V štátoch New York a Iowa bude možné hlasovať až do 21.00 h (03.00 h a 04.00 h SEČ). Na Floride, ktorá je jedným z kľúčových štátov, sú miestnosti otvorené od 07.00 do 19.00 h (13.00 - 01.00 h SEČ).
Rozhodujúce štáty
Ak viacero kľúčových štátov zverejní výsledky dostatočne rýchlo, jeden z kandidátov môže získať potrebnú väčšinu hlasov (270) z celkového počtu voliteľov (538) aj bez toho, aby bolo známe, kto vyhral v iných štátoch, píše AP. Pozornosť sa v tejto súvislosti podľa agentúry sústredí na štát Florida, ktorý umožňuje spracovávať hlasy zaslané poštou už 22 dní pred oficiálnym dňom volieb.
Ak by Trump "stratil" Floridu, bude preňho veľmi zložité získať 270 hlasov potrebných na to, aby porazil Joea Bidena. Štáty Georgia a Severná Karolína by takisto mohli volebné hlasy spracovať v krátkom čase. Oba z nich sú považované za rozhodujúce pre Trumpa, pripomína AP a upozorňuje, že ani jeden z nich - na rozdiel od Floridy - nemá skúsenosti so spracovávaním veľkého počtu hlasov odoslaných poštou. Celkové výsledky volieb môžu naznačiť i čiastočné výsledky zo štátov Iowa a Ohio.
Dvaja muži - dve rozličné vízie do budúcna
Každý z kandidátov ponúka v súvislosti so súčasnými krízami, ktorým USA čelia, odlišnú víziu smerom do budúcnosti. Ako píše agentúra AP, prezident Donald Trump podceňuje pandémiu koronavírusu SARS-CoV-2, hoci počty prípadov v krajine stúpajú. Kritizoval guvernérov, ktorí s cieľom zabrániť šíreniu nákazy zaviedli opatrenia. Prezident takisto organizoval v rámci svojej kampane zhromaždenia, kde boli prítomné davy ľudí a často počas toho nemali na tvárach rúška a nedodržiavalo rozstupy. Republikáni pokračovali v "práci v teréne" počas celého obdobia kampane, píše AP.
Demokrati na jar prerušili fyzické zhromaždenia a kampaň organizovali prostredníctvom technológii. Verejné zhromaždenia - za dodržiavania obmedzení - obnovili v septembri. Joe Biden tvrdí, že bude v súvislosti s koronavírusom rešpektovať rady odborníkov. Sľúbil, že bude spolupracovať so štátnymi a miestnymi úradmi v krajine s cieľom zaviesť povinné nosenie rúšok a požiadal Kongres, aby schválil balíček opatrení.
V rasovej otázke podľa AP Trump označil protesty proti rasizmu v krajine za radikálne a zdôrazňuje "zákon a poriadok" s cieľom zapôsobiť na svoju volebnú základňu tvorenú prevažne bielymi Američanmi. Takisto opakovane spochybnil dôveryhodnosť korešpondenčného hlasovania. Prezident USA už mesiace bez akéhokoľvek dôkazu tvrdí, že hlasovanie poštou môže vytvoriť priestor pre volebné podvody.
Biden si uvedomuje prítomnosť systémového rasizmu, stavia sa do pozície zjednotiteľa a za svoju kandidátku na post viceprezidentky si vybral Kamalu Harrisovú. Táto senátorka za štát Kalifornia je prvou Afroameričankou a zároveň prvou Američankou ázijského pôvodu, ktorá sa stala viceprezidentskou kandidátkou. Prezidentskí kandidáti majú takisto výrazne odlišné názory na klimatické zmeny, životné prostredie, dane či reguláciu na federálnej úrovni.
Trump, ktorý bol pôvodne známy ako podnikateľ s nehnuteľnosťami, bol za prezidenta zvolený v novembri 2016. Od volebného zhromaždenia dostal 304 hlasov, zatiaľ čo demokratka Hillary Clintonová 227. Prezidentskú prísahu zložil 20. januára 2017 a stal sa v poradí 45. prezidentom USA. Ako tretí prezident v dejinách Spojených štátov čelil hrozbe odvolania. Tento takzvaný proces impeachmentu však vďaka republikánskej väčšine v Senáte neprešiel.
Biden, ostrý kritik Trumpovej politiky, bol viceprezidentom počas pôsobenia predchádzajúceho prezidenta Baracka Obamu (2009-2017). Práve na Obamov štýl chce po zvolení za prezidenta nadviazať. Biden bol 18. augusta 2020 oficiálne nominovaný ako prezidentský kandidát za Demokratickú stranu. V histórii USA sa stal vo veku 77 rokov najstarším kandidátom na post hlavy štátu.
Twitter niekoľko hodín pred hlasovaním zablokoval Trumpov príspevok
Sociálna sieť Twitter zablokovala v pondelok príspevok amerického prezidenta Donalda Trumpa, v ktorom len niekoľko hodín pred dňom volieb ostro kritizoval najvyšší súd a bez dôkazov ho obvinil, že jeho nedávny verdikt o hlasovacích právach umožní volebné podvody a "násilie v uliciach". Informovala o tom tlačová agentúra DPA.
Najvyšší súd nedávno povolil americkému štátu Pensylvánia započítať v prezidentských voľbách aj hlasy, ktoré prídu poštou do troch dní po volebnom dni, teda po 3. novembri. Súd tak dal za pravdu miestnym úradom v Pensylvánii. Trump pritom strávil celé mesiace protestovaním proti hlasovaniu poštou a bez poskytnutia dôkazov tvrdil, že taká forma hlasovania povedie k podvodom.
"Rozhodnutie najvyššieho súdu o hlasovaní v Pensylvánii je VEĽMI nebezpečné. Umožní bezuzdné a nekontrolovateľné podvádzanie a podkope celý náš právny systém. Takisto vyvolá násilie v uliciach. Niečo s tým treba urobiť!" napísal prezident na Twitteri. Twitter zabránil užívateľom v retvítovaní tohto Trumpovho príspevku a zverejnil aj varovanie v tomto znení: "Časť alebo celý obsah tvítu je sporný a môže zavádzať pri téme volieb či iného občianskeho diania."
Facebook tiež pridal k tomu istému príspevku na Trumpovom účte upozornenie. Twitter zablokoval alebo skryl Trumpove tvíty už mnohokrát, obzvlášť vtedy, keď prezident spochybňoval zákonné spôsoby predčasného hlasovania, napríklad poštou. V pondelok zostávalo do oficiálneho začiatku volebného dňa len niekoľko hodín, ale republikán Trump a kandidát demokratickej strany na prezidentský úrad Joe Biden sa ešte snažili prilákať voličov do svojho tábora. Kampaň robili v takzvaných nerozhodnutých štátoch, ktoré chcú získať, aby si zaistili víťazstvo.
V predstihu odovzdalo hlas takmer 98 miliónov ľudí po celej krajine. V roku 2016 pritom odovzdalo hlas celkovo okolo 140 miliónov voličov, čo znamená, že tohtoročná účasť môže byť historická. Trump využil zhromaždenia, a aj spomínaný Twitter, na tvrdú kritiku svojich odporcov a najvyššieho súdu. Na stretnutí s voličmi v štáte Severná Karolína opísal Bidena ako "kariérneho politika, ktorý vás nenávidí". A seba označil za "outsidera, ktorí vás bude brániť tak, ako vás nikto nikdy nebránil".
Republikán Trump strávil v Bielom dome štyri roky a pred rokom 2016 nikdy nezastával žiaden verejný úrad. Toto vyzdvihoval ako plus oproti Bidenovi, bývalému senátorovi a viceprezidentovi, ktorý strávil vo Washingtone štyri desaťročia.
Biden odcestoval do Ohia, ďalšieho štátu názorovo rozdeleného takmer na polovice, a priviedol aj štyri vnúčatá. Sľúbil, že v prípade víťazstva sa bude starať o občanov ako o rodinu, a ostro skritizoval prezidenta. "Donald Trump nie je silný, je slabý. Je to prezident, ktorý nechápe nielen pojem obetovania sa, nechápe ani odvahu," obvinil ho Biden.
Súperenie nie je ani zďaleka rozhodnuté. Zhromaždenia v poslednej chvíli môžu ešte zaúčinkovať. Trump tvrdí, že Biden zničí americkú ekonomiku, keď v boji proti pandémii koronavírusu zavedie prísny lockdown (zastavenie krajiny). Vyhlasuje tiež, že demokrati sú radikálni socialisti, ktorí sú za otvorenie hraníc a proti sektoru energetiky.
Biden, ktorý sa počas dlhej kariéry prejavuje ako stredoľavý demokrat, a nie radikál, prisľúbil, že ochráni prístup k zdravotnej starostlivosti a sociálne výhody pre starších ľudí - ale zároveň vytvorí nové pracovné miesta prostredníctvom zelenšej ekonomiky.
Biden ukončil kampaň výzvou, aby voliči "vzali demokraciu" od Trumpa
Kandidát demokratickej strany na prezidenta USA Joe Biden a jeho manželka odsúdili teroristický útok vo Viedni. "Po hroznom teroristickom útoku vo Viedni v Rakúsku sa Jill a ja modlíme za obete a ich rodiny. Musíme sa všetci jednotne postaviť proti nenávisti a násiliu," napísal na Twitteri Biden, ktorého citovala tlačová agentúra DPA.
Sľubný kandidát na prezidenta USA v pondelok zároveň ukončil svoje posledné veľké zhromaždenie pred dňom volieb výzvou voči voličom, aby "si vzali od prezidenta Donalda Trumpa naspäť" americkú demokraciu.
"Je čas vzoprieť sa a vziať si naspäť demokraciu. Dokážeme to," povedal 77-ročný bývalý viceprezident, keď končil búrlivé zhromaždenie s voličmi v Pittsburghu v dôležitom, tzv. nerozhodnutom štáte Pensylvánia. Ľudia prišli v autách, aby sa chránili počas pandémie nového koronavírusu.
"Cítim, že sa spoločne stretávame pred zajtrajším veľkým víťazstvom," povedal Biden za nadšeného kriku a trúbenia. Kandidát dodal, že ak bude zvolený za prezidenta, "od prvého dňa bude konať tak, aby dostal COVID pod kontrolu". Informovala o tom agentúra AFP. Biden kritizoval počas kampane svojho republikánskeho súpera Trumpa práve za nezvládnutie a zľahčovanie pandémie.
Kampaň ovládla ekonomika a pandémia, Biden začal bojovať skoro
Najdôležitejšími témami, ktoré rezonovali počas predvolebnej kampane v Spojených štátoch amerických, bola ekonomika a pandémia nového koronavírusu. Obe navzájom súvisia, keďže pandémia tvrdo zasiahla americkú ekonomiku. Jej oživovanie je pomalé. Napriek tomu, že sa obnovila polovica z 22 miliónov pracovných miest, ktoré zanikli v marci a apríli, naďalej zostalo veľa Američanov bez práce. Uviedol to profesor medzinárodných vzťahov z Oxfordskej univerzity Richard Caplan.
"Najdôležitejším momentom, ktorý ovplyvnil predvolebnú kampaň, bolo šírenie pandémie naprieč USA, aj keď to, samozrejme, bola pretrvávajúca udalosť. Spojené štáty majú najvyšší počet prípadov ochorenia spôsobeného koronavírusom SARS-CoV-2 zo všetkých krajín na svete. Taktiež je to v rámci OECD krajina s najvyšším počtom prípadov na obyvateľa," konštatoval.
Okrem vyššie spomenutej ekonomickej situácie a pandémie predvolebnú kampaň ovplyvnilo aj to, že Trumpov demokratický protikandidát Joe Biden veľmi skoro skonsolidoval svoju nomináciu Demokratickou stranou, čo mu umožnilo skôr sa zamerať na Trumpa než na svojich demokratických vyzývateľov. Taktiež získal podporu medzi dôležitými skupinami amerických voličov zahŕňajúcich černošský elektorát a starších, ktorí by mohli ovplyvniť výsledok volieb v jeho prospech, tvrdí analytik.
Upozornil takisto na to, že na základe nedávnych prieskumov verejnej mienky so súčasným prezidentom Donaldom Trumpom nesúhlasí 54 percent Američanov. "Pre porovnanie, v januári 2017 to bolo 41 percent. Iba Jimmy Carter a George H.W. Bush mali v tejto fáze svojho funkčného obdobia také zlé čísla v prieskumoch. Obaja nakoniec neboli znovuzvolení," dodal.
Richard Caplan si myslí, že rovnako ako počas kampane boli najdôležitejšími otázkami ekonomika a pandémia; tie zostanú taktiež výzvou pre ďalšieho prezidenta USA. Odborník na medzinárodné vzťahy hovorí o potrebe celkového uzdravenia Ameriky. Funkčné obdobie 45. amerického prezidenta Donalda Trumpa označil za jedno z najrozporuplnejších v novodobých amerických dejinách. Podľa neho to bolo zrejmé aj na Trumpovej reakcii na protesty "Black Lives Matter", ktoré vypukli po tom, ako v máji tohto roka zomrel po zásahu policajta v Minneapolise černoch George Floyd.
"Trump tiež rozdelil Američanov svojimi útokmi na americké súdnictvo, médiá a ďalšie inštitúcie, ktoré sú dôležitými piliermi demokratickej spoločnosti," uzavrel analytik. Američania v utorok rozhodujú o tom, či súčasný prezident Donald Trump zostane v Bielom dome ďalšie štyri roky. Trumpovým vyzývateľom je demokratický kandidát Joe Biden, ktorý bol viceprezidentom v ére úradovania prezidenta Baracka Obamu (2009-2017).
Kampaň ovplyvnila pandémia,zahraničná politika šla do úzadia
Kampaň pred americkými prezidentskými voľbami bola veľmi ovplyvnená koronavírusom a krízou, ktorá sa v USA odohrala. Rezonovali i rasové otázky. Naopak, zahraničná politika počas kampane nezohrala takmer žiadnu úlohu. Uviedol to odborník na zahraničnú politiku a medzinárodnú bezpečnosť z Erazmovej Univerzity v Rotterdame Michal Onderčo, ktorý v minulosti pôsobil aj na Kolumbijskej či Stanfordovej univerzite v USA.
"Volebná kampaň bola viac-menej o domácich otázkach. Je to rozdiel v porovnaní s predchádzajúcimi volebnými kampaňami, v ktorých rezonovali napríklad otázky o odsune vojakov zo zahraničia späť do USA. Tieto témy dokonca dominovali. V tohtoročnej kampani otázky súvisiace so zahraničnou politikou neboli nosnými," konštatoval analytik.
Koncom júla sa americký výskumný inštitút Pew Research Center pýtal Američanov na to, čo považujú za najdôležitejšiu tému volieb. "Štyria z piatich Američanov uviedli, že pri volení kandidáta sa budú rozhodovať na základe ekonomického kritéria. To znamená, že ekonomická otázka je naozaj niečo, čo je obrovskou témou na diskusiu tak ako pre republikánskych, tak aj pre demokratických voličov," povedal Onderčo.
Počas tohtoročných volieb zohráva v porovnaní s predchádzajúcimi významnejšiu úlohu aj korešpondenčná voľba, ktorú súčasný prezident Donald Trump počas kampane spochybňoval. Podľa analytika je veľmi zaujímavé, že pri hlasovaní poštou a aj predčasnom hlasovaní došlo k veľkej mobilizácii demokratov. V dôsledku toho sa podľa neho rovnako zmobilizovali aj republikánski voliči.
"Prezident Trump spochybňoval voľbu poštou, videl v nej možnosť na zmanipulovanie volieb. Druhá časť jeho kampane bola zameraná práve na spochybňovanie voľby poštou. Zároveň vyzýval svojich podporovateľov, aby sa na voľbách zúčastnili fyzicky," zdôraznil.
Podľa doterajších prieskumov je známe, že niektorí Trumpovi voliči spred štyroch rokov sa rozhodli, že mu už svoj hlas nedajú. Onderčo vidí príčinu v tom, že jeho niekdajší voliči nie sú spokojní so spôsobom, ako sa jeho administratíva vyrovnala so súčasnou pandémiou, keďže gro jeho elektorátu tvorili starší občania a občania žijúci na vidieku, ktorých sa koronavírus dotkol najviac. Taktiež časť jeho sklamaných voličov ho volila preto, aby zmenila systém. Svoj hlas dala z toho dôvodu kandidátovi z vonkajšieho prostredia.
Podľa analytika však nakoniec zistili, že jeho zvolením priniesli do systému až príliš veľa zmien a v konečnom dôsledku aj v určitej miere destabilizáciu samotného systému. Navyše dodal, že súčasný prezident nesplnil to, čo im sľúbil v predchádzajúcich voľbách.
Nedá sa podľa neho jednoznačne povedať, či tohtoročné voľby budú voľbami tradičnými z pohľadu republikánskeho a demokratického elektorátu, alebo pôjde skôr o voľbu proti súčasnému prezidentovi. Jedna z výhod Trumpovho protikandidáta Joea Bidena podľa Onderča spočíva v tom, že pre Američanov je čitateľným kandidátom, vedia, čo od neho môžu očakávať - čo je zároveň aj jedna z vecí, ktorú zdôraznil počas svojej volebnej kampane.
"Ľudia ho poznajú, nie je krajne ľavicový politik. Nie je to ideológ, je to pre nich pragmatický politik, ktorý sa zameriava na stredového voliča. Zároveň je to výhoda, ktorú mal Biden aj oproti ostatným demokratickým kandidátom," zhodnotil. Podľa analytika súčasný prezident Donald Trump neobháji prezidentský post. "Na základe posledných prieskumov je tam 20-percentná šanca, že áno," uzavrel Michal Onderčo.
Američania volia vždy po zbere úrody, avšak ešte pred príchodom zimy
Americké prezidentské voľby sa podľa ústavy musia konať vždy v utorok po prvom novembrovom pondelku. "Má to praktické vysvetlenie. Voľby boli takto koncipované pred viac ako 200 rokmi, keď boli Spojené štáty americké poľnohospodárskou krajinou. Voľby boli už po žatve, avšak ešte pred zimou. A v utorok preto, že Amerika je veľká krajina, na voľby bolo treba cestovať a v nedeľu treba ísť do kostola," uviedol v diskusii na TASR TV zahraničnopolitický analytik a bývalý minister medzinárodných vzťahov SR Pavol Demeš.
Pevne sú stanovené aj ďalšie volebné termíny - víťazný kandidát napríklad skladá prísahu a ujíma sa funkcie napoludnie 20. januára nasledujúceho roku. Tohtoročné voľby podľa Demeša prebiehajú v neštandardných podmienkach koronavírusovej krízy a očakávaná mimoriadne vysoká účasť naznačuje, že samotní Američania považujú hlasovanie za dôležitú politickú križovatku.
"V týchto voľbách je asi 230 miliónov oprávnených voličov a okolo 100 miliónov volí predčasne - či už vhodením lístka, alebo poštou. Je to bezprecedentná situácia," povedal. Pri výbere kandidáta sú podľa Demeša pre Američanov kľúčové najmä ekonomické a sociálne témy, pričom veľkú úlohu zohráva aj prístup k riešeniu pandémie koronavírusu. "Zahraničná politika je v prioritách voličov podľa prieskumných agentúr asi na šiestom mieste," upozornil Demeš.
Dodal, že Európska únia zostane kľúčovým politickým partnerom Spojených štátov bez ohľadu na to, ktorý z dvoch kandidátov zvíťazí; rozdiely v prístupe k zahraničnej politike sú však medzi nimi zreteľné. Kým kandidát Demokratickej strany Joe Biden je podľa Demeša dlhoročným znalcom zahraničných vzťahov a uprednostňuje multilaterálne riešenia vrátane podpory demokracie a ľudských práv, koncept súčasného prezidenta a republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa je viac zameraný na získavanie konkrétnych výhod pre USA v jednotlivých záležitostiach.
"Trump zrušil Parížsku klimatickú dohodu, vystupuje zo Svetovej zdravotníckej organizácie. Zmenil aj niektoré vzťahy k Európskej únii, napríklad sa mu páčil brexit," poznamenal Demeš. Na druhej strane, Trump mal nadštandardne dobré vzťahy so severným susedom Slovenska, Poľskom, a jeho minister zahraničných vecí Mike Pompeo pred rokom navštívil aj Bratislavu. Za skôr pozitívny označil Demeš i postoj Trumpa k Severoatlantickej aliancii.
Aktuálne americké voľby sú podľa Demeša výrazne ovplyvnené témou koronavírusu. "Spojené štáty sú rekordérom v počte úmrtí na COVID-19, doposiaľ tam zomrelo viac ako 220.000 ľudí. Je to obrovská rana, ktorú v dôsledku pandémie zakúšajú. Došlo tam k ekonomickému i sociálnemu prepadu a k polarizácii spoločnosti," povedal.
Keby nebolo pandémie, podľa Demeša by bol pravdepodobne favoritom Trump. Z jeho počiatočného zľahčovania tohto problému však profituje Biden, ktorý vedie aj vo väčšine prieskumov. "Je to zložité - prieskum verejnej mienky často niečo ukazuje, ale napokon sentimentálny moment v úplnej koncovke môže spôsobiť, že kandidát na seba strhne pozornosť," poznamenal Demeš.
Voľby podľa neho môžu popri štandardnej kampani ovplyvniť aj "špinavé" metódy negatívnych kampaní a sociálne siete, ktoré do istej miery odsúvajú do úzadia donedávna dominantné televízne diskusie. Američania v utorok rozhodujú o tom, či súčasný prezident Donald Trump zostane v Bielom dome ďalšie štyri roky. Trumpovým vyzývateľom je demokratický kandidát Joe Biden, ktorý bol viceprezidentom v ére úradovania prezidenta Baracka Obamu (2009-2017). Trump je v poradí 45. americkým prezidentom.
Voliči z radov národnostných menšín sú pre Bidena veľmi dôležití
Voliči z radov národnostných menšín sú veľmi dôležití pre demokratického prezidentského kandidáta Joea Bidena. Uviedol to Robert Shapiro z katedry politológie Kolumbijskej univerzity v New Yorku. Demokrati podľa Shapira vo väčšej miere podporujú národnostné menšiny a ich ekonomickú situáciu, preto majú väčšiu šancu uspieť u tejto skupiny voličov. "Voliči z radov národnostných menšín tvoria veľkú časť základne Demokratickej strany," uviedol.
"Ak sa však (Donaldovi) Trumpovi v roku 2020 bude medzi týmito voličmi dariť lepšie než v roku 2016, bude to preňho dôležité," povedal profesor. Súčasný prezident Donald Trump, ktorý je kandidátom Republikánskej strany, chce podľa Shapira získať aspoň časť voličov z radov menšín, aby mu pomohla v štátoch ako Wisconsin, Michigan a Pensylvánia. Tie sú kľúčové v spojitosti s americkým volebným systémom a zborom voliteľov.
Občania USA v deň volieb nevolia prezidenta priamo, ale vyberajú si zástupcov 538-členného zboru voliteľov (Electoral College). V ňom má každý štát toľko členov, koľko má zástupcov v Kongrese. Ich počet sa odvíja od pomerného počtu obyvateľov. Aj malé percento hlasov voličov z radov menšín by mohlo Trumpovi pomôcť v štátoch, kde by o víťazovi rozhodoval malý rozdiel v hlasoch, vysvetlil Shapiro.
Súčasný prezident využíva v oblasti komunikácie podľa Shapira vo veľkej miere Twitter a má veľa tlačových brífingov v spojitosti s pandémiou. "V poslednom období mal takisto viac fyzických zhromaždení, zatiaľ čo Biden sa takýmto zhromaždeniam vyhýbal z dôvodu ochrany verejného zdravia," uviedol začiatkom októbra profesor. "Trump má základňu verných podporovateľov, ktorí sú rázne proti tomu, čo predstavuje Demokratická strana a jej kandidáti," povedal a dodal, že Bidenovi podporovatelia pociťujú to isté voči Trumpovi a republikánom - a Bidena považujú za prijateľnú alternatívu.
"Nepáči sa im Trumpovo násilnícke a autoritárske správanie," povedal Shapiro a dodal, že predovšetkým nesúhlasia s prezidentovým postupom v súvislosti s pandémiou koronavírusu SARS-CoV-2. Trumpovi podporovatelia sú zase podľa Shapira spokojní s prezidentovými opatreniami v oblasti daní, obchodných praktík, ochrany spotrebiteľov - a najmä s nominovaním sudcov na súdy rôznej inštancie v rámci celej krajiny.
Kandidáti využívajú v komunikácii s voličmi veľmi odlišné postupy, uviedol politický analytik Lincoln Mitchell. Biden sa podľa neho vyhýba pozornosti. "Je to čiastočne spôsobené jeho vekom a pandémiou koronavírusu, ktorá pokračuje, ale môže to byť aj preto, že Trump je natoľko nepopulárny, že Biden naozaj nemusí presviedčať prezidentových voličov," povedal analytik a dodal, že väčšina Trumpových voličov je už presvedčená.
Biden má však podľa Mitchella - zdá sa - veľmi dobrú stratégiu v práci s médiami a jeho reklamy cielia na voličov, ktorí ešte nie sú rozhodnutí. Za dve najvýznamnejšie veci v oblasti komunikácie Trumpa Mitchell označil, že prezident komunikuje len so svojou voličskou základňou a väčšinu komunikácie uskutočňuje osobne. "Vyvíja len malé úsilie na to, aby zasiahol nerozhodnutých (swing) voličov," povedal analytik. "Bez ohľadu na to, na aké odkazy a témy by kampaň chcela použiť na víťazstvo vo voľbách, pozornosť sa vždy zameriava na samotného Trumpa," povedal.
Hlasovacie lístky odovzdané cez drive-thru v Texase budú platné
Viac ako 100.000 hlasovacích lístkov, ktoré odovzdali voliči v Texase prostredníctvom drive-thru stanovíšť zriadených v spojitosti s nárastom prípadov ochorenia COVID-19, bude započítaných do hlasovania v utorkových prezidentských voľbách. Informáciu priniesla agentúra DPA.
Súd tak odmietol žalobu niekoľkých členov texaskej Republikánskej strany, ktorí tvrdili, že tieto lístky z najväčšieho texaského okresu Harris County sú neplatné a mali by byť vyradené. Viaceré hnutia za občianske slobody predložili žiadosť o zarátanie týchto lístkov do volebného hlasovania.
Toto víťazstvo sa zaradilo k nedávnym súdnym prípadom, kde sudcovia rozhodli v prospech hlasovacieho práva. Washingtonský sudca napríklad nariadil poštovým úradom, aby dozreli na to, že poštové hlasovacie lístky prídu včas. Rozsudok federálneho súdu prišiel po tom, čo texaský najvyšší súd taktiež rozhodol o započítaní daných hlasovacích lístkov do hlasovania.
BBC: Kandidátov delí názor na zdravotníctvo a národnú bezpečnosť
Jedným z najambicióznejších sľubov amerického prezidenta Donalda Trumpa počas jeho predvolebnej kampane v roku 2016 bolo zrušiť systém zdravotníckej starostlivosti, familiárne známy pod názvom Obamacare. O štyri roky neskôr, keď sa vo voľbách 3. novembra opätovne uchádza o funkciu prezidenta USA, sa mu však tento cieľ stále nepodarilo dosiahnuť. Pripomína to webová stránka britskej stanice BBC.
Napriek tomu, že sa Trumpovi nepodarilo systém Obamacare počas prvého volebného obdobia úplne zrušiť, presadil odstránenie určitých častí - skrátenie lehoty na registráciu zaradenia do systému či zrušenie časti dotácií i predošlých pokút pre tých občanov, ktorí sa do systému neprihlásili, pripomína BBC. Najväčšou kritikou republikánov Obamacare bolo práve to, že "nútil ľudí platiť za drahé poistenie a zaťažoval daňou tých, ktorí si (poistenie) nemohli dovoliť," píše sa na Trumpovej webstránke.
Nominant Demokratickej strany a Trumpov oponent Joe Biden k riešeniu problémov zdravotníctva zaujal výrazne odlišný postoj. Ak sa Biden stane prezidentom USA, nesľubuje, že sa systému Obamacare zbaví, ale, naopak, chce rozšíriť systém, ktorý sa mu podarilo ako viceprezidentovi spolu s bývalým prezidentom Barackom Obamom presadiť. Ako vysvetľuje na svojej webovej stránke, v praxi by to znamenalo, že "dá Američanom viac možností, zníži náklady zdravotnej starostlivosti a prerobí systém zdravotnej starostlivosti tak, aby bol menej komplikovaný" a ľahšie sa v ňom občania zorientovali.
Čo sa týka témy národnej bezpečnosti, Trump aj v roku 2020 postavil svoju kampaň na hesle "America First" (Amerika na prvom mieste). Poprednou súčasťou jeho politiky v rámci otázky národnej bezpečnosti je prudko zakročiť proti prichádzajúcim migrantom, najmä zo štátov Latinskej Ameriky ako Mexiko, alebo prevažne moslimských krajín. Ako pripomína BBC, Trump naďalej plánuje dodržať sľub dokončiť stavbu múru na hraniciach s Mexikom.
Doteraz sa mu podarilo zabezpečiť financie na dotovanie stavby 716 kilometrov múru, ktorý by mal podľa plánov byť dlhý približne 1161 kilometrov. Na svojej webstránke však Trump v rámci témy obrany venuje viac pozornosti svojmu nariadeniu zvýšiť finančnú podporu americkej armáde, ako aj zavedeniu sankcií proti Rusku, Iránu či Severnej Kórei a bojovať proti subjektom, ktoré "sa pokúšajú podkopať americkú demokraciu a bezpečnosť".
Biden zastáva diametrálne odlišný názor aj vo väčšine bodov témy národnej bezpečnosti. Ak by sa Biden stal prezidentom USA, už počas prvých sto dní vo funkcii sľubuje odvolať nariadenia, na základe ktorých je legálne oddeľovať migrantov od ich detí na južnej hranici USA s Mexikom, zrušiť obmedzený limit žiadostí o azyl i zákaz občanom prevažne islamských krajín vycestovať do Spojených štátov, vymenúva BBC.
Najzávažnejšia hrozba pre USA podľa Bidena prichádza z Moskvy a Pekingu. Demokratický kandidát sa počas predvolebnej kampane vyjadril, že Rusko považuje za "najväčšiu hrozbu národnej bezpečnosti" Spojených štátov, Čínu zase za "najväčšieho konkurenta". Keďže Biden spája "ekonomické istoty" s národnou bezpečnosťou, Spojené štáty pod jeho vedením budú dbať na "vývoj najmodernejšej technológie a spájanie hospodárskych síl demokracií po celom svete, aby sme zakročili proti násilníckym ekonomickým praktikám" autoritárskych režimov, píše sa na jeho webovej stránke.
Inštitút Veronica: Trumpova environmentálna politika je nebezpečná
Environmentálna politika amerického prezidenta Donalda Trumpa je nebezpečná a zločinná, povedala Yvonna Gaillyová, riaditeľka českého Ekologického inštitútu Veronica. Gaillyová ako príklad uviedla odstúpenie Spojených štátov od Parížskej klimatickej dohody v roku 2017 a Trumpovu podporu pre ropovod Keystone XL. Šéf Bieleho domu uviedol, že ropovod vytvorí tisíce pracovných miest, informoval vlani denník The Washington Post.
Trump odstúpenie od parížskej dohody zdôvodnil tým, že plnenie jej záväzkov by malo nepriaznivý vplyv na hospodársku situáciu v USA, píše na svojej webovej stránke britská stanica BBC. Kandidát Demokratickej strany na prezidenta Joe Biden sľúbil, že ako šéf Bieleho domu by Parížsku klimatickú dohodu opätovne podpísal a výstavbu ropovodu zastavil.
Výstavba ropovodu Keystone XL - ktorý má prepravovať ropu z Kanady do USA - bola v ostatných rokoch predmetom diskusie a rozsiahlych protestov. Inštitút Veronica jeho výstavbu "absolútne odmieta, najmä z dôvodu, že v čase odklonu od fosílnych palív nemožno začať novú ťažbu." Gaillyová ďalej pripomína, že plánovaná trasa ropovodu prechádza cez domorodé územia, na ktoré bude tento projekt mať devastujúci dopad. V súčasnosti je vo výstavbe aj ropovod Dakota Access Pipeline, ku ktorému sa Biden doposiaľ nevyjadril. Trump jeho výstavbu podporuje.
Hydraulické štiepenie - spôsob ťažby fosílnych palív - je jednou z kľúčových ekologických tém predvolebného boja v Spojených štátoch. Táto prax totiž v ostatných rokoch vytvorila pracovné miesta a prospela hospodárstvu v štáte Pensylvánia, ktorý Trump v roku 2016 vyhral o menej než jeden percentuálny bod. Kampaň Donalda Trumpa vyhlasuje, že Biden chce hydraulické štiepenie zakázať, čo Bidenova kampaň odmieta.
"Rozvoj (hydraulického štiepenia) je v absolútnom rozpore s nevyhnutnosťou zastavenia spaľovania fosílnych palív ako základného predpokladu zastavenia globálneho otepľovania. Hydraulické štiepenie navyše sprevádzajú úniky veľkého množstva metánu, čo mimoriadne zvyšuje skleníkový efekt. Navyše, táto ťažba spôsobuje devastáciu krajiny vo veľkom rozsahu a ohrozuje podzemné vody," priblížila následky tejto praxe Gaillyová.
Dodala, že relatívne nedávne zavedenie tejto ťažby prinieslo veľké ekonomické úspechy a umožnilo Spojeným štátom byť nielen sebestačnými, čo sa týka spotreby zemného plynu, ale dokonca tento plyn v kvapalnej forme (LNG) predávať iným krajinám vrátane EÚ. "Sú to nedávne investície, takže vyjadriť sa proti nim je pre politika asi zložité," pokračuje Gaillyová. Spomínané úspechy citoval aj Trump, keď túto prax obhajoval.
Joe Biden počas svojej predvolebnej kampane predstavil plán na dosiahnutie nulových emisií skleníkových plynov do roku 2050; vyčleniť naň chce dva trilióny dolárov. Trump nepredstavil žiaden plán na vyrovnanie sa s klimatickými zmenami, informuje časopis National Geographic. Americká energetická politika musí vyvážiť ochranu prostredia s hospodárskym rastom, uvádza sa na oficiálnom webovom portáli Bieleho domu.
Termín do roku 2050 je podľa Gaillyovej realistický v prípade, že nulové emisie dosiahne celý svet. "Krajiny, ktoré toho sú schopné a ktoré na to po všetkých stránkach majú, musia dekarbonizovať rýchlo a byť hotové oveľa skôr. A tým 'slabším' všemožne pomáhať," približuje riaditeľka Inštitútu Veronica. "V bohatej a technologicky špičkovej krajine, ako sú USA, je určite možný aj rýchlejší ústup od fosílnych palív. A vlastne je absolútne nevyhnutný. Klimatické projekcie, ktoré na nevyhnutnosť nulových emisií v roku 2050 ukazujú, zároveň obsahujú i potrebu, aby to znižovanie nastalo naozaj hneď a rýchlo, inak sa rozbehnú ďalšie a ďalšie pozitívne spätné väzby.”
Podľa Gaillyovej má politika Spojených štátov vplyv nielen na životné prostredie na celom svete, ale aj na polemiku v súvislosti s klimatickými zmenami. Keď USA, ako najväčšia svetová ekonomika, ďalej rozvíjajú projekty na ťažbu fosílnych palív, tak na túto skutočnosť môžu poukázať iní politici ako dôvod, prečo nemá zmysel znižovať emisie v ich krajine.
Republikánska strana sa výrazne vzdialila od liberalizmu
Americká Republikánska strana sa za posledné dve desaťročia "dramaticky" odchýlila od myšlienok liberalizmu a v súčasnosti pripomína skôr vládnuce strany v autokratických spoločnostiach než stredopravé strany v Európe, ktoré sa v minulosti mohli považovať za jej ekvivalenty. Vyplýva to z medzinárodnej štúdie inštitútu V-Dem Göteborskej univerzity vo Švédsku, o ktorej výsledkoch koncom októbra informoval britský denník The Guardian.
Republikánska strana sa od roku 2000 podľa výsledkov tejto štúdie vzdialila od dodržiavania demokratických noriem a pristúpila k podnecovaniu násilia voči svojim politickým oponentom a k prijímaniu postojov a taktík porovnateľných s vládnucimi nacionalistickými stranami v Maďarsku, Indii, Poľsku či Turecku. Tieto zmeny na jednej strane viedli k vzostupu podpory prezidenta Donalda Trumpa a na druhej strane ich poháňali práve dôsledky jeho politiky.
Prieskum ukazuje, že Republikánska strana prešla podobným vývojom ako strana Fidesz maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorá sa z liberálneho mládežníckeho hnutia stala autoritárskou stranou, ktorá z Maďarska spravila prvú nedemokratickú krajinu v Európskej únii, konštatuje The Guardian.
Podobným spôsobom sa transformovali i vládnuca Indická ľudová strana (BJP) pod vedením premiéra Naréndru Módího, Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana či poľská strana Právo a spravodlivosť (PiS). Britský denník v tejto súvislosti upozorňuje na to, že Trump a jeho administratíva sa s lídrami týchto krajín snažia udržiavať blízke vzťahy. Hoci je Republikánska strana relatívne zaviazaná zásadám pluralizmu, stala sa podľa štúdie náchylnejšou na nedodržiavanie iných demokratických noriem, akými sú napríklad rešpektovanie politických oponentov či vyhýbanie sa násiliu.
Demokratická strana, naopak, zaznamenala len veľmi malé zmeny čo sa týka dodržiavania demokratických noriem, a tým pádom zostala porovnateľná s podobnými stredopravými a stredoľavicovými stranami v západnej Európe, približuje štúdia. Tento vôbec najrozsiahlejší výskum svojho druhu uskutočnil švédsky inštitút pomocou novovyvinutých metód na merania a vyčíslenie "zdravia" svetových demokracií v časoch, keď je autoritárska forma vlády na vzostupe. Zástupkyňa riaditeľa inštitútu V-Dem Anna Lührmannová uviedla, že transformácia Republikánskej strany bola "dozaista najdramatickejšou zmenou v etablovanej demokracii".
Republikánska strana bola v roku 2018 omnoho "neliberálnejšou" v porovnaní s takmer všetkými vládnucimi stranami v demokraciách, uvádza štúdia. Len 15 percent vládnucich strán v demokratických štátoch bolo považovaných za neliberálnejšie než Republikánska strana v USA. Švédsky inštitút ďalej zistil, že trend úpadku demokratických čŕt vlády sa po prvý raz v tomto storočí zrýchlil na celom svete. V dôsledku toho sú autokratické režimy pri moci v 92 krajinách, kde žije 54 percent celosvetovej populácie. Takmer 35 percent obyvateľov sveta (2,6 miliardy ľudí) žije v krajinách, ktoré sa stávajú čoraz autokratickejšími.
Politológ Florian Böller pôsobiaci na Technickej univerzite v meste Kaiserslautern v súvislosti s nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami v USA upozorňuje na to, že v dôsledku toho, že dve hlavné politické strany (republikáni a demokrati) sa v priebehu desaťročí od seba ideologicky čoraz viac vzďaľujú, sa čoraz ťažšia, a niekedy dokonca nemožná, javí byť aj schopnosť nájsť vzájomné kompromisy.
V dôsledku toho zostávajú v USA nevyriešené viaceré pálčivé otázky, ako napríklad zdravotná politika, právo na držbu zbraní či imigračná politika. Výnimku nepredstavuje ani sféra zahraničnej či bezpečnostnej politiky, vysvetľuje v rozhovore. Politický systém v krajine je podľa Böllera založený na schopnosti nájsť kompromis, keďže dôležité rozhodnutia si vyžadujú súhlas oboch komôr Kongresu (Senátu a Snemovne reprezentantov) a prezidenta. Ak to tak nie je, zostávajú kľúčové rozhodnutia zablokované, a to napríklad aj v dôsledku súčasnej situácie, keď má väčšinu v Snemovni reprezentantov opozícia, dodáva.
Polarizácia sa pritom neprejavuje len v americkej politike, ale aj v samotnej spoločnosti, myslí si riaditeľ Atlantickej akadémie Porýnie-Falcko David Sirakov. Dôvody tohto vývoja sú rozmanité - ide o "rozmáhajúcu sa sociálnu nerovnosť, polarizáciu v médiách a vzostup populizmu". Zvrátenie trendu tejto polarizácie v dohľadnom čase podľa analytika nenastane, a to najmä z pohľadu nanajvýš polarizujúceho volebného boja pred prezidentskými voľbami.
Thomas Greven z inštitútu Johna F. Kennedyho na berlínskej Slobodnej univerzite túto hlbokú polarizáciu spoločnosti vysvetľuje nevyriešenou otázkou štrukturálneho rasizmu vyplývajúceho z otroctva a segregácie černošského obyvateľstva v minulosti. Republikáni podľa jeho slov tieto problémy využívajú vo svoj prospech na mobilizáciu belošského obyvateľstva. "K nevyhnutnému zmiereniu skupín obyvateľstva by ale neviedlo ani víťazstvo Demokratickej strany. Takéto zmierenie je však nevyhnutné, aby mohli Spojené štáty opäť konštruktívne konať aj v rovine zahraničnej politiky," uviedol Greven v rozhovore.
"Trumpova náklonnosť voči diktátorom právom irituje šéfov vlád demokratických štátov a odráža jeho vlastné predstavy o moci, ktorou disponuje americký prezident, a znamená, že od volieb 2020 môžeme očakávať to najhoršie," varuje Greven. Upozorňuje na to, že nech vyhrá Trump či Biden, Spojeným štátom hrozí, že sa dostanú do štátnej krízy, a to v dôsledku stále sa prehlbujúcej neprekonateľnej polarizácie či dokonca tribalizácie. "Najmä ak nebude volebný výsledok jednoznačný, respektíve ho neuzná porazený kandidát, môže dôjsť k politickému násiliu," uzatvára.
Spoločnosť je rozdelená viac než v roku 2016
Pred tohtoročnými americkými prezidentskými voľbami panuje v značne rozdelenej spoločnosti napätejšia atmosféra než v roku 2016, a to aj v dôsledku koronavírusovej pandémie. Zhodli sa na tom voliči z rôznych amerických štátov, ktorí uviedli svoje názory na aktuálnu situáciu.
Charles, žijúci v Missouri, opísal politickú atmosféru ako čoraz toxickejšiu a polarizovanejšiu. "Toto volebné obdobie sa až desivo podobá roku 2016. Aj teraz demokratický kandidát v prieskumoch zjavne výrazne vedie pred republikánskym. Avšak aj pred štyrmi rokmi sme mali mnohí pocit, že víťazstvo (Hillary) Clintonovej je takmer isté," uviedol 30-ročný lekár na margo voličských očakávaní. Ani teraz podľa neho nie je výsledok ľahké odhadnúť, najmä vzhľadom na korešpondenčné hlasy, ktoré môžu sčítanie hlasov komplikovať.
Z obáv z pandémie, ako aj z toho, že by jeho korešpondenčný hlas mohli vyhlásiť za neplatný, sa Charles rozhodol voliť osobne. V nemocnici, kde pracuje a kde sa "našťastie musia nosiť rúška a striktne dodržiavať preventívne opatrenia" proti koronavírusovej chorobe COVID-19. Charles vo voľbách podporí Joea Bidena, lebo sa čoraz viac obáva, akým smerom vedie krajinu súčasný prezident Donald Trump. Pre demokratického kandidáta sa rozhodol, pretože mu záleží na univerzálnej zdravotnej starostlivosti, prístupe k bezpečným interrupciám či vzdelaniu a na rasovej rovnosti.
Niektorí Charlesovi priatelia sú Trumpovi priaznivci. S republikánskym prezidentom podľa neho zdieľajú negatívny postoj k interrupciám, hnutiu proti rasizmu a policajnej brutalite proti Black Lives Matter či prisťahovalcom, ako aj zľahčovanie vážnosti choroby COVID-19. Trumpa, tak ako aj pred štyrmi rokmi, podporí aj Diane z Connecticutu, ktorej obaja rodičia emigrovali do USA zo Slovenska. "Náš prezident urobil veľa dobrého pre našu ekonomiku a bude v tom pokračovať. Môže sa zdať ťažké tomu uveriť, ale je to pravda," povedala 64-ročná asistentka v administratíve. Voliť bude osobne, keďže podľa vlastných slov ako americká občianka má na to právo. Čo sa týka volebného dňa, tamojšie úrady odporučili dodržiavať fyzický odstup.
Priznala, že situácia je v Amerike momentálne neistá, no verí, že sa vyvinie správnym smerom. "Náš prezident nás z tejto krízy dostane. Urobil skvelé veci pre našu krajinu," dodala. V celoštátnom prieskume, ktorý spoločne v polovici októbra vykonali vysoká škola Siena College a denník The New York Times, deväť percent respondentov z radov oprávnených amerických voličov uviedlo, že sa stále ešte nerozhodlo, koho bude voliť, alebo plánuje podporiť kandidáta tretej strany. Oproti roku 2016 – keď podiel nerozhodnutých voličov predstavoval zhruba 20 percent - má tentoraz väčšina z nich nepriaznivý názor na republikánskeho kandidáta.
K nerozhodnutým voličom patrí aj Eric, 52-ročný výrobca náhradných dielov z Kentucky. Vo voľbách podporí Trumpa alebo libertariánku Jo Jorgensenovú, keďže s výberom prezidentského kandidáta demokratov nesúhlasí. Podotkol, že viac sa však momentálne stotožňuje s názormi Libertariánskej než Republikánskej strany. O hlasovanie poštou požiadal, aby sa vyhol čakaniu v dlhých radoch pred volebnými miestnosťami, ktorých počet sa v dôsledku koronavírusu znížil aj v jeho štáte.
Rovnako aj Eric cíti, že atmosféra v krajine je iná než v roku 2016, a to z dôvodu pandémie, občianskych nepokojov a rasových problémov. "Aktuálna situácia je oveľa nevraživejšia než v minulosti," dodal. Volebné orgány v USA evidujú výrazný nárast v počte voličov, ktorí majú záujem hlasovať skôr než v deň volieb, a to zväčša poštou. Prieskum medzi americkými občanmi vo veku 18-29 rokov, ktorý 26. októbra zverejnila Kennedyho škola štátnej správy Harvardovej univerzity, zase ukázal historický záujem o účasť v prezidentských voľbách v roku 2020.
Na voľbách sa zúčastnila aj Ericova 22-ročná dcéra Isabella, ktorá odovzdala hlas v zahraničí. "Krajina je určite v mnohých smeroch rozdelená, tak ako aj v roku 2016, hoci teraz je atmosféra asi vyhrotenejšia," zhodnotila náladu vo svojej vlasti asistentka učiteľa angličtiny, ktorá momentálne žije v španielskej metropole Madrid. V súvislosti s koronavírusom pozitívne vníma správanie Bidena, ktorý podľa jej slov ide verejnosti príkladom a nosí rúško, Trumpa v tomto smere považuje za nezodpovedného.
Podľa študentky Katye (23) z Massachusetts sa spoločnosť delí na dva tábory s výrazne odlišnými názormi. "Krajina je rozdelená do takej miery, že ani jedna zo strán nedokáže pochopiť pohľad tej opačnej," dodala. Podobný názor zastáva aj 32-ročná Sasha z Kalifornie, pracujúca v oblasti technickej podpory. Pochádza z Venezuely, americké občianstvo získala pred tromi rokmi. Vo voľbách podporí Bidena, lebo "ponúka zmenu, ktorú mnoho Američanov potrebuje". Viac než politicky vníma spoločnosť rozdelenú v otázkach osobného života.
Dve malé obce v New Hampshire už oznámili výsledky volieb
Demokratický kandidát na prezidenta USA Joe Biden získal všetkých päť hlasov v malej obci Dixville Notch v štáte New Hampshire. V neďalekej obci Millsfield podporilo 16 voličov úradujúceho republikánskeho prezidenta Donalda Trumpa a piati Bidena. Informovala o tom v utorok agentúra DPA. Tieto dve obce v New Hamsphire na severovýchode USA tradične využívajú právo obcí s menej ako 100 obyvateľmi otvoriť volebné miestnosti o polnoci miestneho času (6.00 h SEČ).
V ostatných volebných miestnostiach sa hlasovanie začína neskôr. Ako prvé otvorili niektoré miestnosti v americkom štáte Vermont - už o 5.00 h miestneho času (11.00 h SEČ), uvádza na svojej webovej stránke stanica BBC. V ostrovnom štáte Havaj v Tichom oceáne sa hlasovanie začne až o 18.00 h SEČ (7.00 h miestneho času) a volebné miestnosti budú otvorené do 19.00 h (streda 6.00 h SEČ).
V siedmich štátoch USA sa hlasovanie skončí o 19.00 h miestneho času (streda 1.00 h SEČ), píše na svojej webovej stránke stanica NBC News. Patrí medzi ne i Florida, ktorá je jedným z tzv. kľúčových štátov. Volebne miestnosti v Kalifornii na juhozápade USA zatvoria o 8.00 h miestneho času (streda 5.00 h SEČ).
Trump prinútil EÚ zamyslieť sa nad obrannou závislosťou od USA, hovorí Borrell
Európska komisia (EK) má plnú dôveru v integritu a funkčnosť amerických demokratických inštitúcií so systémom "bŕzd a protiváh", čiže kontrolných mechanizmov a mocenskej rovnováhy a v právny štát. Uviedol to v utorok Peter Stano, hovorca šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella. Zároveň dodal, že podľa vysokého predstaviteľa zodpovedného za zahraničnú politiku Únie prístup súčasného amerického prezidenta Donalda Trumpa k Európe prinútil Európsku úniu zamyslieť sa nad obrannou závislosťou od USA.
"Tento prezident nás prinútil zamyslieť sa nad našimi mocenskými nástrojmi- ekonomickými, finančnými a obchodnými -, ktoré sú potrebné na zachovanie našej suverenity. A tiež nás prinútil pouvažovať nad závislosťou nášho obranného priemyslu od Spojených štátov," upozornil Stano na slová šéfa európskej diplomacie. Stano v mene Borrella zdôraznil, že Európska únia nemá vo zvyku komentovať voľby v partnerských krajinách pred ich konaním, a už vôbec nie kandidátov uchádzajúcich sa o najvyššie funkcie. Podľa jeho slov EÚ však pozorne sledovala predvolebnú kampaň v Spojených štátoch a pripravuje sa na pokračujúce partnerstvá s USA bez ohľadu na to, aká administratíva bude v Bielom dome v nasledujúcom funkčnom období.
Podľa Josepa Borrella mal vyššie zmienený prístup súčasného amerického prezidenta jednu výhodu: konfrontoval Európanov s javom, ktorý francúzsky geopolitológ Pascal Boniface, zakladateľ inštitútu pre medzinárodné a strategické vzťahy (IRIS), označuje ako "strategické námesačníctvo Európy". Trump Európanom ukázal limity takejto "námesačnej" doktríny. Ako Stano dodal, Borrell tvrdí, že pre EÚ je podstatné, že spolu s USA sa hlásia k rovnakým hodnotám a majú podobné ciele. "Vždy sme boli úspešnejší, keď sme na ich naplnení pracovali spoločne. Pretože spoločne sme silnejší a lepšie vybavení na to, aby sme dokázali čeliť komplexným výzvam dnešného sveta," zdôraznil Stano Borrellov odkaz.
Výsledok volieb v USA nijako neovplyvní politiku Iránu, tvrdí Chameneí
Americké prezidentské voľby nebudú mať "nijaký vplyv" na politiku, ktorú Irán uplatňuje voči Washingtonu, vyhlásil v utorok iránsky najvyšší duchovný vodca, ajatolláh Alí Chameneí. "Pokiaľ ide o Spojené štáty, pridržiavame sa rozumnej a zámernej politiky, ktorú nemôžu ovplyvniť personálne zmeny vo Washingtone," uviedol podľa agentúry AFP ajatolláh v televíznom prejave k výročiu narodenia proroka Mohameda. "Dnes je v USA volebný deň. Môžu sa (tam) udiať veci, nás sa však netýkajú. Naša politika je dobre definovaná, a príchod či odchod (prezidenta) na ňu nebude mať žiadny vplyv," dodal 81-ročný Chameneí.
Američania si v utorok volia svoju novú hlavu štátu. Tento termín sa takmer kryje s výročím začiatku diplomatickej krízy z roku 1979, keď radikálni iránski študenti obsadili veľvyslanectvo USA v Teheráne. Napätá situácia trvala 444 dní a skončila sa prepustením 52 amerických rukojemníkov. Incident dodnes poškodzuje vzťahy medzi oboma krajinami. Irán a Spojené štáty sa od júna 2019 dvakrát priblížili k ozbrojenému konfliktu - po tom, ako administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa v roku 2018 odstúpila od mnohostrannej dohody o iránskom jadrovom programe.
Trump presadzuje politiku "maximálneho nátlaku" na Teherán, a to opätovným zavádzaním tvrdých sankcií, ktoré medzičasom uvrhli iránsku ekonomiku do ťažkej recesie. Teherán reagoval stiahnutím svojich záväzkov vyplývajúcich z danej jadrovej dohody z roku 2015. Joe Biden, Trumpov vyzývateľ v boji o post šéfa Bieleho domu, ktorý vedie v predvolebných prieskumoch, uprednostňuje diplomatické vzťahy s Iránom. Podporil tiež zmienenú jadrovú dohodu dosiahnutú v čase, keď zastával funkciu viceprezidenta v administratíve Baracka Obamu.
Trump chce právne napadnúť sčítavanie hlasov
Niektorí americkí občania nemajú ani len v deň prezidentských volieb istotu, že ich odovzdané hlasy budú platné. Americký prezident Donald Trump sa totiž zastrája, že sčítavanie hlasov napadne súdnou cestou, informovala v utorok agentúra AP. Najvyšší súd USA nedávno povolil americkému štátu Pensylvánia započítať v prezidentských voľbách aj hlasy, ktoré prídu poštou do troch dní po volebnom dni, teda po 3. novembri. Dal tak za pravdu miestnemu súdu a nie republikánskej strane, ktorá skorší verdikt napadla.
Trump následne v nedeľu avizoval, že hneď po zavretí volebných miestností v Pensylvánii plánuje podniknúť ďalšie právne kroky s cieľom zneplatniť neskôr doručené hlasy. V Severnej Karolíne taktiež schválil miestny súd predĺženie konečného termínu na doručenie poštových hlasovacích lístkov o šesť dní. V súvislosti s tohtoročnými prezidentskými voľbami bolo už v desiatkach amerických štátov podaných približne 300 žalôb. Týkali sa najmä zmien vo volebnom procese súvisiacich s pandémiou, ale napríklad aj svojvoľného umiestňovania volebných urien a podobne, uvádza AP. Pre prebiehajúce súdne konania budú musieť napríklad v Minnesote volebné komisie fyzicky oddeliť korešpondenčné hlasy, ktoré prídu po zatvorení volebných miestností od tých, ktoré prídu načas.
V Texase chcela Republikánska strana zneplatniť viac ako 120.000 hlasov odovzdaných prostredníctvom tzv. drive-in stanovíšť. Tamojší súd, rovnako ako neskôr aj ten federálny, jej žiadosti zamietol. Republikáni sa však vo veci ešte plánujú odvolať. Nevadský súd taktiež nevyhovel žiadosti Republikánskej strany, aby volebné komisie v meste Las Vegas prestali počítať korešpondenčné hlasy. Republikáni zvažujú, že sa vo veci odvolajú na nevadskom najvyššom súde. Trump v pondelok na sociálnej sieti Twitter opätovne spochybnil dôveryhodnosť korešpondenčného hlasovania v nadchádzajúcich prezidentských voľbách. Prezident USA už mesiace bez akéhokoľvek dôkazu tvrdí, že hlasovanie poštou môže vytvoriť priestor pre volebné podvody.
Trump navyše vyslovil požiadavku, že výsledky volieb musia byť známe už 3. novembra, teda ešte počas volebnej noci. Takéto skoré vyhlásenie výsledkov je však veľmi nepravdepodobné, a to najmä v prípade tesného rozdielu medzi Trumpom a jeho demokratickým súperom Joeom Bidenom. Korešpondenčné hlasy sa totiž vo viacerých štátoch USA budú sčítavať ešte aj niekoľko nasledovných dní. Demokratická strana sa pritom obáva, že Trump sa vyhlási za víťaza ešte predtým, ako budú známe oficiálne výsledky.
Prvá dáma hlasovala na Floride, prišla bez rúška
Prvá dáma USA Melania Trumpová odovzdala v utorok svoj hlas v prezidentských voľbách vo volebnej miestnosti v Palm Beach v americkom štáte Florida. Informoval o tom spravodajský portál The Hill. Portál vo svojej správe upriamil pozornosť aj na to, že Trumpová, ktorá sa pred nedávnom zotavila z nákazy koronavírusom SARS-CoV-2, nemala pri vstupe do volebnej miestnosti dýchacie cesty prekryté rúškom ani iným spôsobom. Na otázku reportéra, prečo nehlasovala predčasne so svojím manželom na Floride, Trumpová odpovedala, že "dnes je deň volieb, preto som sa rozhodla prísť sem a hlasovať".
Prezident Trump, ktorý vlani presunul svoje trvalé bydlisko z New Yorku do okresu Palm Beach, zahlasoval vo voľbách predčasne už 24. októbra na Floride. Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že na Floride sa v prezidentských voľbách odohrá veľmi tesný súboj medzi republikánskym kandidátom Trumpom a nominantom Demokratickej strany Joeom Bidenom. Štát Florida považujú pritom republikáni za kľúčové bojisko pre Trumpovo znovuzvolenie.
Trumpova manželka strávila posledných niekoľko dní predvolebnej kampane agitovaním v prospech svojho manžela. Svoj hlavný prejav v rámci predvolebnej kampane predniesla pred týždňom v Pensylvánii. Neskôr sa po boku prezidenta objavila aj na predvolebnom zhromaždení na Floride Možnosť predčasne odovzdať svoj hlas v prezidentských voľbách využili aj viceprezident USA Mike Pence a druhá dáma Karen Penceová, ktorí hlasovali 23. októbra vo svojom domovskom štáte Indiana.
Extrémistické skupiny avizovali svoju prítomnosť v kľúčových štátoch
Kampaň úradujúceho prezidenta Donalda Trumpa vyzvala občanov, aby sledovali a dozerali na priebeh hlasovania v kľúčových štátoch. Podobnú výzvu adresovali svojim prívržencom aj pravicové extrémistické skupiny. Informoval o tom v utorok americký denník USA Today. Trump už mesiace bez akýchkoľvek dôkazov varuje pred volebnými podvodmi. Jeho kampaň pre účely monitorovania volebných miestností zorganizovala 50.000 dobrovoľníkov, ktorí sa mohli prihlásiť cez portál "Armáda pre Trumpa".
Kandidát Demokratickej strany na prezidenta Joe Biden tieto kroky kritizoval a označil za pokus o zastrašovanie voličov. Extrémistické skupiny avizovali, že ich členovia budú dohliadať na priebeh volieb v kľúčových štátoch, ako sú Michigan, Pensylvánia a Wisconsin, uvádza americký Inštitút pre výskum a vzdelávanie v oblasti ľudských práv (IREHR), ktorý tieto hnutia monitoruje. V spomínaných štátoch - spolu so štátmi Georgia a Oregon - existuje najvyššie riziko násilností súvisiacich s voľbami vyvolaných takýmito samozvanými skupinami, uvádza sa v štúdii americkej organizácie MilitiaWatch.
Podľa Kristen Clarkovej z organizácie Lawyers' Committee for Civil Rights Under Law, sú však obavy z násilných stretov v deň volieb prehnané. Americké ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť (DHS) v októbri varovalo, že volebné miestnosti môžu byť terčom extrémistov. Šéf polície v štáte Baltimore Michael Harrison a starostka Chicaga Lori Lightfootová pre USA Today povedali, že sú na podobné prípady pripravení.
Sudca nariadil pošte skontrolovať, či odoslala všetky odovzdané hlasy
Americký federálny súd nariadil v utorok Poštovej službe Spojených štátov (USPS), aby vo vybraných štátoch a okresoch urýchlene zaslala všetky korešpondenčné hlasy, ktoré sa nachádzajú v jej pobočkách. Informovala o tom televízia CNN. USPS musí začať s kontrolu svojich pobočiek vo vybraných štátoch, kde v ostatných dňoch dochádza k najväčším omeškaniam v zasielaní korešpondenčných hlasov, a to do 15.00 h miestneho času (21.00 h SEČ). Cieľom je "zaručiť, aby žiadne hlasovacie lístky neboli zdržané a aby sa identifikované hlasovacie lístky okamžite odoslali," uviedol Emmet Sullivan, sudca federálneho dištriktu Kolumbia.
Takéto kontroly už USPS vykonáva aj v siedmich amerických štátoch, ktoré hlasy doručené po 3. novembri považujú za neplatné. Sú to štáty: Michigan, Wisconsin, Georgia, Florida, New Hampshire, Arizona a Maine. Ide o tzv. swing states s tradične vyrovnanou podporou voličov oboch veľkých strán, ktorých hlasovanie je vo voľbách prakticky rozhodujúce.
Biden očakáva najvyššiu volebnú účasť v amerických dejinách
Demokratický prezidentský kandidát Joe Biden v utorok počas zhromaždenia v meste Filadelfia v štáte Pensylvánia vyhlásil, že v tohtoročných voľbách očakáva historicky najvyššiu účasť voličov. Informovala o tom spravodajská televízia CNN. "V tomto roku bude voliť najviac v amerických dejinách," povedal Biden davu svojich stúpencov. Podľa neho sa dá očakávať, že vo voľbách bude hlasovať viac ako 150 miliónov ľudí.
Uviedol, že voliči vo veku od 18 do 30 rokov prichádzajú voliť v stále väčšom počte a že 54 percent hlasov zatiaľ odovzdali ženy. Biden tiež kritizoval úradujúceho prezidenta Donalda Trumpa. "V mnohých veciach je pozadu. Jednou z nich je, že si myslí, že môže rozhodnúť, koho budú ľudia voliť. No hádajte, koho? To ľudia rozhodnú o tom, kto sa stane prezidentom! Musíme si len spomenúť, kým sme. Toto sú Spojené štáty americké," dodal. Na záver svojho vystúpenia oznámil, že z Filadelfie sa vráti domov do Wilmingtonu v štáte Delaware, kde strávi volebnú noc.