BRATISLAVA - Vláda dnes už rokuje od skorého rána. Na stole mali vymenovanie nových prednostov okresných úradov, ale aj problémy s pandémiou. V nemocniciach totiž podľa odborníkov dochádza k rapídnemu nárastu hospitalizovaných. Minister obrany Jaroslav Naď priblížil aj možnosť, ako to bude s karanténou po celoplošnom testovaní. Varuje, že situácia je zlá a napĺňajú sa predikcie z minulého týždňa. Už dokonca aj avizované celoplošné testovanie obyvateľov môže byť pri súčasnej situácii málo.
VIDEO Premiér Matovič po rokovaní vlády:
Premiér očakáva o pár týždňov až 5000 prípadov
Premiér po rokovaní priznal, že vláda chce pri všetkých opatreniach postupovať v súlade s ústavou. "Čo sa týka zasadnutia komisie, rozhodli sme sa ju zvolať, pretože nám prudko rastie počet prípadov. To znamená, že tento týždeň si zrejme "užijeme" prvýkrát pocit 3000 prípadov, na ďalší 4000 prípadov a na ten ďalší 5000 potvrdených prípadov," varoval po zasadnutí vlády Matovič.
Premiér nechce, aby sa krajina ocitla podľa vlastných slov na mieste Írska či Wales-u. "Musíme zabrzdiť ten vlak. Fúka nám tu uragán a tým dáždničkom to nevyriešíme," očakáva Matovič. Richard Sulík podľa premiéra odišiel asi polovici rokovania vlády. Pripomenul však, že stále platí koaličná dohoda v kontexte celoplošného testovania aj s pilotným testovaním na severe Slovenska. Ústredný krízový štáb bude zasadať zajtra o 8:00 a bude na základe odporúčania Pandemickej komisie SR rozhodovať o možnom lockdowne - teda celoštátnej karanténe známej z obdobia jari. Matovič však stále podporuje myšlienku celoplošného testovania.
„Keď sa ukáže, že nie sme právne schopní zrealizovať toto testovanie a budeme pred rozhodnutím, či testovanie alebo lockdown, bude tendencia ísť lockdownom,“ povedal ku právnej stránke postihovania nedodržavania 10-dňovej karantény premiér. Matovič zároveň spomenul, že ochoreniu Covid-19 podľahol ďalší lekár, tentokrát ide o 73-ročného pána z mesta Humenné. Matovič rodine vyjadril úprimnú sústrasť.
Občania sa musia rozhodnúť či bude lockdown, tvrdí Matovič
Podľa Naďa, ak pôjde situácia v nemocniciach takto aj naďalej, v priebehu jedného mesiaca sa zdesaťnásobí počet pacientov v nemocniciach oproti súčasnosti. Poukázal na to, že v niektorých nemocniciach pribúda množstvo ťažko chorých pacientov. Slovensko má v súčasnej epidemiologickej situácii a jej vývoji podľa premiéra Matoviča dve možnosti, buď lockdown celej krajiny, alebo to bude niečo, čo umožní ľuďom vyhnúť sa tomuto lockdownu.
Uzavretie krajiny je podľa Matoviča úplne poslednou "zatiahnutou brzdou". Povedal, že minister zdravotníctva SR Marek Krajčí (OĽANO) je v tomto výbere za to, aby sa "brzdilo veľmi rýchlo". Ak by prišlo k uzavretiu krajiny, uzavreli by sa podľa neho všetky prevádzky, ktoré nie sú nevyhnutné pre infraštruktúru krajiny, prísne obmedzenia by sa týkali aj pohybu ľudí. Prirovnal to k situácii v jari v Španielsku. Odhaduje, že v prípade uzavretia celej krajiny budú opatrenia potrebné minimálne tri týždne. Matovič upozornil, že za ten čas by sa hospodárske škody vyšplhali podľa odhadu na dve miliardy eur.
VIDEO Vyjadrenie ministra Naďa:
Naď varuje, situácia v nemocniciach je zlá
Situácia v nemocniciach v súvislosti s rapídnym nárastom počtu prípadov ochorenia COVID-19 začína byť veľmi zlá. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) to uviedol počas stredajšieho rokovania vlády. V krátkom čase očakáva zvolanie pandemickej komisie vlády a ústredného krízového štábu. Testovanie je podľa neho jediná vec, ktorá môže Slovensko zachrániť pred lockdownom.
Testovanie na hraniciach
V krátkom čase očakáva zvolanie pandemickej komisie vlády SR a ústredného krízového štábu. Testovanie je podľa neho jediná vec, ktorá môže Slovensko zachrániť pred lockdownom. Testovanie na hraniciach sa podľa najnovších informácií od ministra Naďa bude robiť už v pondelok po prvom kole plošného testovania - dušičkový termín začiatkom novembra.
Naď v súvislosti s plošným testovaním obyvateľov Slovenska uviedol, že sa postupne uzatvárajú otázky, ktoré doteraz neboli zodpovedané. K testovaniu ľudí na hraniciach šéf rezortu obrany uviedol, že sa na nich bude testovať počnúc pondelkom po prvom kole celoštátneho testovania (2. 11.). "Testovať sa budú všetci ľudia, ktorí budú prechádzať cez hranice. Majú možnosť a buď sa zúčastnia celonárodného testovania, alebo si v súkromných laboratóriách vybavia svoje testy, alebo sa otestujú v zahraničí a budú mať o tom potvrdenie, ktoré sa bude u nás akceptovať," povedal Naď.
Minister poukázal aj na množstvo dobrovoľníkov, ktorí sa hlásia, aby pomohli pri celoplošnom testovaní. Podľa neho ide o zdravotníkov, ale aj nezdravotníkov, Červený kríž či dobrovoľných hasičov. "Ak sa boja starostovia o nejaký počet, že nedokážu zabezpečiť, tak sa môžu ukľudniť," dodal Naď. Poukázal aj na to, že za hodinu zdravotnícky personál pri hromadnom testovaní dostane sedem eur plus za každého pozitívne testovaného pacienta to bude ďalších 20 eur.
Naď tvrdí, že ak sa nič neurobí, tak za niekoľko týždňov bude na Slovensku situácia, ako bola na jar v Taliansku. Potvrdil, že sa bude rokovať aj s veľkými firmami, ktoré prejavili záujem, aby sa dali odbery robiť aj na veľkokapacitných parkoviskách.
Miesto pre pozitívnych
Minister dopravy a výstavby Andrej Doležal (nominant Sme rodina) dostal od vlády úlohu osloviť Zväz hotelov a reštaurácií a zistiť, aké sú voľné kapacity hotelov pre prípadnú dobrovoľnú karanténu pozitívne testovaných občanov. Rezort už začal úlohu riešiť a vo štvrtok (22. 10.) by mal mať potrebné informácie. Šéf rezortu dopravy to povedal na brífingu po stredajšom rokovaní vlády.
Zariadenia pre pozitívne testovaných
Pre pozitívne testované osoby na nový koronavírus, ktoré nechcú nakaziť negatívne testovaných členov svojej domácnosti, bude počas celoplošného testovania k dispozícii niekoľko ubytovacích zariadení. Ministerstvo obrany (MO) o tom informuje na webovej stránke.
Osoby s pozitívnym testom majú po testovaní odísť do domácej 10-dňovej karantény. Podľa aktuálnych nariadení Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR majú v domácej izolácii zostať aj osoby žijúce v spoločnej domácnosti.
Mikulec predpokladá kolóny na hraniciach ako v prvej vlne
Minister vnútra ešte nevie povedať, na ktoré hraničné priechody by potreboval nasadiť nových ľudí. "Tých hraničných príchodov je veľa, ale o tom sa ešte bude diskutovať na Ústrednom krízovom štábe zajtra," tvrdí Mikulec. "Áno, predpokladám, že prídu kolóny ako v prvej vlne. Situácia je dramatická a týmto sa budeme zaoberať už počas krízového štábu. V hre je aj lockdown," varoval Mikulec.
VIDEO Brífing ministra Mikulca po rokovaní vlády:
Krajniak sľubuje komfortnosť pri testovaní
Riešenie, s ktorým príde vláda pri zabezpečení plošného testovania, bude dostatočne komfortné. Počas stredajšieho rokovania vlády, ktorá sa zaoberá prípravou celoplošného testovania, to uviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak (Sme rodina).
Vzhľadom na povinnosti v parlamente musel z rokovania vlády počas diskusie odísť, pred novinármi však naznačil, že hlavnou témou diskusie nie je problém, ako zabezpečiť motiváciu zúčastniť sa na testovaní, ale to, ako zvládnuť pretestovanie veľkej skupiny ľudí podieľajúcich sa napríklad na chode výrobného podniku. „Je veľa organizácií, ktoré sa chcú nechať pretestovať, rozmýšľame nad tým, ako to efektívne zabezpečiť. Toto riešime skôr ako to, či niekto nechce prísť na testovanie,“ povedal.
Karanténa po celoplošnom testovaní
Otázka desaťdňovej karantény pre tých, ktorí sa nezúčastnia na celoplošnom testovaní národa na nový koronavírus, je ešte predmetom debát. Pred stredajším rokovaním vlády to priznal minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽANO). "Chceme to urobiť tak ,aby rozhodnutia boli v súlade s platnou legislatívou," potvrdil.
Myslí si, že o opatreniach môže napovedať aj pilotné testovanie počas najbližšieho víkendu na Orave a v Bardejove. Verí, že Slováci sa k plošnému testovaniu postavia zodpovedne a budú ho vnímať ako potrebný krok pre zvládnutie pandémie.
Upozornil, že ani po plošnom testovaní, ktorému by podľa neho malo poskytnúť veľmi dobrú analytickú výpoveď o stave pandémie, opatrenia na zabránenie šírenia nezmiznú. Poukázal i na to, že sa budú musieť prijať dôsledné opatrenia a testovanie na hraniciach. "Bolo by nerozumné, aby sme tu pretestovali celý národ, a potom nechali cez hranice voľne prechádzať ľudí, ktorí môžu byť infikovaní," ozrejmil. Zodpovednosť za režim na hraniciach a 61 priechodoch má minister vnútra. "Teraz poskytuje kapacity pre zvládnutie pretestovania, má ešte čas, aby prijal presné opatrenia, ako to bude na hraniciach po testovaní. Musíme to však zvládnuť," zdôraznil minister obrany.
Mená nových 12 prednostov sú známe
Nových prednostov budú mať okresné úrady v Pezinku, Skalici, Trenčíne, Bánovciach nad Bebravou, Ilave, Komárne, Čadci, Sabinove, Košiciach, Michalovciach, Trebišove a Gelnici. V stredu ich na návrh ministra vnútra Romana Mikulca (OĽANO) vymenovala vláda. Zároveň odvolala ich predchodcov. Pri zvyšných troch okresných úradov podľa tlačového odboru Ministerstva vnútra (MV) SR ešte nebol ukončený výberový proces.
Z dôvodu zabezpečenia celoplošného testovania okresnými úradmi v dňoch 30. októbra až 1. novembra navrhol minister vnútra, aby k výmene prednostov okresných úradov došlo v skoršom termíne, s výnimkou Okresného úradu Pezinok a Čadca. Ich predchodcovia majú skončiť k 3. novembru a k 4. novembru majú byť vymenovaní ich nástupcovia, na základe žiadosti novovymenovaných prednostov. Prednostov Okresných úradov Skalica, Trenčín, Bánovce nad Bebravou, Ilava, Komárno, Sabinov, Košice, Michalovce, Trebišov a Gelnica navrhol minister odvolať dňom 25. októbra, zároveň nových prednostov vymenovať od 26. októbra.
Bohuša Chochlíka vymenovala vláda do funkcie prednostu Okresného úradu Pezinok, Annu Abramovičovú do funkcie prednostky Okresného úradu Skalica, Romana Kozáčeka do funkcie prednostu Okresného úradu Trenčín, Dáriusa Saba do funkcie prednostu Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, Alenu Hanusovú do funkcie prednostky Okresného úradu Ilava, Pála Bánai Tótha do funkcie prednostu Okresného úradu Komárno, Romana Repu do funkcie prednostu Okresného úradu Čadca, Jaroslava Markuša do funkcie prednostu Okresného úradu Sabinov, Martina Semana do funkcie prednostu Okresného úradu Košice, Janu Margovú do funkcie prednostky Okresného úradu Michalovce, Gejzu Goreho do funkcie prednostu Okresného úradu Trebišov, Petra Balogu do funkcie prednostu Okresného úradu Gelnica.
Ministerstvo vnútra SR v auguste spustilo proces výberového konania na 15 neobsadených postov prednostov okresných úradov, z ktorého boli vybraní aj novovymenovaní kandidáti. Podľa slov tlačového odboru zaznamenali neočakávaný záujem, prihlásilo sa vyše 300 kandidátov. Pri zvyšných troch neobsadených miestach v Rožňave, Hlohovci a Senici preto výberová komisia ešte spracúva informácie z vypočutia kandidátov.
Následne predloží návrh na vymenovanie najvhodnejších kandidátov ministrovi. Vláda Igora Matoviča (OĽANO) dosiaľ vymenovala 57 nových prednostov okresných úradov. Celkovo bolo treba obsadiť 72 miest.
Lepší prístup pre vojakov k liečebným subjektov
Kabinet prerokuje aj poslanecký návrh zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorá by podľa predkladateľa mala zlepšiť prístup vojakov k rehabilitačným a liečebným zariadeniam Ministerstva obrany SR.
Ministri sa majú venovať aj správe o plnení Národného akčného plánu na prevenciu a elimináciu násilia na ženách na roky 2014 – 2019. Zo štatistík, ktoré materiál uvádza, vyplýva, že väčšina žien, ktoré sa stali obeťou partnerského násilia, je vystavených psychickému týraniu, preukazujú to potvrdené prípady políciou i bilancia identifikovaných foriem násilia v prípade obetí, kontaktujúcich Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie.
Od roku 2022 by mal fungovať samostatný poistný fond pre skrátenú prácu. Navrhuje to ministerstvo práce v Koncepcii zavedenia nástroja kurzarbeit, ktorú má prerokovať vláda. Koncepcia obsahuje viacero možností úhrady daní a odvodov, samotná výška dávky pre zamestnanca bude približne 80 % jeho čistej mzdy.
Doručovanie poštových zásielok Slovenskou poštou má byť počas núdzového stavu obmedzené. Vyplýva to z návrhu novely nariadenia vlády Slovenskej republiky na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na zabezpečenie riešenia druhej vlny pandémie nového koronavírusu z dielne ministerstva hospodárstva. Dôvodom zmeny je snaha o obmedzenie možností šírenia nákazy.
Letiskovým spoločnostiam by mala byť poskytnutá čiastočná kompenzácia v súvislosti s koronakrízou. Zaviesť by sa preto mal nový účel poskytnutia príspevku v civilnom letectve s obmedzenou lehotou na jeho poskytnutie. Vláda v stredu prerokuje návrh zákona o odplatách a o poskytovaní príspevku v civilnom letectve z dielne Ministerstva dopravy a výstavby SR, spolu s návrhom na skrátené legislatívne konanie.
Prístup vojakov k rehabilitačným zariadeniam MO by sa mohol zlepšiť
Prístup vojakov k rehabilitačným a liečebným zariadeniam Ministerstva obrany SR a čerpanie preventívnej rehabilitácie v nich by sa mohli zlepšiť. Je to cieľom novely zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorú v stredu odsúhlasila vláda. Poslanci Národnej rady SR ju ešte predtým posunuli do druhého čítania.
"Zámerom novely je zlepšenie prístupu väčšieho počtu príslušníkov Ozbrojených síl SR k rehabilitačným zariadeniam a liečebným kúpeľom, ktoré sú v kompetencii alebo ich odporúča MO SR," argumentuje predkladateľ novely Juraj Krúpa. Má ísť o systematizáciu procesu tak, aby príslušníci OS SR mali možnosť v daných termínoch čerpať preventívne rehabilitácie prednostne pred tým, ako by mohli čerpať tzv. aktívny odpočinok.
Dôvodová správa vysvetľuje, že je súčasťou komplexnej starostlivosti o profesionálneho vojaka vytvoriť a zabezpečiť podmienky zamerané na pravidelnú regeneráciu jeho fyzických a duševných síl. Táto starostlivosť sa zabezpečuje poskytovaním preventívnej rehabilitácie v troch formách. A to formou rekondičného pobytu s kúpeľným režimom na 21 dní, rekondičného pobytu v zariadeniach v pôsobnosti rezortu obrany či v zariadeniach určených rezortom alebo formou aktívneho odpočinku na území Slovenska na 14 dní.
Novela má za cieľ ustanoviť, že vojakovi, ktorý má nárok a záujem o preventívnu rehabilitáciu, sa na základe jeho žiadosti v prvom rade poskytne táto formou rekondičného pobytu s liečebným kúpeľným režimom alebo formou rekondičného pobytu v zariadeniach rezortu. Až následne, ak mu nebude poskytnutá rehabilitácia v týchto zariadeniach, poskytne sa mu preventívna rehabilitácia formou aktívneho odpočinku.
Obmedzenie preposielania zásielok
Doručovanie poštových zásielok Slovenskou poštou bude počas núdzového stavu obmedzené. Vyplýva to z návrhu novely nariadenia vlády SR na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na zabezpečenie riešenia druhej vlny pandémie nového koronavírusu, ktoré v stredu schválil kabinet Igora Matoviča (OĽANO). Dôvodom prijatej novely je snaha o obmedzenie možností šírenia nákazy.
"Návrh nariadenia vlády je reakciou na krízovú situáciu v súvislosti s ochorením COVID-19, ktorá si vyžaduje úpravu podmienok vyberania a distribúcie poštových zásielok odchylne od ustanovení zákona o poštových službách," uviedlo Ministerstvo hospodárstva SR v dôvodovej správe k schválenému materiálu.
Hovorkyňa rezortu hospodárstva Katarína Matejková spresnila, že sa na základe skúseností z prvej vlny pandémie bude zmena týkať najmä zabezpečenia bezkontaktného doručovania zásielok. Vláda v aktuálne platnom nariadení na vykonanie hospodárskej mobilizácie formálne upravila aj názov dokumentu, podľa ktorého sa realizuje financovanie karanténnych opatrení. Po novom sa bude financovanie riadiť usmernením generálneho riaditeľa sekcie krízového riadenia Ministerstva vnútra SR, keďže ministerstvo prehodnotilo názov spracovaného dokumentu.
Podpora pre zahraničných vojakov prijatých u nás
Vláda schválila Koncepciu poskytovania podpory zahraničným ozbrojeným silám (OS) prijatým na území Slovenskej republiky (HNS). Zároveň uložila ministrovi obrany do 31. decembra úlohu zrealizovať medzirezortnú pracovnú skupinu na prípravu návrhu na zriadenie Národnej riadiacej a koordinačnej skupiny na poskytovanie HNS a jej štatútu.
Poskytovanie podpory zahraničným ozbrojeným silám prijatým na území hostiteľskej krajiny (HNS) je medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky. "HNS výraznou mierou prispieva k efektívnemu pôsobeniu spojeneckých ozbrojených síl na jej území, respektíve pri ich presune na územie iného štátu pri príprave a plnení úloh kolektívnej obrany a úloh medzinárodného krízového manažmentu EÚ zo strany členských krajín NATO a členských štátov EÚ," uvádza sa v materiáli z dielne rezortu obrany.
Účelom koncepcie HNS je navrhnúť komplexné systémové opatrenia na úrovni vlády SR na zabezpečenie poskytovania HNS zo strany Slovenska v stave bezpečnosti a pri riešení krízových situácií (čas vojny a vojnový stav) v súlade s medzinárodnými záväzkami SR. Na účely tejto koncepcie sa pod pojmom spojenecké OS chápu zahraničné ozbrojené sily prijaté na území SR.
Poskytovanie HNS pri presunoch spojeneckých ozbrojených síl cez územie SR a medzinárodných cvičeniach bude finančne zabezpečené prostredníctvom ministerstva obrany. Financovanie poskytovania HNS pre iné formy medzinárodnej spolupráce (napríklad odstrašenie potenciálneho protivníka) bude zabezpečené na základe rozhodnutia vlády SR, respektíve Národnej rady SR. Náklady, ktoré vzniknú pri poskytovaní HNS, uhrádzajú štáty, ktorých jednotky sa podieľajú na plnení úloh na území hostiteľskej krajiny, prostredníctvom úhrady ministerstvu obrany.
Vzniknúť by mal nový fond
Od roku 2022 by mal fungovať samostatný poistný fond pre skrátenú prácu. Navrhuje to ministerstvo práce v Koncepcii zavedenia nástroja kurzarbeit, ktorú v stredu predložilo na rokovanie vlády. Kabinet materiál schválil s pripomienkou.
Návrh koncepcie obsahuje viacero možností úhrady daní a odvodov, samotná výška dávky pre zamestnanca má byť približne 80 % jeho čistej mzdy. Na účely zavedenia nového systému poistenia sa navrhuje v Sociálnej poisťovni (SP) vytvoriť nový poistný fond. Do neho by mali prispievať zamestnávatelia so sídlom na území Slovenska, a to bez zvýšenia súčasného odvodového zaťaženia. "Navrhuje sa nahrádzať z nového fondu v zásade náklady zamestnávateľa na zamestnanca v pomere 60 % štát a 20 % zamestnávateľ, pričom 20 % bude predstavovať zníženie mzdy zamestnanca," konštatuje ministerstvo práce v predloženej koncepcii.
Zásadnou podmienkou pre poskytnutie dávky by malo byť podľa návrhu obmedzenie prevádzkovej činnosti, ku ktorej musí dôjsť na základe vonkajších faktorov dočasného charakteru, ktoré zamestnávateľ nevie a nemôže ovplyvniť a v dôsledku ktorých nemôže prideliť prácu v rozsahu najmenej 10 % fondu pracovného času najmenej jednej tretine zamestnancov. V koncepcii sa zvažuje uplatňovanie nového režimu aj vo vzťahu k samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO).
Navrhuje sa, aby sa poistenie skrátenej práce vzťahovalo aj na poberateľov invalidných dôchodkov z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, poberateľov starobných a predčasných starobných dôchodkov, na ktorých sa poistenie v nezamestnanosti nevzťahuje.
Nový poistný fond na účely skrátenej práce sa navrhuje bez zvýšenia súčasného odvodového zaťaženia zamestnávateľa a zamestnanca, a to znížením poistného na poistenie v nezamestnanosti. Základný fond poistenia v nezamestnanosti je totiž dlhodobo prebytkový. Výber poistného sa navrhuje realizovať prostredníctvom SP, ktorá má na to vytvorenú infraštruktúru, a to do času, kým dôjde k realizácii jednotného výberu daní a odvodov prostredníctvom finančnej správy.
Výška poistnej sadzby skrátenej práce má byť podľa predloženého návrhu vypočítaná tak, aby bolo možné za 10 rokov akumulovať v poistnom fonde SP dostatok finančných prostriedkov na ekonomickú krízu rozmerov pandémie nového koronavírusu. Ak by vypukla rovnaká kríza ako v súčasnosti, rezort odhaduje, že výdavky potrebné na podporu ohrozených pracovníkov by dosiahli 1,4 miliardy eur. "Sumu by v prípade povinného poistenia SZČO bolo možné akumulovať v poistnom fonde skrátenej práce za približne 10 rokov pri poistnom vo výške 0,5 %," píše sa v návrhu.
O poistnú sadzbu skrátenej práce má byť znížená sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti. Navrhuje sa zachovať maximálny vymeriavací základ na platenie poistného aj na tento typ poistenia na úrovni 7-násobku priemernej mzdy spred dvoch rokov. Uplatňovanie sektorovo rozdielnej sadzby poistného sa nenavrhuje.
Koncepcia zároveň hovorí aj o podmienkach poskytovania tejto dávky. Zamestnávateľ bude podľa návrhu musieť mať napríklad uhradené odvody do tohto fondu minimálne 24 mesiacov bezprostredne pred podaním žiadosti o dávku skrátenej práce. Pri výplate dávky sa uvažuje o dvoch alternatívach.
Ďalšie pracovné miesta v Detve
Spoločnosť Punch Precision Detva, ktorá je dcérskou firmou belgickej firmy Punch Corporation NV, by mala do roku 2023 vytvoriť v novej prevádzke 352 pracovných miest. Firma plánuje v Detve spustenie výroby hliníkových výkovkov do podvozkov osobných automobilov, na čo dostane od štátu investičný stimul vo výške 4,45 milióna eur. Vyplýva to z materiálu, ktorý v stredu schválila vláda.
Punch chce do konca budúceho roka preinvestovať viac ako 40 miliónov eur, a na tento zámer požadoval od štátu investičnú pomoc vo výške 5,45 milióna eur. Ministerstvo hospodárstva (MH) SR navrhlo schváliť poskytnutie investičnej pomoci v maximálnej hodnote 4,45 milióna eur, z toho vo forme dotácie na dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok v maximálnej výške jeden milión eur a vo forme úľavy na dani z príjmu v maximálnej výške 3,45 milióna eur.
Okres Detva podľa schváleného materiálu patrí k znevýhodneným okresom. V Detve bola v auguste podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny nezamestnanosť na úrovni 7,57 %. Zamestnanie by si v novej prevádzke mohli nájsť aj pracovníci z okresov Lučenec, Poltár či Rimavská Sobota, ktoré v porovnaní nezamestnanosti patria k najhorším na Slovensku.
Akciová spoločnosť Punch Corporation NV je súčasťou skupiny Punch, ktorej tržby v roku 2019 dosiahli takmer 582 miliónov eur. Skupina patrí k svetovej špičke vo vývoji a výrobe automatických prevodoviek. Ku koncu roka 2019 skupina Punch zamestnávala 1580 zamestnancov.
Úprava dotácií má pomôcť cestovnému ruchu
Organizáciám cestovného ruchu (OCR) sa umožní žiadať o dotáciu poskytovanú Ministerstvom dopravy a výstavby (MDV) SR podľa údajov predkrízového roka 2019. Zabrániť by sa tak malo zániku oblastných organizácií cestovného ruchu, ktoré v tomto roku čelia nepriaznivým dôsledkom mimoriadnej situácie spojenej s pandémiou ochorenia COVID-19. Zároveň sa má vytvoriť legislatívny rámec pre tvorbu schém štátnej pomoci, ktorým sa podporia podniky v odvetví cestovného ruchu. Vyplýva to z návrhu zákona o podpore cestovného ruchu, ktorý v stredu schválila vláda spolu s návrhom na skrátené legislatívne konanie.
Novelizáciou zákona dochádza k predĺženiu prechodného obdobia, po skončení ktorého vznikne OCR povinnosť preukazovať každoročne splnenie podmienok podľa zákona s cieľom napomôcť organizáciám čeliť nepriaznivým dôsledkom pandémie.
Pri výpočte výšky poskytnutej dotácie organizáciám cestovného ruchu zo strany rezortu dopravy v rokoch 2022 a 2023 sa umožní vychádzať zo súhrnných údajov o vybraných členských príspevkoch a súhrnnej hodnoty vybratej dane za ubytovanie v roku 2019 pri tých OCR, u ktorých hodnota výberu dane za ubytovanie alebo hodnota vybraných členských príspevkov v rokoch 2020 a 2021 nedosiahli hodnoty dosiahnuté v roku 2019.
Súčasne sa má vytvoriť legislatívny rámec, ktorý umožní ministerstvu tvoriť schémy štátnej pomoci a schémy pomoci "de minimis" pre podniky v odvetví cestovného ruchu. Ministerstvo podľa návrhu pripraví a zašle Európskej komisii (EK) na notifikáciu schému štátnej pomoci podnikom v odvetví cestovného ruchu, alebo pripraví a zašle Protimonopolnému úradu SR na notifikáciu schému minimálnej pomoci podnikom v odvetví cestovného ruchu, určenú na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami. Vytvorenie týchto schém je podľa MDV nevyhnutné na zníženie negatívnych dosahov pandémie na odvetvie cestovného ruchu a pre podniky v ňom fungujúce.
"Odvetviu cestovného ruchu hrozí po dvoch opätovných uzatvoreniach prevádzok opatreniami Úradu verejného zdravotníctva SR bezprostredný kolaps, ktorý bude mať za následok výrazné hospodárske straty pre SR. Prejaví sa najmä krachom podnikov v cestovnom ruchu, spojeným s výrazným prepúšťaním, zvýšenými výdavkami a zníženými príjmami na strane štátu," konštatuje MDV v návrhu na skrátené legislatívne konanie. Situáciu podľa rezortu zhoršuje skutočnosť, že odvetviu cestovného ruchu nebola poskytnutá žiadna špecifická finančná pomoc, aj napriek tomu, že to EK dôrazne odporúča.
