BRATISLAVA - Správu zaisteného majetku má zabezpečovať nový úrad pod Ministerstvom spravodlivosti (MS) SR. Do Trestného zákona sa majú pridať nové trestné činy ohýbania práva a prikrmovania. Vyplýva to z návrhu zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku, ktorý v stredu schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. V rámci legislatívy upravili aj ukladanie trestov v prípade spáchania trestného činu počas núdzového stavu.
V súvislosti s novým úradom pre správu zaisteného majetku sa majú rozšíriť inštitúty slúžiace na zaistenie majetku, určeného na páchanie trestných činov alebo ktorý je výnosom z trestnej činnosti, okrem iného aj zaistenie nehnuteľnosti. Zaviesť sa má režim správy majetku zaisteného najmä v trestnom konaní, pričom táto právna úprava sa má používať aj v rámci iných procesov, ako sú napríklad daňové konanie, výkon medzinárodných sankcií či preukazovanie pôvodu majetku. Návrhom zákona sa tiež vykonáva transpozícia a implementácia právne záväzných aktov Európskej únie.
Nové trestné činy
Ďalšou novinkou je trestný čin ohýbania práva. Ten má za cieľ trestať vážne svojvoľné rozhodnutie zo strany sudcu alebo rozhodcu. Novým trestným činom by mal byť aj trestný čin takzvaného prikrmovania, ktorý by mal trestať prijatie a poskytnutie nenáležitej výhody. Návrhom legislatívy sa upravuje aj trestný čin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti a trestný čin nepriamej korupcie.
Z legislatívy vyplýva, že trestné činy spáchané počas núdzového stavu, za ktoré hrozia vysoké tresty, by sa mohli špecifikovať. Úpravou Trestneho zákona poslanci dosiahli, že prísnejší trestný postih spôsobený naplnením pojmu "za krízovej situácie" sa má aplikovať len u tých trestných činov, ktoré boli spáchané v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom alebo výnimočným stavom. Nemá tak dochádzať k ukladaniu trestov v zrejmom nepomere k závažnosti nesúvisiacich činov v rozpore s účelom zákona a účelom samotného trestu.
Do Trestného poriadku sa má tiež zaviesť výslovná právna úprava uvádzania pomeru hlasovania v rozsudkoch súdu, ako aj právo na vyjadrenie odlišného názoru v prípade rozsudkov súdu v trestných veciach. Do Trestného poriadku má tiež pribudnúť úprava o zmene sudcu či senátu. Ak sa zmenil samosudca alebo sa zmenilo zloženie senátu a obžalovaný so zmenou nesúhlasil, hlavné pojednávanie sa má vykonať znova.
Pribudli aj ďalšie zmeny
Trestný poriadok sa má meniť aj v úprave o zápisnici. Ak je to potrebné na posúdenie dôveryhodnosti výpovede, v zápisnici sa majú po novom poznamenať aj okolnosti, ktoré výpoveď takejto osoby sprevádzali, "najmä jeho nerečové prejavy pri výpovedi, zvýšené prejavy nervozity, prípadne prejavy vplyvu alkoholu či iných omamných látok, alebo psychotropných látok".
V stredajšom hlasovaní sa ešte otvorila rozprava, v ktorej poslanec Juraj Gyimesi (OĽANO) podal pozmeňujúci návrh, ktorý poslanci schválili. Po novom sa teda spresňuje aj to, čo sa považuje za nenáležitú výhodu. Tou nebude prijatie plnenia služby alebo daru, ktoré bude zapísané v registri darov, ktorý bude viesť príslušná inštitúcia. Podrobnosti o spôsobe vedenia tohto registra, jeho náležitosti, spôsob zverejnenia bude podrobne riešiť vykonávací predpis Ministerstva spravodlivosti SR.
Zákon má byť účinný od 1. januára 2021, pričom účinnosť týkajúca sa zriadenia nového úradu pre správu zaisteného majetku má byť od 1. augusta 2021.
Podľa ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí) je prijatie zákona jasným signálom, že nadobúdať majetok s trestnou činnosťou už prestane byť na Slovensku lukratívne. S návrhom súvisia podľa nej zmeny v ústave, ktorými sa vytvárajú nástroje pre Súdnu radu SR, aby mohla preveriť majetky u sudcov, kde sú dôvodné podozrenia, že boli nadobudnuté nelegálne. Zmeny podľa nej umožnia aj vyvodzovanie disciplinárnej zodpovednosti nielen pre sudcov, ale aj prokurátorov, notárov či advokátov.
