CHARTÚM - Nelegálni zlatokopi zničili v Sudáne pomocu ťažkej techniky dvetisíc rokov staré archeologické nálezisko. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá upozornila, že rabovaním trpí aj mnoho ďalších starovekých vykopávok v tomto africkom štáte.
Miesto zvané Džabal Marágha, nachádzajúce s v saharskej púšti zhruba 270 km od hlavného mesta Chartúm, bolo podľa odborníkov v staroveku zrejme malou osadou alebo kontrolným stanoviskom. Sudánska správa pamiatok a múzeí uviedla, že minulý mesiac na mieste objavila dva bagre a päť ľudí, ktorí vykopali asi 17 metrov hlboký a 20 metrov široký dlhý príkop. "Kopali s jediným cieľom - nájsť zlato. Urobili niečo zlé a by ušetrili čas, použili pri tom ťažkú techniku," povedal archeológ Habab Idrís Ahmed, ktorý na mieste pracoval od roku 1999. Z pôvodného náleziska po nájazde zlatokopov prakticky nič nezostalo.
Sudánski archeológovia upozorňujú, že skaza náleziska nie je ojedinelá a je súčasťou narastajúceho problému. Lokalita Sají, ktorá leží na 12 km dlhom ostrove na rieke Níl a kde sa nachádzajú stovky hrobiek, bola vyplienená a zničená. "Z tisícok viac či menej známych miest v Sudáne bolo najmenej sto zničených alebo poškodených," skonštatoval riaditeľ sudánskeho úradu pre pamiatky a múzeá Hatím Núr. Nedostatočná ochrana z pamiatok podľa neho robí ľahkú korisť pre rabujúce bandy. Častým terčom plienenia bývajú aj odľahlé cintoríny. Zákony na ochranu archeologických pamiatok sa nedarí plne vymáhať. I ťažiari, ktorí zničili nálezisko Džabal Marágha, boli nevedno prečo bez obvinení prepustení na slobodu.
Staroveké civilizácie v dnešnom Sudáne postavili viac pyramíd než tie v Egypte. Na rozdiel od egyptských archeologických lokalít nie sú ale až tak známe ani turisticky navštevované. Vykopávky v Meroe, niekdajšom hlavnom meste starovekého núbijského kráľovstva Kuš, sú pritom od roku 2011 zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Lokalita Džabal Marágha, vzdialená asi 200 km od Meroe, pochádza z takzvaného merojského obdobia z rokov 350 p.n.l. až 350 n.l. Sudán je tretím najväčším producentom zlata v Afrike. Vláda z jeho ťažby vlani utŕžila 1,2 miliardy dolárov. Ilegálne výkopy údajne podporujú niektorí podnikatelia a dokonca aj miestne úrady, ktoré poskytujú hľadačom pokladov ťažobnú techniku.
