BRATISLAVA - Už onedlho sa prehupneme do meteorologického leta - pre teplotu vzduchu najvhodnejšiu časť roka na to, aby mohla v priebehu dňa vystúpiť na skutočne vysokú hodnotu. Obdobia, keď sa tak dialo nepretržite deň za dňom, trvali v minulosti na Slovensku aj naozaj veľmi dlho.
Najpríznačnejším atribútom najteplejšej časti roka sú vysoké hodnoty teploty vzduchu. V podmienkach Slovenska sa stretávame s letnými (≥ 25,0 °C), tropickými (≥ 30,0 °C) a tzv. supertropickými (≥ 35,0 °C) dňami.
Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) prišiel so zaujímavým príspevkom, v ktorom sa zameriava práve na súvislé obdobia spomenutých charakteristických dní, význačné svojim extrémne dlhým trvaním, ktoré boli zaregistrované na území našej krajiny.
Analyzované boli údaje zo všetkých meteorologických staníc s klimatologickým programom meraní a pozorovaní v rámci klimatickej databázy SHMÚ z obdobia prevažne od roku 1951 (v prípade niekoľkých staníc aj staršie) do súčasnosti.
Najdlhšie súvislé obdobia letných dní
SHMÚ odvolávajúc sa na odbornú literatúru píše, že až doteraz najdlhším známym súvislým obdobím letných dní na Slovensku bola 47-dňová séria z Hurbanova v lete 1992. „Vtedajšia séria však na niektorých ďalších meteorologických staniciach v nižšie položených lokalitách západnej polovice Slovenska trvala ešte o čosi dlhšie (najviac, až 50 dní, v Podhájskej), pričom niekde sa natiahla aj do prvého dňa meteorologickej jesene.“
Táto významná sekvencia letných dní v kontexte celého leta 1992 je dnes v slovenskej klimatológii symbolicky považovaná za prelomovú udalosť a akýsi pomyselný vstup do éry nových, zreteľne sa otepľujúcich klimatických podmienok. Leto 1992 totiž aj vďaka nej skončilo ako v tom čase najteplejšie u nás s veľmi veľkým odstupom od dovtedy najteplejších liet.
Pokorenie najdlhšej série z roku 1992 napokon prinieslo leto 2013. „V jeho priebehu na dvoch meteorologických staniciach dosiahla teplota vzduchu letnú hodnotu nepretržite počas obdobia s extrémnou dĺžkou výrazne za hranicou 50 dní. V Dolných Plachtinciach to bolo až bezprecedentných 57 letných dní za sebou,“ skonštatoval hydrometeorologický ústav.
Sledované pomery boli v lete 2013 najpozoruhodnejšie vo východnej časti Podunajskej nížiny a v južnej časti stredného Slovenska (Juhoslovenská kotlina). Práve tieto oblasti sú z pohľadu kontinuálneho registrovania vysokých maxím špecifickou oblasťou.
SHMÚ uvádza, že ide o orograficky lepšie chránené lokality, kam sa po prechode studených frontov, ktoré typicky ukončujú obdobie vysokých teplôt, dostáva chladnejší vzduch od západu až severu najťažšie (najneskôr). V týchto lokalitách v závetrí karpatského oblúka sa taktiež zvykne vykytovať slabší vietor, menej zrážok, rýchlejší rozpad oblačnosti a dlhší slnečný svit. Účinok chladnejšej vzduchovej hmoty tu preto nemusí byť natoľko výrazný.
Na východnom Slovensku (Východoslovenskej nížine) mal doposiaľ najdlhší zaznamenaný neprerušený výskyt letnej hodnoty teploty vzduchu na konkrétnej stanici trvanie 47 dní (Michalovce v roku 2003 a Orechová v roku 2018). „Je veľmi pozoruhodné, že minimálne 47-dňová, teda vyše poldruha mesiaca trvajúca súvislá séria letných dní sa vyskytla na aspoň jednej z meteorologických staníc Slovenska už v piatich rokoch: 1992, 1995, 2003, 2013 a 2018,“ poznamenali meteorológovia.
Najdlhšie súvislé obdobia tropických dní
Najosobitejšou črtou a pravdepodobne najväčšou anomáliou mimoriadne teplého leta 1994 bolo dosiahnutie extrémne dlhých neprerušených období s tropickými dňami s výnimočným plošným rozsahom výskytu, a z tohto hľadiska si dané leto napokon svoju poprednú pozíciu drží dodnes.
„Rekordný 22-dňový súvislý sled tropických dní bol zaznamenaný konkrétne na piatich staniciach, spomedzi ktorých bola séria najintenzívnejšia v Milhostove. Na prevažnej väčšine najexponovanejších staníc na zvyšku nášho územia trvala vtedajšia tropická séria nepretržite 19 dní,“ vyčíslil SHMÚ.
K situácii do istej miery veľmi podobnej tej z roku 1994, došlo v lete 2018. Podľa odborníkov dĺžka trvania súvislej staničnej série tropických dní sa na Východoslovenskej nížine zastavila v maxime na 21, na Podunajskej nížine a v Juhoslovenskej kotline to bolo znovu 19 dní.
„Špecifikum východného Slovenska z pohľadu kontinuálneho dosahovania veľmi vysokých denných maxím teploty vzduchu tkvie predovšetkým v tom, že poveternostné fronty, prichádzajúce od západu a severozápadu a typicky prerušujúce obdobie horúčav, sa do tohto priestoru neraz ani nedostanú, prípadne ho dosiahnu v značne zoslabenej podobe,“ doplnili meteorológovia.
Ak je počas neprerušeného, minimálne 5-dňového staničného obdobia tropických dní dosiahnutá teplota vzduchu 35 °C kdekoľvek na Slovensku, ide o zaznamenanie vlny horúčav na našom území. „22-dňová séria tropických dní z leta 1994, počas ktorej maximá na Slovensku dosiahli hodnotu aj 38 °C, je tak súčasne doteraz najdlhšou zaznamenanou vlnou horúčav u nás,“ uviedol SHMÚ s odvolaním sa na definície meteorológa a klimatológa Lapina a kol.
Najdlhšie súvislé obdobia supertropických dní
Dni s maximom teploty vzduchu ≥ 35 °C sa v posledných 30 rokoch začali objavovať čoraz častejšie a prirodzenou snahou bolo markantne sa zväčšujúcu množinu takýchto dní kategorizovať. Vznikol tak pojem tzv. supertropického dňa.
Priestorovo najvýznamnejšiu súvislú sériu supertropických dní podľa SHMÚ zažilo Slovensko v auguste 2015 s trvaním do 10 až 11 dní na značnom počte meteorologických staníc v rôznych častiach krajiny.
Historický extrém však náleží inej, už skôr diskutovanej udalosti: v rámci enormne dlhej série tropických dní v roku 1994 bolo v Dudinciach dokonca zaregistrovaných 13 supertropických dní v rade. „Dudince patria klimaticky medzi de facto unikátne polohy z pohľadu výskytu intenzívnych horúčav, s častým menším rušením denného vzostupu teploty vzduchu (veľmi nízka nadmorská výška, pohoriami aj lokálnym terénom chránená záveterná poloha, bežne menej oblačnosti),“ objasnili odborníci na počasie.
Okrem už uvedených prípadov v rokoch 1994 a 2015 sa aspoň týždeň dlhé obdobie s neprerušeným výskytom supertropických dní na niektorej zo slovenských meteorologických staníc vyskytlo ešte v rokoch 2000 (v Rimavskej Sobote - 7 dní), 2007 (najdlhšie v Dolných Plachtinciach a Rimavskej Sobote - 8 dní) a 2012 (najdlhšie v Hurbanove a Veľkých Ripňanoch - 9 dní).
Výskyt na Slovensku ako celku
Súčasťou nedávneho hodnotenia meteorológa Faška a kol. (2019; za obdobie 1951–2018) boli súvislé periódy letných, tropických a supertropických dní na Slovensku ako celku, kde sa pre každý deň berie do úvahy, najvyššie zaznamenané maximum teploty vzduchu v celej sieti našich meteorologických staníc.
Takto chápaná najdlhšia súvislá perióda letných maxím na Slovensku trvala až 82 dní (v roku 2018), v prípade tropických maxím až 38 dní (rovnako v roku 2018) a v prípade supertropických maxím 13 dní (v roku 1994).
