Je repka olejná skutočne žlté zlo? Poľnohospodári obhajujú pestovanie tejto plodiny

Nesprávne interpretované fakty a len všeobecné konštatovanie, že repka je zlo, neobstojí pred poľnohospodárskou verejnosťou, vedcami, odborníkmi z akademickej obce, ktorí vyučujú budúcich poľnohospodárov a agronómov o zásadách pestovania poľnohospodárskych plodín a skutočnom význame plodín pre celé pôdohospodárstvo. Uvádza to Poľnohospodárska a potravinárska komora v tlačovej správe.

Nesprávne interpretované fakty stavajú podľa ich vyjadrenia poľnohospodárov na pranier a spochybňujú skutočný význam a dôvod pestovania toľko neprávom kritizovanej repky olejnej. 

Plochy klesajú

Podľa Zelenej správy za rok 2019 je celková výmera poľnohospodárskej pôdy približne 1 920 000 hektárov, z toho výmera ornej pôdy približne 1 350 000 hektárov. Repka olejná sa v pestovateľskej sezóne 2020/2021 pestuje na úrovni 142-tisíc hektárov. Jej plochy však klesajú. 

"V čase, kedy sa výroba biopalív začínala (rok 2009), sa začalo radikálne znižovanie osiatych plôch, pričom Slovensko nie je vôbec krajina, kde by sa pestovalo veľa repky v porovnaní s niektorými inými krajinami napriek tomu, že leží v tzv. „repkovej oblasti“, čiže má vhodné klimatické podmienky na jej pestovanie. V niektorých nemeckých spolkových krajinách sa repka pestuje až na 20 percentách poľnohospodárskej plochy," uvádza SPPK.

Pokiaľ poľnohospodári neporušujú pravidlá Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, premietnuté do národnej legislatívy, a samozrejme príslušné ustanovenia Smernice 2009/28/ES v znení Smernice 2015/1513/ES, akékoľvek námietky voči objemu pestovania repky či iných plodín sú v podstate námietkami voči platnej legislatíve EÚ, dodávajú vo vyjadrení.                

Fakty o repke olejnej

• v osevnom postupe má nezastupiteľné miesto, je významná predplodina pre obilniny, najmä pre pšenicu. V zdravom osevnom postupe by jej malo byť 12,5 - 15 percent. 
• má významné protierózne účinky, na poli je 10 až 11 mesiacov, má bohatý koreňový systém, je zdrojom organickej hmoty pre pôdu.
• je významná medonosná plodina, ktorá úhyn včiel nespôsobuje. Úhyn včiel pri pestovaní repky spôsobuje podľa SPPK častokrát absencia komunikácie medzi poľnohospodárom a miestnym včelárom. Chemicky sa ošetrujú všetky plodiny, či je to repka, kukurica alebo ovocie v sade. Všetky používané prípravky a ich aplikácia sa riadia schváleným a kontrolovanýmpostupom zo strany štátnych úradov. Ak dochádza k individuálnym deliktom zo strany pestovateľov, ide o pochybenie jednotlivcov a nie o schválenú farmársku prax.
• monokultúrou v poľnohospodárstve je pestovanie tej istej plodiny niekoľko rokov po sebe. Žiadny poľnohospodár na Slovensku toto nemôže a ani neurobí – zničil by si pôdu a došlo by k premnoženiu škodcov viazaných na jeden druh rastliny pre reguláciu výskytu burín a chorôb.

Repka a životné prostredie či chov zvierat

• Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora uvádza, že až 39 percent krmív (hlavne sójové GMO šroty) sa k nám plaví na veľkých lodiach cez pol zemegule. "Nikomu nevadí, ako tento obchod zásadne znečisťuje planétu. Kto sa zamyslel nad tým, či nie je náhodou lepší repkový šrot na kŕmenie hovädzieho dobytka zo slovenskej repky ako dovezené sójové šroty?" uviedli v tlačovej správe.

Repka a dotácie  

• repka nemá podľa SPPK vyššiu podporu ako iné plodiny, jej pestovateľ poberá iba najnižšiu podporu (jednotnú platbu na plochu). V SR nemá nárok na ďalšie podpory, ak nie je pestovaná v ekologickom poľnohospodárstve, ale to majú aj iné plodiny, takže absolútne nie je zvýhodnená.
• to, že je (nielen pri repke) v SR podpora na plochu a že je tu 20 rokov, nie je nič zlé, pretože je to v súlade s celoeurópskym dotačným systémom, vyjadrila sa SPPK. Štát mal podľa poľnohospodárov investovať do štátnej spracovateľskej kapacity repky, aby ju spracoval doma alebo mal podporiť rozvoj spracovania repky na jedlé oleje pre subjekty pôsobiace na trhu. 
• Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora vyhlasuje, že je za to, aby štát viac podporoval iné plodiny, napríklad vinice, sady, chmeľ, zeleninu. SPPK podľa ich slov dlhodobo upozorňuje na sektory zeleninárstva, ovocinárstva, chmeľníc, agrolesníckych systémov, ale výraznejšia podpora zo strany štátu zatiaľ podľa nich neprichádzala. 

"Dlhodobý pokles výroby zeleniny v SR má viacero dôvodov, no pestovanie surovín na výrobu biopalív ním určite nie je. V podmienkach Slovenska sú to: objemy dovážanej lacnej zeleniny zo zahraničia a problém s realizáciou/predajom produkcie na domácom prípadne zahraničnom trhu," uvádza ďalej SPPK.

S tým súvisí podľa SPPK obchodná politika obchodných reťazcov a tiež podpora poľnohospodárov zo strany štátu, ktorá  v porovnaní so západnými krajinami EÚ je celkovo nižšia, čím sa znižuje konkurencieschopnosť slovenských farmárov voči farmárom z okolitých krajín. Výška národných doplatkov k dotáciám z fondov z EÚ je národnou respektíve politickou záležitosťou a nie výlučnou záležitosťou agrorezortu.

Repka a praktické hľadisko

• podľa SPPK nie je pravda, že poľnohospodár nič nerobí, keď pestuje repku – lebo seje a ošetruje. "Poľnohospodár nevykazuje žiadnu činnosť, ak má úhor. Je pravda, že repka je menej náročná na prácu ako napr. sad alebo zelenina (keďže sa dá „nalinkovať“ jej manažment), ale v takomto režime sa pestujú aj obilniny a tie nie sú kritizované. Napr. jačmeň jarný je z hľadiska erózie horší ako repka – tak prečo tá kritika repky?" dodali.

Repka a jej spracovanie podľa SPPK

• nie je pravda, že na Slovensku neexistuje žiadny spracovateľ repky
• na Slovensku sa spracuje vyše 200 tisíc ton repkového semena, čo je asi polovica toho, čo sa tu dopestuje. Z toho sa vyrobí vyše 90 tisíc ton oleja a približne 100 tisíc ton repkových šrotov, ide o  prímes do krmiva pre hospodárske zvieratá, ktorá je bohatá na bielkoviny.
• olej sa ďalej spracúva u biopalivárov na metylester repkového oleja a ten sa primiešava do nafty, aby sa  znížili emisie (do 70% v porovnaní s fosílnym palivom) a zároveň aby SR splnila cieľ obnoviteľnej energie v mixe.

"Nie všetko, čo na žlto svieti na poliach, je v skutočnosti kvitnúca repka olejná. Žltý kvet má aj horčica, ktorá tiež v týchto dňoch kvitne na poliach," uzavreli poľnohospodári.