PRAHA - Režisér Juraj Jakubisko sa pred pár rokmi podrobil náročnej operácii srdca a dnes sa dožíva 82 rokov. Ako však aktuálne prezradil, jeho narodenie sprevádza nevyriešená záhada...
Juraj Jakubisko sa narodil 30.apríla 1938 Kojšov na východe Slovenska. Ako ale vyšlo najavo, možno svoje narodeniny oslavuje trochu predčasne. „Ja keď som sa narodil, tak v mojej rodnej dedine Kojšov nemali hodiny. A ja som sa narodil v noci. A nikto nevedel, či to bolo pred polnocou alebo po polnoci. Takže nikto nevie či som sa narodil na deň čarodejníc (30. 4.) alebo na deň práce (1. 5.). Doteraz to neviem,” s úsmevom povedal v nedávnom rannom vysielaní televízie Joj.
Jakubisko je známy multižánrovosťou – je slovenský filmový režisér, scenárista, kameraman, ale je aj výtvarník. Vyštudoval Strednú umelecko-priemyselnú školu v Bratislave, najskôr sa dostal na grafiku, potom prestúpil na fotografiu. Neskôr sa dostal do Prahy na FAMU – odbor réžia, následne si pridal aj kameru a vyštudoval VŠ v oboch odboroch.
Najzaujímavejšie a nanešťastie veľmi krátke obdobie v Jakubiskovej doterajšej kariére bolo medzi rokmi 1967 až 1970. Za tento čas dokončil tri významné filmy, a to – Kristove roky, Zbehovia a pútnici a Vtáčkovia, siroty a blázni – okrem snímky Kristove roky sa filmy dostali do trezora a diváci ich mohli vidieť až po nežnej revolúcii.
V roku 1970 dostal Jakubisko zákaz točiť hrané filmy a po zákaze bol presunutý do Krátkeho filmu v Bratislave. Ale aj tvorba krátkych či dokumentárnych filmov bola prísne redukovaná, nemohol sa naplno rozvíjať. Témy boli ideologické, diktované zhora. Avšak aj v týchto filmoch vidieť Jakubiskov rukopis v štýle symbolov a obraznosti.
Po 10 rokoch opäť je pripustený k hranému filmu – Postav dom, zasaď strom. Scenár mu však bol pridelený. Scenár bol predurčený na gýčový film. Preto sa ho Juraj Jakubisko spolu s Luborom Dohnalom rozhodli prepísať. Meno Lubora Dohnala v titulkoch nikdy nefigurovalo z toho dôvodu, aby mu nestopli činnosť. Film opäť stiahli do trezoru a Jakubisko dostal sankcie.
Činnosť Jakubiskovi nezastavili, ale mohol točiť len rozprávky, komédie a historické filmy. Nato v roku 1979 natočil komediálnu trilógiu Nevera po slovensky, neskôr Tisícročnú včelu (1983) a slovenskú najznámejšiu rozprávku Perinbaba (1985), potom prišiel Pehavý Max a strašidlá (1987) a Sedím na konári a je mi dobre (1989).
Po páde socializmu Jakubisko natočil veľa ďalších filmov ako napr.: Nejasná správa o konci sveta (1997), Post Coitum (2004), Báthory (2008) - v čase uvedenia bol film najdrahším slovenským filmom. Išlo zároveň o koprodukčnú spoluprácu Slovenska, Česka, Maďarska a Veľkej Británie. Juraj Jakubisko sa podľa jeho vlastných slov držal historických údajov a známych faktov, ale biele miesta zaplnil svojou fantáziou. Film zaznamenal divácky úspech (so zárobkom cez 5 miliónov eur sa stal po tejto stránke najúspešnejším Jakubiskovým filmom).
Momentálne Jakubisko dokončil v spolupráci s televíziou Joj pokračovanie Perinbaby, ktoré nazval Perinbaba a dva svety. „Perinbaba je už hotová, nakrútená. My sme počítali, že pôjde na veľkonočné sviatky, ale všetko sa pohlo ďalej, tak budem rád, ak ju uvidíme na ten termín, ktorý sme si stanovili, a to je v decembri, lebo je to typický vianočný film. Perinbaba je pre mňa nesmierne dôležitá. Podľa mňa bude tento film dokonca aktuálny, pretože sa v ňom odráža poloha sveta,” povedal Jakubisko na obrazovkách Jojky.
Vďaka súčasným filmovým technológiám tvorcovia oživia pôvodnú Perinbabu s tvárou talianskej herečky Giulietty Masiny. Špeciálne efekty sú však použité v celom filme: „Trochu sa bojím, či už toho nie je veľa. Dávame tam toľko fantázie, že mám pocit, že sa musím začať mierniť. Človek, keď môže, si potom začne strašne vymýšľať,” uviedol režisér.
Jakubisko je považovaný za slovenského Felliniho, sám Fellini o ňom povedal: „Vo filmoch Juraja Jakubiska sa iracionálne, záhadné a pocitové stáva tak prirodzeným, ako je život sám. Nie každý z nás má to šťastie mať Jakubiskovo oko, ktoré dokáže vidieť záhadné, neočakávané a fantastické, dokonca aj v každodennom, obyčajnom živote.“
Jakubisko má dve deti - Jeanette pochádza z jeho prvého manželstva a Jorik z manželstva s jeho celoživotnou láskou Deanou Jakubiskovou (62), s ktorou je od roku 1985.
V roku 2014 utiekol zubatej, v máji mu transplantovali srdce, bolo to v jeho 74 rokoch, a tak sa Jakubisko v tom čase stal najstarším mužom s transplantáciou srdca na svete.
