BRATISLAVA - Pád komunistického režimu priniesol okrem pozitívnych aspektov a návratu politickej plurality alebo možnosti slobodne cestovať aj niektoré negatíva. Jedným z nich je nárast kriminality.
Ako vyplýva zo štatistík kriminálne polície, v období rokov 1981 až 1989 neprekračoval počet trestných činov spáchaných na Slovensku číslo 50 000. Už v roku 1990 však policajti evidovali okolo 70 000 spáchaných trestných činov. Následne trestná činnosť naďalej rástla, pričom v roku 1993 evidovali rekordný počet 146 193 trestných činov.
Následne podľa policajných štatistík začala trestná činnosť mierne klesať, pričom v roku 2000 klesla pod hranicu 90 000. Po tomto roku však začala trestná činnosť opäť stúpať, pričom v roku 2004 zaznamenali 131 224 trestných činov, teda druhý najvyšší počet od pádu komunistického režimu. Odvtedy trestná činnosť opätovne postupne klesala, v roku 2018 bolo evidovaných niečo cez 61 000 trestných činov.
Český bezpečnostný expert Andor Šándor v tejto súvislosti uviedol, že nárast kriminality po roku 1989 je výsledkom viacerých faktorov. „S nadobudnutou slobodou prišlo k uvoľneniu mravov a celkovo postoju k zákonom. Veľa ľudí sa prestalo báť,“ povedal. Podľa Šándora tiež bolo toto obdobie poznamenané stratou reputácie polície pre previazanosť s minulým režimom a nepostačujúcimi zákonmi, ktoré nereagovali dostatočne na spoločenské zmeny. Napríklad rozmach ekonomickej trestnej činnosti podľa neho súvisel s prepojením politikov a „bielych golierov“.
Systém zbrutálnel
„Takými boli napríklad Marian Kočner, Radovan Křejčíř (český podnikateľ, momentálne vo väzení v Južnej Afrike) alebo František Mrázek (český podnikateľ zavraždený v roku 2006),“ povedal Šándor s tým, že v 90-tych rokoch „celý systém zbrutálnel“. Podľa neho mali tiež na zvýšení počtu trestných činov po roku 1989 aj amnestie vtedajšieho prezidenta Václava Havla. „Mnoho prepustených sa za nejaký čas do väzenia vrátilo, samozrejme, po spáchaní ďalších trestných činov,“ zdôraznil
Pokiaľ ide o objasnenosť trestnej činnosti, v osemdesiatych rokoch priemerne podľa štatistík dosahovala skoro 90 percent. V deväťdesiatych rokoch však poklesla na úroveň okolo 36 percent. Momentálne je na úrovni okolo 60 percent. Šándor však v tejto súvislosti dodal, že nie je možné povedať, nakoľko bol údaj o objasnenosti z doby pred rokom 1989 dôveryhodný a nakoľko išlo o propagandu.
