BRATISLAVA - Zákon, ktorým sa predlžuje moratórium na predvolebné prieskumy zo 14 na 50 dní, doručili do prezidentskej kancelárie v pondelok. Napriek tomu, že v parlamente zákon prešiel, opozícia i mimoparlamentné strany nesúhlasia. Novelu kritizujú ostro aj mimovládne organizácie, politológovia, sociológovia aj časť koalície, najmä Most-Híd. Prezidentka Zuzana Čaputová sa dnes k zmene zákona vyjadrila na brífingu v prezidentskom paláci.
Prezidentka Zuzana Čaputová má teraz čas na rozhodnutie do 19. novembra. Rozhodnutie však zrejme padne skôr. Ak prezidentka zákon vráti na prerokovanie parlamentu, na opätovné schválenie budú potrebné hlasy nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Opozícia, mimoparlamentné strany a dokonca aj časť koalície schválené predĺženie moratória ostro kritizujú.
Prezidentka vracia novelu zákona, podľa ktorej sa mení dĺžka volebného moratória do parlamentu
Pokiaľ parlamentu prelomí veto, Čaputová využije svoje právo a podá návrh na Ústavný súd a požiada ÚS, aby zákon zrušil.
VIDEO Vyjadrenie prezidentky Čaputovej k volebnému moratóriu
„Som presvedčená o tom, a to bol aj dôvod vetovania príslušného ustanovenia, že je v rozpore s viacerými právami garantovanými Ústavou SR,“ zdôraznila prezidentka. Hlava štátu si myslí, že návrh je v rozpore napríklad s právom na informácie či právom na zhromažďovanie a šírenie informácií. Dodala, že podľa nej potláča politickú súťaž a je aj v rozpore s princípom právnej istoty.
Ak sa parlament nestotožní s jej pripomienkami a prelomí jej veto, využije svoje oprávnenie a podá návrh na Ústavný súd. „Zároveň požiadam Ústavný súd, aby pozastavil účinnosť tohto ustanovenia,“ zdôraznila. Čaputová vysvetlila, že podpísanie zákona by nebol správny krok. „Bolo by možné ho akoby podpísať a rovno ho poslať na Ústavný súd. Nemyslím si, že by to bol správny krok. Podpis prezidentky republiky pod zákonom znamená akceptáciu toho znenia a stotožnenie sa s jeho obsahom,“ povedala s tým, že sa s návrhom nestotožňuje a vidí v ňom rozpor s ústavou.
Na otázku, či má dôveru v ÚS, odpovedala, že ju chce mať. „Viem, že teraz čelíme procesu, dúfam, že sebaočisty justičných orgánov, osobitne. Ale viem, že v justičných orgánoch pracujú aj ľudia, ktorí sú schopní a hodnotovo správne nastavení,“ tvrdí prezidentka.
Podľa Richtera moratórium potrebujeme
Minister práce Ján Richter si myslí, že parlament by mal 50-dňové moratórium na prieskumy opätovne schváliť. Prezidentka SR Zuzana Čaputová predĺženie moratória zo 14 na 50 dní vetovala, parlament sa ním má opäť zaoberať. „Potrebujeme predĺžené moratórium. Či to má byť desať, 15, 20, 100 dní a tak ďalej, v tomto prípade by mali povedať skôr odborníci. Ja si myslím, že tie prieskumy zásadne ovplyvňujú voličov a ovplyvňujú aj preto, lebo viaceré sú veľmi pochybné. Nechcem povedať otvorene, že kúpené v prospech niekoho, ale minimálne vyvolávajú isté pochybnosti, a preto sa hľadajú aj takéto opatrenia,“ povedal Richter.
SaS víta veto Čaputovej
Strana Sloboda a Solidarita víta, že prezidentka Čaputová vrátila do parlamentu novelu zákona, ktorá zavádza 50-dňový zákaz predvolebných prieskumov. „Oceňujeme, že pani prezidenta vypočula našu výzvu a nepodpísala päťdesiatdňové moratórium na prieskumy, ktoré je podľa nás absurdné a v zjavnom rozpore s Ústavou SR. Ak však vládne strany s podporou kotlebovcov prelomia veto prezidentky, sme pripravení koordinovať s pani prezidentkou kroky na podanie tohto zákona na Ústavný súd,“ uviedol podpredseda NR SR za SaS a tímlíder strany pre zahraničnú politiku a politický systém Martin Klus. Strana SaS si navyše myslí, že takéto zásadné zmeny by sa mali prijímať na základe konsenzu a nemali by sa prijímať len štyri mesiace pred voľbami.
Zákaz prieskumov nemá v Európe obdobu
Prezidentka sa už predtým vyjadrila, že dĺžka zákazu zverejňovania predvolebných prieskumov, ktorú schválil parlament, nemá v Európe obdobu. Zároveň povedala, že má vážne pochybnosti o tejto zmene. „Tá lehota je mimoriadne dlhá, nemá to v Európe obdobu. Mám vážny problém z hľadiska ústavnosti takejto právnej úpravy,“ vyhlásila pred novinármi v Martine. Za predĺženie moratória na zverejňovanie prieskumov verejnej mienky zo 14 na 50 dní hlasovali poslanci Smeru, Slovenskej národnej strany a ĽSNS.
Most opätovné schválenie predĺženia moratória nepodporí
Predseda Mosta-Híd Béla Bugár navrhne poslaneckému klubu, aby v prípade, že prezidentka vetuje zákon o predĺžení moratória, nehlasoval za jeho opätovné schválenie. Povedal to dnes novinárom s tým, že to, že Ľudová strana Naše Slovensko hlasuje s koalíciou, je zlá vizitka do budúcnosti. „Považujem za veľmi zlé to zvýšiť na 50 dní,“ skonštatoval Bugár v súvislosti s moratóriom. Zatiaľ nepovedal, či sa v tejto súvislosti obrátia na Ústavný súd, podľa jeho slov o tom ešte musia hovoriť v klube.
To, či sa pokúsia v koalícii presadiť návrh na nepodporenie moratória v prípade vetovania zákona, podľa neho nemá veľký význam. „Ťažko môžeme niečo presadiť v koalícii, keď sa koaličný partner takto rozhodol. Najviac ma mrzí to, že za tým rozhodnutím vidím aj to, že ĽSNS hlasuje tak, ako hlasuje. A to je veľmi zlá vizitka aj do budúcnosti,“ skonštatoval.
Novinári sa Bugára pýtali, či by bol podľa neho Smer schopný ísť do vlády s ĽSNS. „Je to ich rozhodnutie. Ja jednoznačne hovorím, že rozhodnutie ísť s kotlebovcami do vládnej koalície je katastrofa pre Slovensko,“ povedal šéf Mosta-Híd. Koaličný poslanec Peter Kresák z Mosta-Híd predpokladá, že právna norma skončí na Ústavnom súde. V takom prípade vidí Kresák veľkú šancu na úspech.
Podľa Lajčáka to zasahuje do práva na informácie
Predĺženie volebného moratória kritizoval aj premiér Peter Pellegrini. V tejto súvislosti povedal, že by chcel, aby Slovensko bolo „na prvých priečkach v iných rebríčkoch, a nie spolu s Kamerunom a Tuniskom v prípade krajín s najdlhšie trvajúcimi moratóriami na predvolebné prieskumy“. Predlžovania predvolebného moratória zasahuje do práv na informácie. Šéf rezortu diplomacie Miroslav Lajčák dúfa, že Čaputová novelu nepodpíše.
Lajčák to povedal novinárom pred začiatkom rokovania vlády. Pripomenul tiež, že Slovensko sa novelou zaradí medzi najhoršie demokratické krajiny na svete. „Vnímam to veľmi negatívne a aj ako zásah do môjho občianskeho práva byť informovaný. Chcem vedieť, ako sa vyvíjajú preferencie a myslím si, že som dostatočne inteligentný na to, aby som ich vyhodnotil. Týmto rozhodnutím som prišiel o moje právo a verím, že to pani prezidentka nepodpíše,“ povedal Lajčák.
Zákaz zverejňovania volebných prieskumov
Poslanci parlamentu v pondelok (28. 10.) odobrili predĺženie moratória na prieskumy zo 14 na 50 dní pred voľbami. Zmeny sa majú týkať už budúcoročných parlamentných volieb. Zákon prešiel hlasmi Smeru-SD, SNS, ĽSNS a niekoľkých ďalších poslancov. Opozícia a väčšina klubu Mosta-Híd bola proti. Volebné prieskumy sa podľa zatiaľ platnej legislatívy nesmú zverejňovať 14 dní pred voľbami.
Väčšina obyvateľov je proti
Väčšina obyvateľov na Slovensku nesúhlasí s predĺžením moratória na zverejňovanie predvolebných prieskumov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus, ktorý uskutočnila v dňoch 23. až 28. októbra na vzorke 1 000 respondentov formou telefonického dopytovania. Účastníci dostali otázku: „V parlamente sa v súčasnosti rokuje o tom, aby nebolo možné v médiách zverejňovať prieskumy preferencií politických strán, a to 50 dní pred samotnými voľbami. Súhlasíte s takýmto návrhom, alebo nie?“. Určite nie odpovedalo až 40,3 percenta opýtaných.
Z údajov vyplýva, že šesť z desiatich (59,4 percenta) respondentov celkovo nesúhlasí so zavedením moratória v dĺžke 50 dní pred konaním volieb. Pritom 40,3 percenta určite nesúhlasí a 19,1 percenta skôr nesúhlasí. Nadpriemerný podiel respondentov, ktorí nesúhlasia so zavedením 50 dňového moratória, je medzi voličmi strany Za ľudí (85 percent), koalície strán Progresívne Slovensko a Spolu - občianska demokracia (84 percent), strany Sloboda a Solidarita (83 percent), hnutí Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (74 percent), Kresťanskodemokratického hnutia (72 percent) a strany Most-Híd (71 percent).
S opačným názorom, teda že 50 dňové moratórium by malo byť zavedené, súhlasí približne tretina respondentov (35,6 percenta). Pritom 17,8 percenta rozhodne súhlasí a 17,8 percenta skôr súhlasí. Nadpriemerný podiel respondentov, ktorí súhlasia so zavedením 50 dňového moratória, je medzi voličmi Slovenskej národnej strany (64 percent), strany Smer-SD (53 percent) a Ľudovej strany Naše Slovensko (53 percent).
