BRATISLAVA - V čase internetu nemá moratórium na prieskumy žiadny zmysel. Uviedla to bývalá predsedníčka vlády a sociologička Iveta Radičová. Predĺženie predvolebného moratória na zverejňovanie prieskumov verejnej mienky zo 14 na 50 dní schválil parlament koncom októbra, zmenu podporili najmä poslanci Smeru-SD, SNS a ĽSNS. Prezidentka Zuzana Čaputová však novelu nepodpísala.
Radičová toto opatrenie vníma tak, že politici sa budú riadiť prieskumami, ale občanom to nechcú umožniť. „Občan má právo na informácie, nielen politici. Má právo sa rozhodnúť nenechať prepadnúť svoj hlas v prospech víťazov volieb, ak je jeho favorit v pásme nezvoliteľnosti,“ priblížila bývalá premiérka. Voči občanom je to podľa nej až urážajúce, pretože ich politici na rozdiel od seba chápu ako menejcenných.
Prezidentka svoje rozhodnutie nepodpísať novelu odôvodnila tým, že je v rozpore s viacerými právami garantovanými ústavou. Upriamila pozornosť predovšetkým na právo na informácie, právo na zhromažďovanie či právo na politickú súťaž. V prípade, že parlament jej veto prelomí, prezidentka podá návrh na ústavný súd, aby posúdil ústavnosť príslušných ustanovení a zároveň požiada o pozastavenie ich účinnosti. Na prelomenie veta je potrebná nadpolovičná väčšina zo všetkých poslancov, teda aspoň 76.
Opozícia víta rozhodnutie prezidentky
Rozhodnutie prezidentky uvítali viaceré opozičné strany. Naopak vládna strana Smer-SD v tejto súvislosti vyhlásila, že „prezidentka Čaputová je v istom konflikte záujmov, keďže je jasné, že prieskumné agentúry využívala vo svojej prezidentskej kampani veľmi intenzívne“. Ombudsmanka Mária Patakyová zdôraznila, že novela porušila hneď niekoľko základných práv a slobôd. Novelu kritizoval aj šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák, médiá, novinárske aj mimovládne organizácie.
