BRATISLAVA/MOSKVA/PRAHA - V rámci delenia Poľska medzi nacistické Nemecko a Sovietsky zväz v septembri 1939 na základe paktu Molotov-Ribbentrop padli do sovietskeho zajatia tisíce poľských dôstojníkov. Sovietsky diktátor Josif Stalin ich následne označil za "nacionalistov a kontrarevolučných aktivistov" a svojím rozkazom ich nechal zlikvidovať. Celkovo bolo pri Katyňskom masakri začiatkom roka 1940 popravených 20 až 26-tisíc poľských dôstojníkov, policajtov, kňazov a príslušníkov inteligencie. Po odhalení masových hrobov, Moskva v roku 1943 z drastického zločinu obvinila nacistické Nemecko. Sovietsky zväz priznal zodpovednosť až v roku 1990, kedy vtedajší prezident Michail Gorbačov povedal, že ide o najväčší zločin stalinizmu. Táto tragédia dodnes zaťažuje poľsko-ruské vzťahy.
Historik o nebezpečnom prekrúcaní dejín: Útok ZSSR na Poľsko po dohode s nacistami je holý fakt!
Pred vypuknutím vojny
Kto urobil prvý krok k zbližovaniu medzi ZSSR a Nemeckom, nemožno podľa historikov presne určiť. Pre Nemecko bolo jedným zo signálov zmeny sovietskej politiky odvolanie šéfa sovietskej diplomacie Maxima Litvínova, na ktorého miesto nastúpil Stalinov blízky spolupracovník Vjačeslav Molotov. Litvinov bol zástancom zbližovania so západnými mocnosťami a bol tiež židovského pôvodu.
Britsko-francúzska delegácia sa zdržiavala v Moskve ešte necelé dva týždne pred podpisom rusko-nemeckého paktu. Nacistický vodca Adolf Hitler ale tlačil na Sovietov, pretože prípadná dohoda by mu uvoľnila ruky pri plánovanom prepadnutí Poľska. Plusom pre Nemcov v tomto období bolo, že sa Stalin údajne obával, že by ho pri prípadnom konflikte s Nemeckom nechali západní partneri napospas osudu, a Berlín neodmietal ruské územné požiadavky.
Pakt Molotov-Ribbentrop
Moskva tak nakoniec prijala ponuku Nemecka na uzavretie obchodnej zmluvy, na normalizáciu, zlepšenie vzťahov a rusko-nemecké rokovania zavŕšil nemecký minister zahraničia Joachim von Ribbentrop svojou návštevou Moskvy, kde podpísal 23. augusta 1939 s Molotovom Zmluvu o neútočení. Obe strany sa v pakte zaviazali, že nepoužijú vojenskú silu proti druhej strane a nespoja sa s jej nepriateľmi.
K zmluve bol pripojený tajný protokol, ktorý bol pomenovaný podľa šéfov diplomacie Nemecka a ZSSR a v ktorom si Moskva a Berlín rozdelili sféry vplyvu v Európe. Nemecko sa vzdalo v prospech ZSSR politických záujmov v Pobaltí (okrem Litvy), vo Fínsku a v rumunskej Besarábii a dohoda tiež určila budúcu podobu Poľska: "V prípade územného a politického preskupovania oblastí patriacich poľskému štátu budú sféry vplyvu Nemecka a ZSSR ohraničené približne líniou riek Narev, Vistula a San." Poľsko podľa historikov doplatilo na nemeckú rozpínavosť a na sovietsku snahu po odplate za porážku z roku 1920.
Vstup ZSSR do vojny
Nemecká armáda vpadla do Poľska zo západu 1. septembra 1939 a 17. septembra nastúpila z východu Červená armáda. Na konci mesiaca potom Nemecko a ZSSR uzavreli zmluvu o hraniciach a priateľstve. Do sféry vplyvu ZSSR pripadla nakoniec aj Litva a jedným z dôsledkov takzvaného štvrtého delenia Poľska bol aj Katyňský masaker, pri ktorom sovietska tajná polícia postrieľala tisíce zajatých poľských dôstojníkov. Dva dni po napadnutí Poľska síce vypovedali Veľká Británia a Francúzsko Nemecku vojnu, Poľsku ale nepomohli.
Dôstojníci poľskej armády zajatí Sovietmi
Katyňský masaker
Rozhodnutie o jednom z najmasovejších zločinov druhej svetovej vojny z marca 1940 podpísali sovietsky vodca Josif Stalin, šéf sovietskej diplomacie Vjačeslav Molotov a ďalší členovia vtedajšieho moskovského vedenia. Zoznamy zajatcov pripravil Lavrentij Berija, vtedajší šéf ministerstva vnútra. Celkom stalinská polícia NKVD postrieľala v katyňskom lese, v Charkove a na ďalších miestach okolo 22-tisíc Poliakov. Okrem 15-tisíc vysokých dôstojníkov boli medzi obeťami aj intelektuáli, policajti, duchovní a ďalší.
Poliaci boli internovaní v ruskom Kozelsku a Ostaškove a v ukrajinskom Starobelsku. V apríli až máji 1940 ich previezli do táborov sovietskej tajnej polície NKVD, odkiaľ ich deportovali k miestam hromadných popráv. Hlavné vraždenie bolo koncentrované na troch miestach - Katyň, Ostaškov a Starobelsk.
Zločin sa nepodarilo utajiť
Pravda o zločine začala vyvierať na povrch už počas vojny. Medzinárodná komisia vyslaná do Katyne z iniciatívy Nemcov v roku 1943 uviedla dôkazy o tom, že dôstojníci boli povraždení pred príchodom wehrmachtu po napadnutí ZSSR Nemeckom. Tiež norimberský súd po vojne nepreukázal nemeckú vinu a sovietska vláda potom zachovala o veci na desiatky rokov mlčanie.
Predmety nájdené v katyňskom masovom hrobe
"V Katyňskom lese na jeseň roku 1941 vykonávali nemecké okupačné úrady hromadné popravy poľských vojnových zajatcov," zaznel záver sovietskej komisie ku Katyni v roku 1952. Až v 90. rokoch boli pri ruských dedinách Mednoje a Jamok a v blízkosti dnes už ukrajinského Charkova nájdené ďalšie masové hroby. Obete popravovali postojačky výstrelom do tyla a niektoré boli prebodnuté bajonetom používaným výhradne Červenou armádou.
Príkaz k vražde podpísaný Stalinom a ďalšími významnými predstaviteľmi ZSSR
Dôvodom k likvidácii poľských dôstojníkov vraj bola Stalinova túžba po odplate za porážku Červenej armády v roku 1920, kedy Poliaci zabránili postupu boľševikov na východ, a Stalinovo rozhodnutie zbaviť poľský národ jeho intelektuálnej a armádnej elity.
Priznanie k masakru až v roku 1990
Poľská oficiálna tlač prvýkrát zverejnila dôkazy o sovietskej vine za Katyň vo februári 1989. Dôkazom bola správa komisie Poľského červeného kríža, ktorá v roku 1943 exhumovala vyše 4000 mŕtvych z ôsmich masových hrobov v katyňskom lese. Dokument dokázal, že poľskí dôstojníci boli zavraždení koncom marca až začiatkom mája 1940, teda viac ako rok pred nemeckým vpádom do ZSSR.
Pravdu, už dlhší čas všeobecne uznávanú na Západe, priznal až v apríli 1990 vtedajší sovietsky prezident Michail Gorbačov. "Sovietsky zväz vyjadruje hlboké poľutovanie nad katyňskou tragédiou a vyhlasuje, že je to jeden z najťažších zločinov stalinizmu," znelo v oficiálnej správe. Dôkazy o zločine Moskva zverejnila v októbri 1992, kedy ruský prezident Boris Jeľcin odovzdal poľskému prezidentovi Lechovi Walesovi dokumenty o zločine a za masaker sa ospravedlnil.
Aj USA radšej mlčali
V apríli 2010 zverejnila na internete ruská Federálna archívna agentúra časť historických dokumentov o masakre, odtajnenie všetkých dokumentov aj pokračovanie vyšetrovania, ktoré bolo v roku 2004 zastavené, však Moskva odmieta. V septembri toho istého roku odtajnili svoje dokumenty tiež Spojené štáty. Z nich vyplynulo, že americkí vojnoví zajatci už v roku 1943 videli masové hroby na mieste katyňského masakru a pomocou kódovaných správ na sovietsky vojnový zločin upozornili americkú administratívu. Washington ale informáciu nezverejnil, podľa niektorých historikov totiž nechcel riskovať roztržku s vtedajšími sovietskymi spojencami.
