VARŠAVA/PRAHA - Protinacistické povstanie, ktoré vypuklo v poľskej metropole Varšave 1. augusta 1944, bolo jednou z najväčších ozbrojených akcií proti Nemcom v okupovanej Európe. Povstanie, ktoré si vyžiadalo ohromné ľudské a materiálne straty, skončilo kapituláciou povstalcov 2. októbra 1944.
Bol to človek s veľkým "Č": VIDEO Slovák (†88) ako dieťa prežil hrôzy Osvienčimu a Buchenwaldu
Počas 63 dní bojov zahynulo asi 18-tisíc povstalcov a podľa rôznych odhadov 120- až 250-tisíc civilných obyvateľov. Nemecká armáda, ktorá mala obrovskú materiálnu prevahu, stratila približne 20-tisíc vojakov. A Varšava, z ktorej muselo odísť zhruba 700-tisíc ľudí, zostala ležať v troskách. Nacistický diktátor Adolf Hitler ju za trest nariadil zrovnať so zemou, podarilo sa to asi na 85 percent.
Protinemeckú vzburu vo Varšave vyprovokovali správy o blížiacej sa Červenej armáde. Jej organizátori predpokladali, že poľská Zemská armáda zaujme pozície, ktoré opustia nemecké vojská a voči Červenej armáde bude vystupovať ako suverénny partner. Cieľom povstania, do ktorého sa vo Varšave zapojilo až 50-tisíc bojovníkov (bolo súčasťou Akcie Búrka, ktorá zahŕňala povstanie naprieč celým Poľskom), bolo ustanoviť ešte pred príchodom Rusov legitímnu poľskú správu a zamedziť dosadeniu bábkovej vlády dirigovanej z Moskvy.
Sovietske jednotky ale na rozkaz z Moskvy zostali stáť pred bránami mesta a umožnili tak nacistom, aby povstanie rozdrvili. Rusi dokonca odmietli žiadosť povstalcov o zbrane a strelivo. Nemecká armáda sprvu plánovala povstanie zlomiť beštiálnym vraždami civilistov vrátane nemluvniat a ošetrovateliek, neskôr kvôli neutíchajúcemu odporu Poliakov, za ktorých bojovali aj ženy a deti, a veľkým stratám nemecké velenie súhlasilo, že bude so zajatcami zaobchádzať v súlade so Ženevskými konvenciami, a umožnilo tak povstalcom kapitulovať. Prímerie bolo vyhlásené 2. októbra, kapitulácia nadobudla platnosť skoro ráno 3. októbra 1944.
Červená armáda, ktorá Poľsko prepadla spolu s Wehrmachtom v roku 1939 a až do nemeckého útoku na Sovietsky zväz okupovala východné Poľsko, kde zaviedla brutálny teror, zničenú Varšavu oslobodila až v januári 1945. Pre mnoho Poliakov jej príchod neznamenal vyslobodenie, ale začiatok novej neslobody.
