LONDÝN - Takmer štvrtinu ľadovej pokrývky západnej Antarktídy postihuje stenčenie ľadu, kvôli ktorému sú ľadovce nestabilné. Na niektorých miestach sa vrstva ľadu stenčila až o 122 metrov, uviedli vedci z britskej Univerzity v Leedse, ktorí túto oblasť skúmajú. Informoval o tom spravodajský server CNN.
Postihnuté ľadovce sú nestabilné, pretože kvôli topeniu a odlamovaniu veľkých ľadových krýh sa ich objem zmenšuje rýchlejšie, než je možné dopĺňať ich snežením. Od roku 1992 sa toto stenčovanie rozšírilo na 24 percent západnej Antarktídy.
Najväčšie ľadovcové plochy v oblasti - ľadovce Pine Island a Thwaites - strácajú ľad päťkrát rýchlejšie, ako v čase, keď sa začali vedecké merania úbytku ľadu. Tím vedcov z britského Centra pre polárne pozorovania a modelovania (CPOM), ktoré na Univerzite v Leedse sídli, využil 25 rokov satelitného sledovania a klimatických modelov, aby vytvoril prehľad vývoja snehovej a ľadovej pokrývky v tejto oblasti.
Ich meranie rozlišuje medzi krátkodobými zmenami spôsobenými klimatickými vzorcami a dlhodobými trendmi. "V častiach Antarktídy sa ľadová pokrývka stenčila o výnimočné množstvo. Preto sme chceli stanoviť, aký úbytok možno pripísať na vrub zmenám klímy, a koľko je spôsobené počasím," povedal hlavný vedúci štúdie a riaditeľ CPOM Andy Shepherd.
Ubúdanie ľadu vedie k zvyšovaniu hladín morí a oceánov po celej zemeguli, dodal. "Celkovo strata ľadu z východnej a západnej Antarktídy prispela od roku 1992 ku globálnemu zvýšeniu hladiny morí o 4,6 milimetra," uviedol Shepherd.
Kľúčový je pohľad z vesmíru
Marcus Engdahl z Európskej vesmírnej agentúry (ESA), ktorý sa na štúdii podieľal, zdôraznil význam satelitných misií pre štúdium našej planéty. "Polárne oblasti sú nehostinným prostredím a je krajne neľahké sa tam dostať pozemnou cestou," uviedol vo vyhlásení. "Kvôli tomu je pohľad z vesmíru nevyhnutným nástrojom pre sledovanie dopadov klimatických zmien," dodal.
Celá štúdia sa objavila v odbornom časopise Geophysical Research Letters a nadväzuje na predchádzajúci výskum, ktorý poukazoval na úlohu vody v oceáne ohriatej slnkom pri roztápaní šelfových ľadovcov v Antarktíde.
Severozápadná časť Rossovho šelfového ľadovca, ktorý je najväčším šelfovým ľadovcom Antarktídy a jeho celková plocha zodpovedá zhruba rozlohe Francúzska, sa topí desaťkrát rýchlejšie, než je celkový priemer, kvôli ohrievaniu oceánskej vody slnkom, uviedli vedci z Cambridgeskej univerzity.
"Všeobecne sa predpokladá, že stabilita šelfových ľadovcov je spojená s ich vystavením teplej vode v hĺbke oceánov. Ale zistili sme, že pri topení šelfových ľadovcov hrá kľúčovú úlohu aj slnkom ohriata voda pri hladine oceánov," uviedol vedúci tejto štúdie Craig Stewart z novozélandského Národného ústavu pre výskum vody a atmosféry.
