NEW YORK - V roku 2010 vedci zistili, že sa Mesiac scvrkáva vplyvom chladnutia svojho vnútra, a možno sa stále zmenšuje. S využitím snímkov zo sondy Lunar Reconnaissance Orbiter (LRO) vedci objavili útesy v lunárnej kôre, ktoré sa vytvorili relatívne nedávno - prinajmenšom z geologického hľadiska: Mohli by byť staré len 100 miliónov rokov. Napísal to spravodajský server Newsweek.
Slováci spozorovali UFO: VIDEO Vysvetlenie vesmírnej záhady, môže za to Elon Musk
Zistenia naznačili, že sa tieto útesy - teda vlastne kryhové prešmyky (zlomy vznikajúce pri horizontálnom tlaku, keď sa jedna tektonická kryha nasúva na druhú - pozn. ČTK) - vytvorili v dôsledku tektonickej aktivity spojenej so zvrašťovaním Mesiaca, ako sa jeho vnútro ochladzuje.
Ako Mesiac chladne a zmenšuje sa, jeho kôra začína byť krehká a láme sa; deje sa niečo podobné, ako keď zrnko hrozna vysychá, aby sa z neho stalo hrozienko.
Odvtedy, čo sonda LRO začala pred desiatimi rokmi svoju misiu, podarilo sa identifikovať viac ako 3500 prešmykov. Tie, ktoré vyzerajú svetlejšie, naznačujú čerstvo odhalené mesačné horniny. To ukazuje, že sa na Mesiaci odohrávajú mesačné verzie zemetrasenia.
V štúdii, ktorá bola začiatkom mája zverejnená v časopise Nature Geoscience, vedecký tím preskúmal údaje z LRO a porovnal ich s miestami mesačných zemetrasení, ktoré boli zaznamenané v 60. a 70. rokoch v rámci programu Apollo.
Ich zistenia ukazujú, že boli tieto lunárny otrasy veľmi blízko skôr identifikovaných kryhových prešmykov. To naznačuje, že sú "mesiacotrasenia" dôsledkom tektonickej aktivity.
Tím vedený Thomasom Wattersom zo Strediska pre pozemské a planetárne štúdie Smithsonovho inštitútu preskúmal 28 mesačných otrasov, ktoré zaznamenali seizmometry Apolla. Vytvorili algoritmus, ktorý im umožnil zistiť presnejšie miesto epicentra každého z otrasov. Porovnaním týchto spresnených lokácií s údajmi z LRO dokázali zistiť, že sa najmenej osem "mesiacotrasení" stalo neďaleko kryhových prešmykov - takže ich pravdepodobne spôsobila tektonická aktivita, a nie vplyv meteoritu, ktorý je ďalším zo zdrojov lunárnych otrasov.
Tím tiež zistil, že sa šesť týchto otrasov stalo v čase, keď bol Mesiac v najvzdialenejšom bode od Zeme. V tejto dobe zvyšuje slapová sila pozemskej gravitácie pravdepodobnosť posunov v blízkosti zlomových línií v mesačnej kôre.
"Myslíme si, že je veľmi pravdepodobné, že týchto osem otrasov spôsobili kryhové prešmyky pod tlakom zmršťujúcej sa mesačnej kôry. To znamená, že seizmometry programu Apolla zachytili zmenšovanie Mesiaca, a tiež to, že Mesiac je stále tektonicky aktívny," uviedol Watters vo vyhlásení.
Fyzik predpovedá, čo sa v budúcnosti stane so Slnkom: Zlá správa pre našu Zem
"Nestáva sa príliš často, aby sme videli aktívnu tektoniku niekde inde ako na Zemi, takže je veľmi vzrušujúce vedieť, že tieto zlomy stále vytvárajú mesačné otrasy," dodal k tomu Nicholas Schmerr z Marylandskej univerzity, ktorý sa na štúdii podieľal.
"Pre mňa tieto zistenia zdôrazňujú, že sa potrebujeme vrátiť späť na Mesiac. Z misií Apollo sme sa dozvedeli veľa, ale zatiaľ sme len zľahka skĺzli po povrchu. S väčšou sieťou moderných seizmometrov by sme mohli urobiť obrovský pokrok v našom pochopení geológie Mesiaca," uviedol Schmerr.
