MASSACHUSETTS - Medzihviezdne vesmírne teleso Oumuamua, ktoré bolo spozorované teleskopom na Havaji v roku 2017, je považované za vôbec prvý medzihviezdny objekt v slnečnej sústave, pričom diskusie o jeho pôvode pretrvávajú dodnes. Profesor Avi Loeb z Harvardu a jeho študent Amir Siraj sa však po štúdii tridsaťročných záznamov dopracovali k záveru, že podobný meteorit preletel popri našej planéte už v roku 2014.
Vesmírne teleso Oumuamua, označované ako kométa, zachytil havajský teleskop v októbri 2017 nad oblasťou Papua Nová Guinea. Cigaretový útvar dlhý 400 metrov a široký približne 40 metrov dostal názov, ktorý môžeme z havajského slova voľne preložiť ako Prieskumník.
Teleso je ešte stále zdrojom špekulácií. Meteority totiž preletom cez atmosféru zhoria, lenže v tomto prípade k tomu nedošlo. U Prieskumníka bolo zaznamenané aj gravitačné zrýchlenie, ktoré mohlo pochádzať z planétového hviezdneho systému, prípadne z hviezdy na disku Mliečnej dráhy. "Pravdepodobne ide o mimozemskú kozmickú loď poháňanú tenkou svetelnou plachtou, ktorá pochádza z iného vesmírneho systému. Mohla byť vyslaná úmyselne alebo je to iba jej úlomok. Zrejme je tiež schopná prenášať život medzi jednotlivými systémami," uviedol pred časom Loeb.
Najnovší objav vedcov šokoval: Aj tí najväčší skeptici priznali, že sa možno mýlili
Neskôr so svojím študentom analyzoval všetky dostupné záznamy týkajúce sa meteoritov za posledných tridsať rokov nachádzajúce sa v Centre pre výskum objektových štúdií v blízkosti Zeme. Zameriavali sa pritom na najrýchlejšie meteory, pretože vysoká rýchlosť naznačuje, že takéto teleso nie je gravitačne viazané na Slnko, a preto môže pochádzať zvonku slnečnej sústavy.
Výsledky boli prekvapivé, pretože zistili, že meteorit veľký asi 0,9 metra preletel okolo našej planéty už 8. januára 2014, čiže tri roky pred preletom Prieskumníka. Stalo sa tak v nadmorskej výške 18,7 km v blízkosti ostrova Manus v južnej časti Tichého oceánu. Jeho rýchlosť dosahovala okolo 216 000 km/h a trajektória naznačuje, že pochádza z vonkajšej strany slnečnej sústavy. "Atmosféru Zeme môžeme použiť ako detektor pre tieto meteority, ktoré sú príliš malé na to, aby sme ich dokázali odpozorovať. Dokážeme si predstaviť, že tieto telesá by mohli pomôcť preniesť život z jedného planetárneho systému do druhého," uviedol profesor.
Okrem tohto medzihviezdneho meteoritu zaznamenali aj dva ďalšie, ktoré dosahovali približne rovnakú rýchlosť. Lenže obežná dráha jedného z nich naznačuje, že bol gravitačne viazaný na Slnko a zatiaľ nie je potvrdený ani medzihviezdny pôvod ďalšieho z týchto telies. Na základe predpokladu, že na Zem doletia tri medzihviezdne meteory každých tridsať rokov, vedci predpokladajú, že v každej kubickej astronomickej jednotke Mliečnej dráhy musí byť okolo milióna takýchto meteorov. Jedna astronomická jednotka predstavuje okolo 150 miliónov kilometrov. Výpočty Loeba a Siraja zároveň naznačujú, že každá blízka hviezda musí vychrliť do medzihviezdneho priestoru približne 60 miliárd biliónov takýchto telies.
