BRATISLAVA - Severoatlantická aliancia (NATO) je pre Slovenskú republiku neustálym prínosom. Uviedol to pri príležitosti 15. výročia vstupu Slovenska do NATO bývalý náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Ľubomír Bulík.
Pripomenul, že členstvo v NATO vytvorilo na Slovensku bezpečnostný rámec pre podnikateľské prostredie, ktorý využili aj zahraniční investori. Bulík tiež pripomenul, že Slovensko nebolo len konzumentom výhod Aliancie, ale aj aktívne prispievalo napríklad vo veliteľských štruktúrach NATO, misiách, tam, kde to bolo potrebné a stále prispieva aj účasťou na vojenských cvičeniach či iných oblastiach. Okrem toho sa nedá nespomenúť i finančný príspevok, ktorý tvoril viac ako tretinu sumy na modernizáciu letiska Sliač a iné benefity, ktoré toto členstvo ponúka. Slovenská republika si tento rok nepripomína len výročie vstupu do NATO, ale aj vstupu do štruktúr Európskej únie.
"Rozhodne si myslím, že 15-ročné členstvo v Severoatlantickej aliancii jasne potvrdilo, že rozhodnutie bolo správnym krokom. Slovensko tým získalo garancie a využilo toto členstvo pomerne rozumne. Trochu ma prekvapuje reakcia niektorých ľudí a politikov, ktorí toto členstvo spochybňujú," povedal Bulík. Podľa bývalého náčelníka Generálneho štábu je to pričinením aj nedostatočnej komunikácie ministerstiev, ale aj médií voči verejnosti. Táto komunikácia by mala byť o tom, že „My sme NATO“. "Osobne som spokojný s tým, že i napriek tomu, že sme do NATO vstúpili o päť rokov neskôr ako naši susedia, podarilo sa nám aj za ich podpory, či už Česka, Poľska a tiež Maďarska a to aj s využitím rámca V4 udržať s nimi krok." Bulík spomenul aj výhody členstva v NATO pri modernizačných projektoch, výcviku, nákupu vojenskej techniky a iných oblasti. "Niektoré modernizačné projekty sú rozpracované, pri iných sme sa inšpirovali aj vďaka NATO, takže aj v tejto oblasti je to pre nás jednoznačnou výhodou," povedal.
Za veľmi významné Bulik považuje vytvorenie Národného centra výnimočnosti pre oblasť ochrany proti chemickým zbraniam a pre prípravu ženijných špecialistov, ako aj vytvorenie spôsobilosti pre oblasť civilno – vojenskej spolupráce a psychologických operácií a iné s využitím najnovších poznatkov ktoré by sme bez nášho členstva v NATO nemali. Bývalý náčelník armády o neutralite Slovenskej republiky nikdy neuvažoval a podľa jeho slov by tým Slovensko nezískalo významné profity. "Nemyslím, že by sme získali také výhody, ktoré by prevažovali tie, ktoré máme a verím, že budeme ďalej získavať v rámci nášho členstva v NATO." priblížil Bulík.
Slovensko si dnes pripomína 15. výročie vstupu do Severoatlantickej aliancie. NATO je medzivládna obranná organizácia, založená 4. apríla 1949 podpisom tzv. Washingtonskej zmluvy ako reakcia západných demokratických štátov na vzniknutú povojnovú situáciu v Európe a eskaláciu napätia zo strany Sovietskeho zväzu. Z vojenského hľadiska je NATO jedinou súčasnou organizáciou kolektívnej obrany na svete. Združuje 29 štátov, okrem európskych spojencov aj USA, Kanadu či Turecko. Naposledy sa Aliancia rozšírila o Čiernu Horu (2017). Generálnym tajomníkom je Jens Stoltenberg. Bývalému nórskemu premiérovi členské štáty 28. marca predĺžili mandát do roku 2022. Sídlo NATO je v Bruseli.
Ak by sme ostali osamote, nestaneme sa mostom, ale korisťou, tvrdí Pellegrini
Vstup Slovenska do NATO bolo strategické rozhodnutie, ktoré prinieslo najvyššie bezpečnostné garancie, aké medzinárodné spoločenstvo môže ponúknuť. Vo svojom stanovisku k dnešnému 15. výročiu členstva v NATO to uviedol premiér Peter Pellegrini. "Ochrana Slovenska je priorita. Sme malá krajina, ale ak by sme zostali osamote, nestaneme sa mostom, ale veľmi ľahkou korisťou," napísal na svoju facebookovú stránku.
Vstupom do NATO sme podľa Slobodníka získali taký stupeň obrany, aký by neposkytla žiadna alternatíva
Slovensko vstupom do Severoatlantickej aliancie (NATO) získalo garanciu takého stupňa obrany, aký by neposkytla žiadna iná alternatíva. Vďaka členstvu Slovensko disponuje kvalitnými, medzi spojencami zdieľanými informáciami a analýzami, sedíme pri stole, kde sa rozhoduje o zásadných otázkach bezpečnosti kontinentu a jeho okolia a pri modernizácii našich ozbrojených síl môžeme spolupracovať s tými najlepšími z najlepších. Pri príležitosti dnešného 15. výročia členstva Slovenska v Severoatlantickej aliancii to uviedol súčasný veľvyslanec vo Francúzsku Igor Slobodník. Slobodník bol v rokoch 2001 – 2003 generálnym riaditeľom sekcie integrácie a zahraničných vzťahov na ministerstve obrany a v rokoch 2003 až 2008 stály predstaviteľ Slovenska pri NATO. Okrem toho pôsobil na veľvyslanectvách v Londýne (1997 – 2000) aj Berlíne (2010 – 2015) a bol štátnym tajomníkom MZV.
Podľa Slobodníka členstvom v Aliancii získalo Slovensko takú váhu, akú v medzinárodných vzťahoch nemalo ani celé Československo. „Slovensko vďaka členstvu disponuje kvalitnými, len v kruhu spojencov zdieľanými analýzami a politickými hodnoteniami dejov a javov tak v bezprostrednom okolí nášho záujmu, napríklad na východ a juh od územia NATO a v prípade východu teda aj územia Slovenska, ako aj informáciami o stave ozbrojených síl našich priamych susedov,“ vysvetľoval výhody členstva Slobodník. Pohľad do kuchyne spojencov podľa neho predstavuje dôležitý prvok transparentnosti a vzájomnej dôvery. „Aliancia je totiž aj nástrojom, ako otupovať bojachtivosť politikov či generálov a ich chuť ventilovať vnútorné konflikty vonkajšou agresiou,“ dodal veľvyslanec.
Slobodník odpovedal aj na otázku, či sa dokáže Aliancia efektívne prispôsobovať novým hrozbám. Dôvodom, prečo jej dôveruje, je aj to, že NATO má vynikajúco vybudovaný systém poučenia sa z vlastných chýb a odovzdávania nadobudnutých skúseností od tých najnižších úrovní. „Na aliančných veliteľstvách a v civilnom riadiacom tíme NATO sa stretávajú najprenikavejšie mozgy najrozvinutejších a vojensky najskúsenejších, najpotentnejších štátov sveta,“ pokračoval s tým, že neustála oponentúra a súťaž demokratických myšlienok je niečo, vďaka čomu dôveroval a dôveruje našej schopnosti prispôsobovať sa. „To je, mimochodom, vlastnosť, ktorou sa vyznačujú všetky inteligentné organizmy,“ dodal.
Slobodník sa vyjadril aj k prístupovému procesu. Prvou úlohou bolo presvedčiť spojencov, že máme dôveryhodný plán reformy armády, ktorá strácala nielen bojaschopnosť, ale aj schopnosť plniť si bazálne funkcie. „Získať dôveru najdôležitejších hlavných miest v členských štátoch NATO sa podarilo až po nástupe Jozefa Stanka do funkcie ministra obrany v úvode januára 2001,“ spomína Slobodník. Stank mal podľa neho jasný ideologický ťah na bránu, obrovské pracovné nasadenie a nie obvyklé manažérske schopnosti. „Zapamätajme si to meno napriek všeobecnému a vo vybraných prípadoch neodôvodnenému nevďaku, aký v politike vládne,“ dodal Slobodník na adresu Stanka.
Zvládnutie prístupového procesu malo viacerých otcov – do plnenia úloh sa zapojili všetci politici, ktorí mali hlavu a srdce na správnom mieste. „Hovorím o komunikovaní so slovenskou verejnosťou, ktorej bolo treba „vysvetliť Alianciu,“ dodal súčasný veľvyslanec. Komunikácia o Aliancii sa týkala napríklad vysvetľovania, že na rozdiel od Varšavskej zmluvy NATO nemá vo zvyku napadnúť a okupovať svojho spojenca. Slobodník takisto spomína aj prieskumy, ktoré si spojenci robili, aby sa ubezpečili, že vstup Slovenska má širokú podporu verejnosti. On sám na vstupe Slovenska do NATO pracoval od roku 2001 ako generálny riaditeľ sekcie ministerstva obrany zodpovednej za integráciu, minul ho teda madridský debakel v lete 1997, keď na summite dostali pozvánku len naši visegrádski susedia, a nie my. „S predvstupovou agendou som teda prežil tú šťastnejšiu a optimistickejšiu fázu,“ opísal svoje skúsenosti.
Podľa Slobodníka Slovensku pri vstupe do Aliancie pomohli krajiny, ktoré predstavujú vojenskú špičku – Británia, Francúzsko, Nemecko a USA a v čase rokovaní sem vyslali početné podporné tímy. Ich úlohou bolo previesť rezort obrany, jeho civilnú aj vojenskú časť, úskaliami prípravy prvej vážne myslenej a poctivo koncipovanej reformy obrany.
V okamihu, keď 2. apríla 2004 v sídle Aliancie stúpala vlajka SR, prišlo silné dojatie aj nejaké chlapské slzy, priznal Slobodník. „Išlo o prvý zásadný úspech nášho inštitucionálneho návratu na Západ - kolegov, ktorí pracovali na vstupe Slovenska do Európskej únie v inej časti belgického hlavného mesta, sme predbehli o konskú dĺžku, konkrétne o pár týždňov,“ dodal Slobodník.
Pre Slovensko je Aliancia kľúčovým zoskupením, tvrdí Naď
Severoatlantická aliancia (NATO) je pre Slovenskú republiku kľúčovým zoskupením. Domnieva sa to bezpečnostný analytik a v súčasnosti tieňový minister obrany hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Jaroslav Naď. Podľa jeho slov v súčasnosti predstavuje Aliancia pilier bezpečnosti a záruku mieru v našom regióne. Naď pripomenul, že v doterajšej 70-ročnej histórii NATO nebol vedený voči členskej krajine vojenský útok, ani členské krajiny neboli medzi sebou vo vojnovom stave. Tiež dodal, že Slovensko prakticky až do súčasnosti profitovalo z tejto organizácie, aj keď sa nesprávalo zodpovedne, napríklad pri vojenskej technike, do ktorej sme roky neinvestovali dostatočne.
"Aliancia je v dnešnom svete zárukami, ktoré Slovensko potrebuje. Po vstupe do NATO sme zanedbali komunikáciu s občanmi, prečo bolo potrebné vstúpiť do spoločného zoskupenia a dali sme priestor rôznym konšpirátorom a dezinformáciám. Platí, že potrebujeme NATO a musíme neustále pracovať na tom, aby sme boli zodpovedným a dôsledným partnerom," priblížil Naď. "Pokiaľ by sme hovorili o neutralite, tak sa musíme pozrieť, ako napríklad tento stav pomohol Ukrajine. Ak zohľadníme Rakúsko alebo Švajčiarsko, je potrebné si uvedomiť, že v prípade neutrality by sme museli investovať do obranného rozpočtu oveľa viac," dodal.
Slovensko sa už dávnejšie zaviazalo k tomu, že rozpočet na obranné výdavky sa postupne zvýši až na dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP). Túto hranicu by sme mali podľa dostupných informácií dosiahnuť v roku 2024. V súčasnosti Slovensko prekročilo hranicu 1,6 percenta. Podľa Naďa je aj v prípade modernizačných projektov potrebné pristupovať zodpovedne aj smerom k Aliancii. "Aj obstarávanie vojenskej techniky musí byť výsledkom zodpovednej celospoločenskej a najmä politickej dohody, pri ktorej bude garantované, že nastupujúca politická garnitúra nebude zastavovať dôležité projekty," povedal bezpečnostný analytik.
Problémové sú nielen nedostatočné výdavky do vojenskej techniky, ktoré viaceré politické garnitúry odkladali, ale aj spôsobilosti, ktoré od nás v rámci kolektívnej obrany Aliancia očakáva. Slovensko má aj záväzok vytvorenia ťažkej mechanizovanej brigády, ktorej súčasťou budú napríklad tanky či ťažké obrnené transportéry. Brigáda má byť plne spôsobilá v roku 2030.
Slovensku pri vstupe do NATO najviac pomohli vlastní občania, tvrdí Korčok
Pri vstupe do NATO Slovensku najviac pomohli jeho vlastní občania, ktorí v roku 1998 pochopili, o čo ide a nezaváhali. Uviedol to v súvislosti s dnešným 15. výročím vstupu Slovenska do Severoatlantickej aliancie veľvyslanec SR v Spojených štátoch amerických Ivan Korčok. Práve on v minulosti viedol prístupové rokovania do NATO. Podľa neho bolo v prístupovom procese najťažšie vôbec vyvolať druhú vlnu rozšírenia, keďže z tej prvej sme sa vyčlenili sami. Na to, aby sa nespochybňovala Aliancia, podľa diplomata treba komunikovať o reálnych súvislostiach dnešného sveta a bezpečnosti a pritom odolať lacným heslám, ktoré burcujú emócie. Bezpečnosť je podľa neho tak vážna téma, že ju treba cez vecné argumenty vziať z rúk populistov.
Korčok pripomenul, že po vstupe Poľska, Maďarska a Česka nikto nepovažoval za naliehavé ihneď sa púšťať do druhého kola. „Pravdou je, že vtedy nás viac počúvali v USA, kde si naďalej uvedomovali, že v strednej Európe sú ďalšie demokracie, ktoré sa uchádzajú o miesto v transatlantických štruktúrach a nebol dôvod ich ponechať niekde vo vzduchoprázdne,“ uviedol Korčok. Na otázku, či boli počas tejto fázy momenty, keď sa diplomati sami pýtali, či má zmysel pracovať na vstupe Slovenska, Korčok priznal, že frustrujúce to bolo do roku 1998. „Nepracovali sme na vstupe, ale na vysvetľovaní toho, čo sa dialo doma, najmä pokiaľ išlo o demokraciu a právny štát,“ pokračoval s tým, že po voľbách v roku 1998, keď vládu Vladimíra Mečiara vystriedal kabinet Mikuláša Dzurindu, sa mohla začať klasická diplomacia.
V súvislosti s prístupovým procesom Slovenska hovorí Korčok o dvoch zložitých momentoch. Za najdeprimujúcejší pocit za celých 25 rokov v slovenskej diplomacii označil prijímanie ostatných členov do NATO. „Bolo to v roku 1999 v sídle NATO v Bruseli, kde sme sa zúčastnili na ceremoniáli vztýčenia vlajok našich susedov. Stáli sme tam ako komparzisti, hrali hymny - poľskú, maďarskú a českú a po nej nič. Ticho ako v hrobe. Oni boli dnu a my von,“ opísal Korčok. Za najťažšie rozhodnutie slovenskej zahraničnej politiky zase označil moment, keď v tom istom roku Dzurindova vláda zobrala na seba zodpovednosť za povolenie na prelety cez územie SR počas vojenskej operácie proti režimu Slobodana Miloševiča v bývalej Juhoslávii. „Aj vtedy bola iná alternatíva – uhnúť pred týmto rozhodnutím, lebo bolo jasné, že ľudia majú prirodzený odpor voči vojne a za toto žiadnemu politikovi nikto nezatlieska. Tu sa však ukázalo, že v zahraničnej politike sú situácie, keď si musíte položiť otázku, kde je záujem vlastnej krajiny a odpoveď je áno-nie,“ pokračoval Korčok s tým, že tento krok by mali súdiť historici a nie politici, ktorí pred takýmto rozhodnutím nikdy nestáli.
Na otázku, kto Slovensku v tomto období najviac pomohol, Korčok odpovedal, že vlastní občania, ktorí v 1998 pochopili, o čo všetko ide. „Platí, že všetko sa aj v zahraničnej politike odvíja od toho, čo je doma. Keď mali spojenci jasno v tom, že občania Slovenska dali mandát na integráciu namiesto budovania akejsi alternatívnej stredoeurópskej demokracie a keď nám uverili, že pre to chceme aj niečo urobiť, boli na našej strane,“ domnieva sa dlhoročný diplomat. Priznal, že keď v roku 2004 zaviala v sídle Aliancie slovenská vlajka a zahrali našu hymnu, cítil zadosťučinenie.
Aliancia sa v posledných rokoch stala aj predmetom spochybňovania. „Samozrejme, ak si ktorýkoľvek štát a jeho predstaviteľ povie, že si z agendy Aliancie urobí zoznam položiek, ktorými chce mobilizovať a bodovať pred svojimi domácimi voličmi, tak máme problém. Populisti totiž veľmi radi na NATO navešajú všetko, čo brnká na nervy bežného človeka: antiamerikanizmus, zbytočné výdavky na zbrojenie miesto výdavkov na zdravotníctvo a školstvo, zaťahovanie do nezmyselných konfliktov, budovanie základní, ktoré nikto nebuduje,“ skonštatoval veľvyslanec. Doplnil, že NATO je špecifická organizácia, ktorej najväčším úspechom je, ak sa nemusí použiť článok 5 o kolektívnej obrane.
Hoci Aliancia dnes čelí viacerým výzvam, špeciálnu pozornosť treba podľa Korčoka venovať bezpečnosti kybernetického priestoru. „Tam sa dnes rozhoduje a rozdávajú karty o tom, ako a či vôbec budeme schopní kontrolovať náš bezpečnostný priestor,“ dodal s tým, že NATO ponúka „len“ nejaké imaginárne záruky, z ktorých sa ľudia nenajedia a nevedia sa ich dotknúť, pokiaľ nie je neskoro.
MZVaEZ: NATO je pre SR naspoľahlivejšou a najvýhodnejšou zárukou bezpečnosti
Severoatlantická aliancia (NATO) je pre Slovensko najspoľahlivejšou a ekonomicky najvýhodnejšou zárukou bezpečnosti. Pri príležitosti 15. výročia vstupu Slovenska do NATO to vyhlásilo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR.
"Vstup do NATO znamenal pre našu krajinu viac ako zvýšenie úrovne našej bezpečnosti. Bol vyjadrením našej príslušnosti k najrozvinutejším demokraciám sveta. Bol potvrdením toho, že Slovenská republika vidí svoju budúcnosť spätú s ostatnými členskými krajinami, ktoré vyznávajú a ochraňujú hodnoty, na ktorých je založený aj náš spôsob života – slobodu a demokraciu," spomína ministerstvo.
Zároveň pripomína, že NATO je obranný spolok s dôrazom na dôveryhodné odstrašenie a predchádzanie ozbrojeným konfliktom. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že Slovensko nesie svoj diel politickej zodpovednosti, finančnej aj personálnej záťaže. "Tú istú podporu, ktorú SR očakáva od spojencov v prípade ohrozenia, je pripravená poskytnúť," konštatoval rezort diplomacie.
