BRATISLAVA - Severoatlantická aliancia, ktorá si vo štvrtok 4. apríla vo Washingtone pripomenie 70. výročie podpisu Washingtonskej zmluvy, je otvorená rozširovaniu svojej členskej základne. Uviedol to veľvyslanec SR pri NATO Radovan Javorčík, ktorý zároveň zdôvodnil, prečo pre Slovensko neutralita nie je alternatívou.
Veľvyslanec pred svojím odletom do Washingtonu pripomenul, že Aliancia sa počas 70 rokov svojej existencie rozširovala a potenciál na ďalšie členstvo tu stále je. Posledným úspešným prípadom začlenenia je Severné Macedónsko, ktoré sa po vyriešení sporu o názov krajiny s Gréckom čoskoro stane plnoprávnym 30. členom zoskupenia. Spresnil, že bude dôležité, aby Aliancia v roku osláv vyslala jasný signál, že každá krajina, ktorá má ambície stať sa členom tohto "klubu", musí spĺňať podmienky na vstup, ktoré sú jasné od roku 1995.
Rok osláv sa spomína preto, lebo 20. výročie vstupu do NATO v túto jar oslávili Česi, Maďari a Poliaci, ďalších sedem krajín vrátane Slovenska si pripomenulo 15 rokov členstva a Albánsko a Chorvátsko prvú desaťročnicu v Aliancii. "S každou krajinou, ktorá má takéto ašpirácie, budeme seriózne diskutovať, ako sa stať novým členom. Dôležitým signálom je aj to, že Aliancia jasne hovorí, že žiadna tretia krajina nemá právo vstupovať do strategických rozhodnutí iných krajín, keď sa rozhodujú, kam chcú patriť. Videli sme takéto snahy v prípade Čiernej Hory a Severného Macedónska. Takisto aj Ukrajina a Gruzínsko majú ašpirácie do NATO. Je našou povinnosťou na ne reagovať, ale zodpovedne a podľa toho, aké sú možnosti aj na druhej strane," opísal situáciu veľvyslanec.
Podľa jeho slov Aliancia nevytvára nerealistické očakávania, ale v partnerskom dialógu sa snaží nájsť správny prienik medzi tým, o čo sa daná krajina snaží a čo môže dosiahnuť. Na otázku, ako vníma určitý príklon - v poslednom období - neutrálneho Fínska a Švédska k aktivitám NATO, Javorčík zdôraznil, že ak by tieto krajiny prijali strategické rozhodnutie stať sa členmi ktorejkoľvek organizácie, bude to signál, ktorý treba rešpektovať.
"Netreba špekulovať, ale obe krajiny sú už teraz cennými partnermi pre NATO. Mnohé ich postoje sú identické s postojmi Aliancie. Či je to šírenie zbraní, či celkové hodnotenie bezpečnostnej situácie v Pobaltí a v Severnom ľadovom oceáne. Tam sme si veľmi blízki a členstvo takto zmýšľajúcich krajín by bolo pre Alianciu veľkým prínosom," zhodnotil situáciu. Na otázku, ako vníma názorový prúd na Slovensku, že členstvo v NATO nie je potrebné a ideálnym scenárom by bola neutralita, Javorčík zdôraznil, že o neutralite sa "toho pohovorilo veľmi veľa". Avšak všetky analýzy, ktoré sú "triezve", hovoria, že neutralita je princíp alebo model, ktorý nie je relevantný pre Slovensko.
"Z mnohých dôvodov. Neexistuje garant našej neutrality; nemáme ani zdroje, ktoré by sme museli na to vyčleniť - a tie by boli podstatne vyššie než dve percentá HDP na obranu," uviedol. Na dvoch percentách z národného rozpočtu na obranu sa spojenci dohodli na summite vo Walese v septembri 2014 a Slovensko sa chce k tomuto cieľu dopracovať do roku 2024. Pripomenul, že v Európe poznáme modely neutrálnych krajín - sú to však modely, ktoré majú svoje medzinárodnoprávne garancie a ukotvenia a tiež historické pozadie, z ktorého tá neutralita vyšla.
"Rakúsko má tiež garančné zmluvy, ktoré hovoria o tom, že je neutrálne a má z toho isté výhody a povinnosti. Švédsko a Fínsko sú neutrálne, ale majú systém totálnej obrany teritória, ktorý si na Slovensku dosť ťažko viem osobne predstaviť," upozornil. Javorčík v tejto súvislosti pripomenul aj skutočnosť, že často sa teraz hovorí o tom, že Slovensko môže byť istým mostom medzi Východom a Západom. "Ide o zaujímavú myšlienku, ale ešte za prvej republiky politici a vzdelaní ľudia hovorili, že ak niekto buduje most, tak sa často stane, že skončí pod mostom," dodal.
