OXFORD - Keď v roku 79 nášho letopočtu vybuchol Vezuv v talianskych Pompejách a Herculaneume, sopečné kamene, horiace úlomky a jedovaté plyny zahubili takmer dvetisíc ľudí. Nie všetci však podľahli následkom prírodnej katastrofy. Kde teda ostali tí, ktorí výbuch prežili? Snažili sa zistiť odborníci.
Vedci z Univerzity v Miami sa pokúsili zistiť, kam sa podeli ľudia, ktorým sa podarilo prežiť výbuch sopky Vezuv na začiatku letopočtu. Podľa výsledkov ich štúdie, ktorá bude už čoskoro zverejnená v odbornom časopise Analecta Romana, väčšina z nich skončila na južnom pobreží Talianska, v spoločenstvách Cumae, Neapol, Ostia či Puteoli.
FOTO V Pompejach narazili na super objav: Mytologická postava, ktorú pozná každý z nás
Profesor Steven Tuck, ktorý bol členom výskumného tímu, navrhol niekoľko kritérií, podľa ktorých sa skúmali historické záznamy z udalosti. Konkrétne išlo o artefakty, dokumenty, nápisy a starú infraštruktúru. Tuck vytvoril databázu rodných mien ľudí z Pompejí a Herculaneumu a skúmal, či sa tieto mená objavili na iných územiach po roku 79. Hľadal jedinečné znaky miest, ako napríklad uctievanie náboženstva, boha ohňa, pompejskej Venuše alebo božstvo patróna Pompejí, ktoré sa objavili v okolitých mestách po erupcii.
Projekty verejnej infraštruktúry z vtedajšieho obdobia sa pravdepodobne prispôsobili náhlemu prívalu utečencov a poskytujú tiež záznamy o obývateľnosti. V Pompejach a Herculaneume žilo 15 000 až 20 000 obyvateľov. Cornelius Fuscus bol jedným z tých, ktorí prežili. Umrel na území dnešného Rumunska počas vojny. "Zriadili mu tam pamätný nápis. Stojí na ňom, že bol z pompejskej kolónie, neskôr žil v Neapole a napokon sa pridal k armáde," povedal Tuck portálu Live Science. Ďalšia rodina, Sulpiciusovci, sa po výbuchu sopky presunula z Pompejí do Cumae, o čom svedčia historické dokumenty, ktoré podrobne opisujú ich cestu. Rodina po sebe zanechala akýsi trezor, ktorý obsahoval papiere s pôžičkami, dlhmi a majetkovými účasťami.
Tuck okrem toho objavil aj dôkazy o presídlení niekoľkých žien či oslobodených otrokov. Presný počet tých, ktorí prežili, ale nedokáže zaznamenať, pretože mnohí vtedajší obyvatelia miest nikde neuviedli svoje rodné mená. Migráciu podporoval dokonca aj rímsky cisár Titus, ktorý mestá s rastúcim počtov obyvateľov finančne podporoval. Peniaze pochádzali od obetí vulkánu, ktoré nemali žiadnych dedičov, preto si ich prisvojila vláda a rozdávala ich následne rozrastajúcim sa mestám. "Vláda začala budovať nové štvrte, akvadukty a verejné budovy pre ľudí, ktorí sa v okolitých mestách usadili," dodal profesor.
