BRATISLAVA – Vznik Československa pred sto rokmi je pre predsedu Most-Híd Bélu Bugára história, ktorá má pripomínať, že sloboda a práva každého občana vrátane príslušníkov národnostných menšín musia byť inštitucionálne garantované a dodržiavané.
Ako dnes povedal, formálne ubezpečovanie nestačí. „Prv, či neskôr sa to vypomstí,“ konštatoval s tým, že narodil sa v Československu. „Pre mňa bolo prirodzeným prostredím. Počas dospievania som postupne precital a som rád, že v roku 1989 som mohol byť aktívnym účastníkom zmien v našej krajine,“ dodal Bugár.
Československo bolo prvým krokom, tvrdí Podmanický
Podľa poslanca NR SR za Smer-SD Jána Podmanického sa dá predpokladať, že keby nebolo pred sto rokmi vzniklo Československo, neboli by sme dnes ani v samostatnom Slovensku. „Československo bolo prvým krokom k tomu, aby si Slováci uvedomili svoju svojbytnosť a začali sa chápať ako štátotvorný národ,“ povedal Podmanický, podľa ktorého ČSR bolo nevyhnutným predstupňom vzniku samostatnej Slovenskej republiky. „Vnímam preto toto výročie pozitívne. Treba našim bratom Čechom poďakovať za všetko dobré, čo sme vďaka ním získali. Ale na druhej strane, za to, že sme sa včas rozišli, zostali medzi nami dobré vzťahy,“ konštatoval Podmanický.
Spory medzi Slovákmi a Čechmi podľa Podmanického narastali, či už na politickej, ekonomickej, alebo športovej rovine. „Naďalej by sme riešili vnútorné spory vo federácii. Hádali by sme sa o kompetencie a peniaze. Takto sme sa každý vybrali vlastnou cestou, podali sme si ruky ako dva rovnocenné národy, pričom každý sme sami za seba prevzali zodpovednosť. Bolo to najlepšie rozhodnutie,“ dodal.
Vyjadril sa aj Hrnko
Podľa podpredsedu SNS Antona Hrnka treba privítať, že po sto rokoch si Slovensko pripomína to, čo pre neho a pre dnešok bolo na konci prvej svetovej vojny rozhodujúce. „To je fakt, že sa Slováci zo svojej slobodnej vôle rozhodli uplatniť svoje samourčovacie právo vo forme Deklarácie slovenského národa, ktorá bola prijatá 30. októbra 1918 v Martine,“ povedal Hrnko.
Podľa neho môže niekto povedať, že netreba oslavovať štát, ktorý zanikol a nesplnil požiadavky Slovákov o skutočnej domovine. „Tak dobre, neoslavujme. Ale Deklarácia slovenského národa hovorí aj o tom, že Slováci si uplatňujú svoje samourčovacie právo a Uhorsko už nepovažujú za svoju vlasť. Záverečná pasáž je zaväzujúca aj pre dnešok. Podľa nej deklaranti verili, že slovenský národ si nájde svoje miesto v rade slobodných národov Európy a sveta,“ povedal Hrnko s tým, že aj dnešná SR určitým spôsobom súvisí s naplnením tejto deklarácie.
„Napriek všetkým peripetiám, ktoré Slováci zažili v Československu, tento úsek dejín bol pre nás významný. Skúsili sme s Čechmi tvoriť štát. Nevyšlo to, ale je dobré, že sme sa nerozišli tak ako Srbi s Chorvátmi. Preto môžeme toto výročie sláviť spolu s Čechmi, ktorí 28. október považujú za začiatok svojej modernej štátnosti a my 30. október, ktorý je dôležitý krok k našej úplnej samostatnosti,“ dodal Hrnko.
Vznik ČSR je najdôležitejší moment slovenského národa
Vznik Československej republiky sa aj po sto rokoch dá hodnotiť ako jeden z najdôležitejších momentov slovenského národa. Uviedol to pri príležitosti 100. výročia vzniku samostatnej Československej republiky poslanec Národnej rady SR za stranu Sloboda a Solidarita (SaS) Martin Klus s tým, že z hľadiska zachovania našej identity to bol možno až rozhodujúci moment. „Ak by totiž Československá republika nevznikla a územie Slovenska zostalo súčasťou Uhorska, dá sa predpokladať, že by počty občanov hlásiacich sa k slovenskej národnosti kopírovali smutnú realitu 20. storočia z územia Maďarska. Iste, jej existencia nebola dokonalá a sprevádzali ju aj problémy. Za jeden z najvážnejších možno považovať nedodržanie zásad Pittsburskej dohody týkajúce sa Slovenska a presadenie idey ´čechoslovakizmu´ a tzv. ´pražskej centralizácie´,“ uviedol Klus.
Podľa neho sa síce dá pochopiť, že v novovzniknutej republike, kde druhým najväčším národom neboli Slováci, ale Nemci, dávali tieto idey istú logiku, každopádne národnostné napätie, ktoré sa tým vyvolalo, nakoniec bolo jednou z príčin jej zániku. „Bola to historická chyba. Tá sa navyše opakovala aj v roku 1945 a neskôr nezvládnutou federalizáciou v roku 1968. Takisto rozpad Česko-Slovenska, o ktorom rozhodli politici, a nie občania v referende, ktoré sa podľa ústavy malo konať, nebol práve ideálny koniec jej existencie. Na druhej strane mierový rozchod, ktorý po 25 rokoch priniesol lepšie vzťahy medzi národmi ako kedykoľvek predtým, je niečo, čo nám môže závidieť celý svet,“ vyhlásil.
Podľa poslanca za SaS Petra Osuského dve dekády rozvoja našej vlasti ako súčasti demokratického štátu položili základy dnešného demokratického Slovenska, pretože na hnedú ani červenú totalitu sa nadviazať nedalo. „Obe nás však v mnohom neblaho sformovali a zápas s ich dedičstvom bude dlhý. A, rovnako ako pred storočím, to nie je zápas, v ktorom sa angažuje väčšina. Za vznik demokratického Československa, proti fašizmu i proti komunizmu bojovala vždy menšina, tí, ktorým to nebolo ´jedno´. Tí boli ´soľou našej zeme´. Tí ostatní sa prispôsobili a nezriedka prosperovali za Uhorska, za gardistov i komunistov, za Mečiara. S nimi slušné Slovensko, hodné odkazu ´otcov´ zakladateľov, nevybojujeme. Je to na nás,“ vyhlásil Osuský.
Zároveň uviedol, že vznik Československej republiky bol dôsledkom víťazstva demokratických síl, na strane ktorých bojovali a umierali naši – českí a slovenskí – legionári. „Bol to aj výsledok neúnavnej, roky trvajúcej práce Masaryka, Štefánika, Beneša, ale aj Osuského či Rašína. Znamenal záchranu Slovákov pred zánikom, v lepšom prípade pred perspektívou folklórneho reliktu, a ich vykročenie do modernej doby. Treba mať na pamäti, že naši predkovia, ani martinskí deklaranti, by toto národné vzkriesenie z vlastných síl nezvládli a zvládnuť nemohli,“ dodal.
